popol, -a, 6. p. -e m. sivý práškovitý zvyšok po niečom spálenom al. zotletom, nespáliteľné práškovité zvyšky po zhorení, zotletí niečoho: drevný p., sopečný p.; cigaretový p.; striasť p. z cigarety, vyklepať, vytriasť p. z fajky; vymiesť p. z pece; vysypať p.; sivý ako p.; piecť niečo v p-e v pahrebe; zahrabať niečo do horúceho p-a;
chem. neústrojné látky, ktoré zostanú po pálení a pražení rúd a pod.: cínový p.
● tvár ako z p-a (ako p.), nezdravej farby; spáliť niečo na p., zhorieť na p. úplne; kniž. obrátiť niečo na p. úplne spáliť; kniž. dom ľahol p-om, mesto leží p-om zničil ho požiar; bibl. posypať si hlavu p-om symbolicky o pokore, pokání; ploty pálil a popol predával (úsl.) o zlom gazdovaní; bibl. obrátiť sa na prach a p. o smrti a rozpade mŕtvoly;
popolový príd.
1. z popola: p. odvar (Ondr.);
2. zried. podobný popolu, ako popol: pren. deň chmúrny nastal, popolový (Hviezd.) zamračený, sivý;
popolček, -a, m. zdrob. tech. odpad tepelných elektrární a kúrenísk, ktorý sa rozptyľuje do ovzdušia: lietavý p.;
popolčekový príd.: p. cement vyrobený s prísadou popolčeka