popichať dok.
1. (viackrát) pichnúť, pobodať: tŕnie mu p-lo nohy
2. distrib. k pichať: p. koláč vidličkou, celý bol p-ný nožom
// popichať sa (viackrát) sa pichnúť (význ. 1): p. sa ihlou; p. sa na niečom i pren. expr. doplatiť na neuvážené konanie
poďobať viackrát zasiahnuť zobákom, prstom al. zahroteným predmetom • poďubať • pokľuvať • pokľuť: ďateľ poďobal, poďubal, pokľu(va)l kmeň stromu • popichať: vidličkou popichala mäso • expr.: poďobkať • poďubkať: jedlo len trocha poďobkal, poďubkal
popudiť 1. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť, odpor a pod. • pohnevať • pobúriť • rozčúliť: synova odpoveď otca popudila, pohnevala, pobúrila; každá maličkosť ju rozčúli • podráždiť • vydráždiť • expr. poštvať: podráždil, poštval proti sebe všetkých prítomných • expr.: podpichnúť • popichať: podpichnúť niekoho ironickým slovom; chcel ho trocha popichať a zabaviť sa na ňom • expr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel novinu • kniž. iritovať: každé ženino slovo ho iritovalo • expr.: nahuckať • pohuckať • podhuckať • naštvať (huckaním, štvaním popudiť niekoho proti niekomu): niekto musel kamaráta nahuckať proti mne
2. p. podnietiť 1
popichať, -á, -ajú dok.
1. (koho, čo) niekoľkokrát (obyč. na viacerých miestach) pichnúť, bodnúť a tým poraniť, dopichať: p. niekoho nožom; žihľava ich popichala (Ondr.); pes, celý popichaný (Taj.);
2. (čo, do čoho) niekoľkokrát (obyč. na viacerých miestach) pichnúť: p. koláč vidličkou; p. prstom do niečoho; Popichal do pahreby. (Taj.)
3. expr. (koho) popudiť, podráždiť: Čipčan, vidiac Červeňa, vyšiel von s úmyslom, že dobre bude popichať ho trochu a zabaviť sa na ňom. (Tim.)
|| popichať sa poraniť sa niekoľkonásobným pichnutím, bodnutím: p. sa nožom, ihlou, tŕním