páliť, -i, -ia, rozk. páľ nedok.
1. vydávať, šíriť veľké teplo, horúčosť, veľmi hriať: slnko páli, oheň páli;
2. (čo) spaľovať s istým cieľom (obyč. pre teplo, svetlo al. vôňu): p. sviečky, olej, p. (v lampe) petrolej, p. kadidlo, p. drevo, uhlie; p. raždie, zemiakovú vňať;
3. (čo, koho) ničiť ohňom, spaľovať: nepriateľ páli mestá a dediny; v stredoveku pálili osoby upodozrievané z čarodejníctva;
pren. o mraze: mráz páli rastliny ničí
● všetko mizne ani čo by pálil rýchle; je akoby pálil s chuťou, veľa; žart. budú krivých páliť výsmech krívajúcemu;
4. zastar. (čo) klásť, robiť oheň: p. Jána, p. (svätojánske) ohne;
5. (koho i bezpredm.) pôsobiť niekomu bolesť veľkým teplom, pôsobiť pocit veľkého tepla (o ohni al. o horúcom predmete): páli ho horúce ucho hrnčeka
● Čo ťa nepáli, nehas (porek.) nestaraj sa do cudzích záležitostí; hovor.: peniaze ho pália vo vrecku neudržia sa uňho, nevie šetriť; p. si s niečím prsty zaoberať sa s nepríjemnou vecou; páli ho (ich) pôda pod nohami uvedomuje(-ú) si nebezpečnosť situácie;
6. (bezpredm. i koho) vyvolávať pocit teploty al. štípania: slivovica páli v žalúdku, korenie páli na jazyku, v ústach;
7. pálčivo, prenikavo bolieť (fyzicky, pren. i duševne): rana páli; záha ma páli; pren. To mi páli dušu (Smrek) to ma trápi
8. (čo) vyrábať vypaľovaním na ohni: p. tehly, vápno, p. slivovicu;
9. zastar. (čo) kučeraviť vlasy horúcim železom: Mám času do zrkadla sa pozerať, vlasy páliť! (Tim.) Žena si pálila vlasy horúcim želiezkom. (Tat.)
10. strieľať: p. z guľometu, delá pálili;
11. expr. uháňať, utekať: Páľ stadeto! (Tim.)
12. expr. (za kým) pozerať, chodiť za niekým: páliš za Annou (Vaj.); Pálite za tým mládencom, to je to. (Karv.);
opak. pálievať, -a, -ajú;
dok. k 2, 3 spáliť;
k 3 i upáliť;
k 8, 10 vypáliť;
k 5 opáliť, popáliť
|| páliť sa
1. horieť, spaľovať sa: masť sa páli;
2. zried. ničiť sa, spaľovať sa vzájomne ohňom: Ľudia prenasledovali a pálili sa vzájomne pre náboženské rozdiely. (Vaj.)
3. hovor. brať na seba nepríjemnú vec, exponovať sa: Mal i zásluhy, pálil sa všade a vždy. (Vaj.) V tej chvíli zacítil zlosť preto, že sa on tu páli a že kričia naň. (Tim.)
popáliť, -i, -ia, rozk. páľ dok.
1. (čo) postupne (viac vecí al. všetko) spáliť: p. knihy, p. všetko drevo; Popálili ho (plot) po kuse. (Urb.)
● p. za sebou všetky mosty znemožniť si návrat;
2. (koho, čo, komu čo) spôsobiť poranenie ohňom, vysokou teplotou al. kyselinou, žieravinou: p. niekoho cigaretou, kyselinou sírovou; p. si jazyk, ruky; Jedna viržinka trčala mu zo zubov a hrozila každému vlasy popáliť. (Tim.)
● akoby ho to bolo popálilo reagoval ako na bolesť popálením, napr. trhol sa, uskočil (pri zľaknutí ap.): Akoby ho tie popruhy popálili, tak chytro ich odopäl. (Mor.) Avar svoju ruku odtrhol, ani keby ho bolo niečo popálilo. (Jégé); p. si prsty dostať sa proti vlastnému očakávaniu do nepríjemnej situácie, doplatiť na niečo, zle pochodiť
|| popáliť sa spôsobiť si poranenie ohňom, vysokou teplotou al. kyselinou, žieravinou: p. sa hladičkou; Skončila podivnou smrťou. Obarila sa a popálila. (Jil.); pren. Nezapáraj do mňa, Praskoveja, lebo sa popáliš! (Jes-á) zle pochodíš, doplatíš na to. Závisí od toho, ako sa ukážu ceny. Pri lanských sme sa popálili (Kuk.) oklamali sme sa, prepočítali sme sa.
● Kto sa hrá s ohňom, ľahko sa popáli (prísl.) kto vyhľadáva nebezpečenstvo, často sa dostane do zlej situácie, doplatí na to; akoby sa bol popálil reagoval ako na bolesť popálením, napr. trhol sa, uskočil (pri zľaknutí ap.)