ponížený príd. prejavujúci prílišnú úctivosť, podriadenosť, pokoru: p-á prosba; S poníženou úctivosťou sa ho opýtal. (Jes.); otrocká, ponížená povaha (Fr. Kráľ); zastar. sluha, služobník ponížený pozdrav spoločensky vyššie postavenej osobe (v triednej spoločnosti): Pri pozdravení povedal: „Váš najponíženejší služobník!“ (Jes.);
ponížene (star. i ponižene) prísl.: p. sa správať; zastar. p. ďakujem, p. prosím, ďakujem p., prosím p. zdvorilostná formula pri poďakovaní, prosbe (v triednej spoločnosti): Prosím ponížene, ako pána veľkomožného, ozval sa richtár. (Záb.);
poníženosť, -ti ž.
1. vlastnosť, stav poníženého;
2. prílišná úctivosť, podriadenosť, pokora: V náhlom hnutí poníženosti spustila sa na kolená. (Kuk.)