ponechať dok.
1. nechať v nezmenenom stave, podržať: p. si všetky peniaze, p. rozhodnutie v platnosti
2. prenechať (význ. 1), prepustiť: p. vedenie prác inému
3. (za)nechať na niekoho, na niečo: p. niečo náhode, byť p-ný (sám) na seba
● p. svojmu osudu nestarať sa; p. niečo bokom, stranou nevšímať si; p. niekomu voľnú ruku, voľné pole dať možnosť samostatne konať;
nedok. ponechávať1 -a
ponechávať2 -a dok. distrib. k nechávať (význ. 1)
ponechávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. (postupne nechávať)
ponechávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vaný -vanie dok. (distrib. k nechávať)
ponechať, -á, -ajú dok.
1. (čo, koho; komu čo) podržať v pôvodnom stave, na pôvodnom mieste, neodstrániť odniekaľ, nechať: p. úrodu na poli; Tak ma ponechali v prvom ročníku. (Kuk.); p. niekomu voľnosť; Keby mu aspoň košele ponechali. (Kuk.) Vidieckym obciam má sa ponechať voľba úradnej reči. (Vlč.)
2. (komu čo) prenechať, prepustiť: Vedenie práce ponechal jednému z tovarišov. (Kuk.) Ak treba niečo povedať, ponechaj to mne. (Stod.)
● p. niekomu voľné pole nerobiť prekážky, ustúpiť;
3. (koho, čo komu, čomu, na koho, na čo) nechať, zanechať niekoho, niečo na niekoho, na niečo: p. niečo náhode; Bol ponechaný na opateru starej Katy. (Jégé) Nesmieme ho ponechať len na jeho vôľu. (Podj.) Ponechal to na okolnosti. (Kuk.)
4. zastar. (čo, koho) vynechať, zanechať, opustiť: Túto otázku Tichý neponechal, keď aj každý rok neprišla na skúške do reči. (Taj.); zbojstvá, ktoré neponechal, ani keď sa oženil (Taj.); Ponechala ho trpezlivosť. (Dobš.);
nedok. ponechávať1, -a, -ajú
ponechávať2, -a, -ajú nedok. (čo) nechať, zanechať (viac vecí): p. všade svoje veci
ponechávať dok. strsl (za)nechať viac vecí: Tá zen sa poton odhrabala, o_cpotku a takie ďieri sa ponahávali okolo celej ťej múle (Tek. Breznica NB); Zaveľa ňepobudli pri edeňí, to sa ponahávalo na večer, že be za dňa odbavili šecke robote okolo zakáľački (Čelovce MK); Poňechávali (jedlo) na misách (V. Bielice TOP)