motať, -tá/-ce, -tajú/-cú, rozk. motaj/moc nedok. (čo)
1. (len -tá, -tajú, -taj) navíjať, nakrúcať, namotávať (obyč. do klbka, do pradien): m. vlnu, priadzu;
2. expr. uvádzať do zmätku, pliesť, mýliť, zamotávať (najmä v reči): Všetko v jedno miešajú a motajú. (Štúr) Starý motal to, čo od Miška počul. (Taj.)
● m. dve na tri rozprávať bez zmyslu, tárať;
opak. motávať, a, -ajú;
dok. zmotať, k 2 i pomotať i domotať
|| motať sa expr.
1. chodiť, blúdiť bez cieľa, bezúčelne sa pohybovať, tmoliť sa, pliesť sa: m. sa po dome, po dvore; m. sa okolo statku, okolo domu; m. sa horou, poľom; Nemotaj sa! Čo sa moceš!
● m. sa niekomu pod nohy (pod nohami) zavadzať;
2. byť v zmätku, miasť sa, pliesť sa: myšlienky sa mu mocú v hlave
● hovor.: niečo sa mi moce po (na) jazyku neviem sa vyjadriť; nohy sa mu mocú (motajú) neisto kráča od únavy al. opilosti; jazyk sa mu moce (motá) nevie dobre rozprávať od únavy al. opilosti; hlava sa mu motá (moce) a) od opilosti; b) má závrat od únavy;
opak. motávať sa
pomotať, -ce/-tá, -cú/-tajú dok.
1. (čo) popliesť, zauzliť, zamotať: p. bavlnu, priadzu, niť; Vrany vlákenká jej pomotajú. (Pláv.)
2. expr. (koho, čo) uviezť do zmätku, zmiasť: Toľko doň húdli, až ho celkom pomotali. (Tat.) (Žitia kontrasty) nepomotali mladú hlavu. (Vaj.) Úradník sa nedal pomotať. (Urb.)
3. (čo) namotať na niečo (napr. bavlnu), zmotať (do klbka): Čakal, kým vreteno pomotal. (Kuk.)
|| pomotať sa expr.
1. popliesť sa, zamotať sa: Chceš vyjadriť svoje myšlienky a ony sa ti pomotajú. (Vaj.) Čo sa ti v hlave pomotalo? (Pláv.)
2. istý čas sa niekde motať: Pomotali sa krížom krážom po chotári. (Gab.) (Klen) pod hladinou sa pomotal a odplával. (Jaš.)