pomocník -a mn. -ci m.
1. kto al. čo pomáha: p. pri práci, dobrá kniha je p-om človeka
2. v min. nesamostatný remeselník, pomocný zamestnanec: mäsiarsky p.; kancelársky p.;
pomocníčka -y -čok ž.: p. v domácnosti; včely sú p-mi poľnohospodárov
pomocník kto pomáha; nesamostatný zamestnanec • pomáhač • pomáhateľ: pomocník, pomáhač pri domácich prácach; murársky pomocník • zried. vypomáhateľ (Timrava) • zastar. spomocník (Rázus) • zastar. subjekt (pomocník v obchode): subjekti vynášajú debny (Kukučín) • asistent (odborne vzdelaný pomocník): bankový asistent • tovariš (pomocník majstra): mlynársky tovariš
pomocník, -a, mn. č. -ci m.
1. kto niekomu v niečom pomáha: Odpísal, aby mu poslal syna za pomocníka. (Tim.)
2. vyučený, ale nesamostatný remeselník, tovariš: pekársky, mlynársky, mäsiarsky, krajčírsky p.; Ako kupecký pomocník usporil si niekoľko sto zlatých. (Vans.);
pomocnícky príd.: p-a prax, p-e zamestnanie;
pomocníček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr.
(jeden) pomocník; (bez) pomocníka; (k) pomocníkovi; (vidím) pomocníka; (hej) pomocník!; (o) pomocníkovi; (s) pomocníkom;
(dvaja) pomocníci; (bez) pomocníkov; (k) pomocníkom; (vidím) pomocníkov; (hej) pomocníci!; (o) pomocníkoch; (s) pomocníkmi;
(traja) pomocníci; (bez) pomocníkov; (k) pomocníkom; (vidím) pomocníkov; (hej) pomocníci!; (o) pomocníkoch; (s) pomocníkmi;