popolník -a m.
1. nádobka na popol a ohorky z cigariet: medený p., otriasť popol do p-a
2. v kachliach, v peci priestor pod roštom na zachytenie popola;
popolníček -čka m. zdrob. k 1
popolník -ka pl. N -ky m.
popolník, -a m.
1. nádobka, obyč. tvaru misky, na odkladanie horiacich cigariet al. cigár a na popol z nich: porcelánový, kovový p.;
2. priestor v sporáku, v kachliach, v peci pod roštom, do ktorého padá popol;
popolníček, -čka m. zdrob. expr. k 1
popelnik, popelník p. popolník
popolník m. (popelník, popelňik) 1. csl miesto v kachliach al. šporáku, kde z roštu padá popol a uhlíky: Daj lopatku, nec viberem popel s popelníka (Revúca); Akože ťi muože poriadňe horeť, keď máš plní popolňík (Pukanec LVI); Do popelníka padá ten popeu̯ (Hlboké SEN); Muśim vibrac popel s popelňika (Spiš. Štvrtok LVO); Prez rošta ľeci popil do popeľňika (Dl. Lúka BAR) 2. csl nádobka na popol a odpadky z cigariet: Daj si cigaretľu do popeu̯ňíka (Kociha RS); Bár aj má popelňík na stoli, plná zem je špačkú a popela (Skalica); Aňi popelňig doma ňemaľi (Brezovica SAB) 3. jzsl nádoba na vynášanie popola z pece: popelňík (Rozbehy SEN); popolník (Zlatno ZM)
popolník [-pe-] m kto vynáša popol, kuchtík: cinerarius: popelnjk (KS 1763)