pomstiť, -í, -ia, rozk. -sť/-sti nedok. i dok. (čo, koho) vykonávať, vykonať pomstu za niekoho, za niečo, trestom (nie právnym) odplácať, odplatiť krivdu, zlo spáchané na niekom, na niečom: p. krivdu, zlo, urážku; Jánošíka sme pomstili. (Ráz.) Pomstili ste útrapy otca môjho. (Vaj.) Ja budem pomstený. (Barč);
opak. pomstievať, -a, -ajú
|| pomstiť sa
1. (komu, čomu, za čo, na kom, na čom, zried. i nad kým, nad čím) odplatiť sa pomstou, vykonať pomstu: Pomstila sa mu, že ušiel. (Tat.); p. sa za urážku, za krivdu; (Okolický) chcel sa na Ilčíčke pomstiť. (Urb.) Prečo sa mi nedáš pomstiť nad nepriateľom mojím? (Kal.)
2. (o veci, stave) spôsobiť, mať zlé, nepríjemné následky: chyby sa pomstia;
opak. pomstievať sa,
dok. vypomstiť sa