ponáhľať sa -ľa sa -ľajú sa -ľaj sa! -ľal sa -ľajúc sa -ľajúci sa -ľanie (sa) nedok.
hrnúť sa 1. vo väčšom množstve sa posúvať (o neživých veciach) • valiť sa • rútiť sa: skálie sa hrnulo, valilo, rútilo na nás; voda sa hrnula, valila; pren. expr.: udalosti sa hrnuli, valili, rútili • expr. kydať sa • sypať sa (o niečom sypkom): sneh sa sype; múka sa hrnie, sype z vreca; pren. expr. otázky sa sypali • chrliť sa: oheň sa chrlí zo sopky, krv sa chrlí z rany • hnať sa (o vode)
2. expr. vo veľkom množstve al. náhlivo ísť (o živých tvoroch) • expr.: valiť sa • rútiť sa • sypať sa • rojiť sa: ľudia sa hrnuli, valili, sypali, rojili z kina • hnať sa • ponáhľať sa (o dave): všetci sa kamsi ženú, ponáhľajú • tlačiť sa • tisnúť sa • pchať sa • drať sa: tlačiť sa do dverí; drať sa, pchať sa k východu, pomedzi dav
náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďou • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženenia • doháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivo • hovor. šturmovať • expr.: pretrhávať sa • pretŕhať sa • hovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce
2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľovi • expr.: šutrovať (sa) • futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domov • bežať • utekať (náhliť sa behom): bežal do práce • expr.: letieť • uháňať • hnať sa • trieliť • upaľovať • páliť • hovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku
3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriť • byť súrny: táto vec náhli, súri, je súrna • ponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa
ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa) • zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia? • expr.: hnať sa • hnať: nežeňte (sa), máme dosť času • expr.: chvátať • chvatkať (Urbánek): chváta z domu preč • expr. hafriť (Tajovský) • expr.: bežať • utekať • letieť • uháňať • upaľovať • páliť • trieliť • hovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleci • expr.: hrnúť sa • valiť sa • rútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadión • expr. trtošiť (Šikula) • hovor. zaberať: zaberá poza humná k milej • hovor. šutrovať (sa) • subšt. fofrovať
2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohy • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotou • expr.: chamtať sa • chytriť sa (Kálal) • hovor. expr. štvať sa • hovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)
ponáhľať sa, zried. i ponáhľať, -a, -ajú nedok.
1. rýchle, s náhlením ísť, kráčať al. ináč sa pohybovať: p. (sa) domov, do práce, p. (sa) po ceste, p (sa) za niekým; Rýchlymi krôčkami ponáhľa sa k bráne. (Vaj.) Sadne rýchlo do hintova a ponáhľa zo zámku. (Ráz.)
2. (s čím, s neurč. i bezpredm.) robiť, vykonávať niečo s náhlením, s chvatom, rýchle, náhliť sa: p. (sa) s robotou, s obedom; ponáhľa (sa) s odpoveďou; ponáhľa sa odpovedať (Hruš.); neponáhľaš o milosť prosiť (Sládk.); Studnička sa ponáhľa rovno k veci. (Urb.)
3. ponáhľať hovor. (o veciach) vyžadovať rýchle, naliehavé vybavenie, byť súrny, súriť: robota ponáhľa; to neponáhľa netreba to hneď vybaviť
ponáhľať (sa) nedok. 1. csl náhlivo kráčať, rýchlo ísť: Tak son sa ponáhľau̯, že son sa celej zadejchau̯ (Lešť MK); Ponáhla̋m sa na počtu s paklíkom (Rochovce ROŽ); Slunko zachodzí, ponáhlajme sa, ocmieme tu (V. Rovné BYT); Poton sen sa friško ponáhlala dom (Bernolákovo BRA); Dze śe tak ponahľaš? (Spiš. Štvrtok LVO) 2. csl rýchlo, náhlivo konať, náhliť sa: O Kračúňe ponáhľaľi obliekaťi kudmeňe (Čelovce MK); Keď mláťa, tag len takí chlopot spravá z jellom, každí sa ponáhla najest (Súlovce TOP); Pirše každi ponahľa jarce śac (Dl. Lúka BAR)
ponáhľať (sa), ponáhliť (sa) ndk kam 1. rýchlo, náhlivo ísť niekam: a ponahlym gity horze tatam na luky (TRENČÍN 1587); aczprawe Geho Milost s vami na predok puogde, ya sa budem za V. M. ponahlati (PRÍBOVCE 1599 E); gestly se ponahlat potreba, lepšj gest raytarskjch konj užjwaty nežly počtarskjch (KoB 1666); ah, moga draha dusa, ponahlagte ze sa domu (s. l. 1694); to Pan Buh wigyi, glya tebe ssom ssa ponahlyal, a tak, moge drahe sserczo, prigy kim sskoreg (MARKUŠOVCE 1754); vladár loďe bez potrebnosťi sem tam po mestách jest sa meškal, a chťejícímu do jinšéj, kteráb’ víc ponáhlila, príležitosti prestúpiť, ňedopusťil (BR 1785); ponahlel se Hazael k mori pospjssiti (PT 1796) 2. konať rýchlo, náhliť sa: abi si se yaziku nemeckeho paloty čerstwe a wesele spatrowaty ponahlel (KoB 1666) rýchlo sa naučil po nemecky; festino: pospjchám, pilnó ňečo robjm, hotugem, ponahlám (KS 1763); z teg priciny w polyu z robotu ponahlagte se (FRIDMAN 1786) 3. súriť, vyžadovať rýchle vybavenie niečoho: Vašu Urozenost prosim, račte z timto statkem neboštika Laurentiusa Wincer neponahlit, nez na termin maly odložit (STUPAVA 1644 E); člowěk ponáhla wikonaťi to, co mysly a žáda (MP 1718); mezitím k wiplňeňý súdu bilo ponáhlané (BR 1785)