popol -a m. práškovitý zvyšok po spálení, zotletí niečoho: sopečný p., vyberať p. z pece, p. z cigarety; zhorieť na p. úplne, do tla
● sypať si p. na hlavu kajať sa; kniž. → ľahnúť p-om;
popolový príd.
kajať sa prejavovať ľútosť nad svojimi (zlými) činmi • želieť • ľutovať: kajá sa za svoj skutok; želie, ľutuje svoj zlý čin • náb. robiť/činiť pokánie • fraz. expr. sypať si popol na hlavu: darmo si sype popol na hlavu, už to nenapraví
popol, -a, 6. p. -e m. sivý práškovitý zvyšok po niečom spálenom al. zotletom, nespáliteľné práškovité zvyšky po zhorení, zotletí niečoho: drevný p., sopečný p.; cigaretový p.; striasť p. z cigarety, vyklepať, vytriasť p. z fajky; vymiesť p. z pece; vysypať p.; sivý ako p.; piecť niečo v p-e v pahrebe; zahrabať niečo do horúceho p-a;
chem. neústrojné látky, ktoré zostanú po pálení a pražení rúd a pod.: cínový p.
● tvár ako z p-a (ako p.), nezdravej farby; spáliť niečo na p., zhorieť na p. úplne; kniž. obrátiť niečo na p. úplne spáliť; kniž. dom ľahol p-om, mesto leží p-om zničil ho požiar; bibl. posypať si hlavu p-om symbolicky o pokore, pokání; ploty pálil a popol predával (úsl.) o zlom gazdovaní; bibl. obrátiť sa na prach a p. o smrti a rozpade mŕtvoly;
1. z popola: p. odvar (Ondr.);
2. zried. podobný popolu, ako popol: pren. deň chmúrny nastal, popolový (Hviezd.) zamračený, sivý;
popolček, -a, m. zdrob. tech. odpad tepelných elektrární a kúrenísk, ktorý sa rozptyľuje do ovzdušia: lietavý p.;
popolčekový príd.: p. cement vyrobený s prísadou popolčeka
(jeden) popol; (bez) popola; (k) popolu; (vidím) popol; (hej) popol!; (o) popole; (s) popolom;
(dva) popoly; (bez) popolov; (k) popolom; (vidím) popoly; (hej) popoly!; (o) popoloch; (s) popolmi;