Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

popol -a m. práškovitý zvyšok po spálení, zotletí niečoho: sopečný p., vyberať p. z pece, p. z cigarety; zhorieť na p. úplne, do tla

● sypať si p. na hlavu kajať sa; kniž. → ľahnúť p-om;

popolový príd.

popol -la L -le m.

popol, -a, 6. p. -e m. sivý práškovitý zvyšok po niečom spálenom al. zotletom, nespáliteľné práškovité zvyšky po zhorení, zotletí niečoho: drevný p., sopečný p.; cigaretový p.; striasť p. z cigarety, vyklepať, vytriasť p. z fajky; vymiesť p. z pece; vysypať p.; sivý ako p.; piecť niečo v p-e v pahrebe; zahrabať niečo do horúceho p-a;

chem. neústrojné látky, ktoré zostanú po pálení a pražení rúd a pod.: cínový p.

● tvár ako z p-a (ako p.), nezdravej farby; spáliť niečo na p., zhorieť na p. úplne; kniž. obrátiť niečo na p. úplne spáliť; kniž. dom ľahol p-om, mesto leží p-om zničil ho požiar; bibl. posypať si hlavu p-om symbolicky o pokore, pokání; ploty pálil a popol predával (úsl.) o zlom gazdovaní; bibl. obrátiť sa na prach a p. o smrti a rozpade mŕtvoly;

popolový príd.

1. z popola: p. odvar (Ondr.);

2. zried. podobný popolu, ako popol: pren. deň chmúrny nastal, popolový (Hviezd.) zamračený, sivý;

popolček, -a, m. zdrob. tech. odpad tepelných elektrární a kúrenísk, ktorý sa rozptyľuje do ovzdušia: lietavý p.;

popolčekový príd.: p. cement vyrobený s prísadou popolčeka

popel p. popol

popiél, popil p. popol

popol m. (popel, popil, popiél) csl prašný odpad po niečom spálenom: Lopatkó viber popel s popelníka (Revúca); Mamka otkladaju popel na luch ku praňu (Klokočov ČAD); Predz śe varila f popelu (Lipovce PRE); Popil ľeci do popeľňika (Dl. Lúka BAR); popiél (Kobeliarovo ROŽ)
F. ploti pálí a popel predáva (Bošáca TRČ) - zle hospodári

popel- p. popol-

popolček p. popol

popolný p. popol

popol [-ol, -el] m práškovitý zvyšok po spálení, zotletí niečoho: s klokočzkowych gader nadielag prachu, potom napalyti popele z drywi duboweho a zmis to w hromadku, daweg owcym (KORYČANY 1560); wezmy zelin dobre suchych, spal na popol, wleg horuceg wody na to a war (RT 17. st) úplne, do tla; Mara Erdeli počula od Adamoweg, fatens zebi bola posipala swogu winyiczu z riečiczi na wsseczki strani s popolom, (fatens) odpowedyela, že wianočnim popolom preto posipa swogu winyiczu, zebi ridza geg nyesskodila (KRUPINA 1722); beda tobe, Korozegim, nebot kdibi w Sidonu čineny bily diwowe ty, dawno by w popele sedice pokany činily (Le 1730) (o židovskom spôsobe pokánia) Werba Salix zhois mertwu kost, gdi ocztem popel zmiszas a priloszis (RO 18. st)
F. spadla mu hrjanka do popela, obed mu psy zgedli (SiN 1678) nesplnili sa jeho túžby, nádeje; obecne prislowi mluwi: kdo lihawa v peci, mysli sobe, že w popele lihawagu wssecy (GV 1755); prosila geho skrze popel rodičúw, aby se zmilowal (PT 1778) pri pamiatke smrti rodičov; obrátiť v, na p. (a prach) úplne spáliť, zničiť: my s nassim sstatkom ssme od Tatarow w prach a popol obraceny a spaleny (D. STREHOVÁ 1600); pribitki, stodoly y statečki w prach a w popel su obracene (P. BYSTRICA 1625); Gakub s veliku horliwostu žadal, aby ohen z nebe prissel a newdečne toto mesto y s obywatelmy geho zpalil, w prach a popel obratil (SJ 18. st); byť p-om zhorieť, byť zničené ohňom: powida Turzo Dyurgy: Byczanske panstwy popolom musy byť ((BYTČA) 1605); písať na p-e robiť niečo zabudnuteľným, bezvýznamným: pani, každe twoge dobrodeny pissu na popele, aby y negmenssi witr ho zafukal cele (GV 1755); -ný, -ový príd
1. obsahujúci popol: wytrolimowé neb popeloweg mastj k wsseligakým farbám potrebneg (PH 1770)
L. cirk P-á streda deň, kt. sa začína obdobie veľkonočného pôstu: zapowedeno gest od Popelné středy až do Velké nocy swadby držeti (WK 1779); čas od Popelneg stredi až do ponďelku (BN 1796)
2. (o farbe) sivý ako popol: popoloweg farby edelstainowy prassek wyhanj horučost a posylnuge srdco (RT 17. st); terra sigilata lemnia cinerea: lemnitska pečetna hlinka popelné barwy (TT 1745); luna senescens: mesyc popélny ubúdajúci, vyblednutý; cinereus: popélny, popelnég bárwi (KS 1763); sam pan Selmeczi zal swetleho sukna na kaputy zluteho, zeleneho, popoloweho (s. l. 1769); mladé wčely býwagj gakoby ssediwé aneb popelowé barwy (GO 1792); -ček dem: cinisculus: maly popel, popelček; cinerula: popelček (KS 1763)

popolový p. popol