pomimo1 prísl. i predl. s 2. p. vedľa, bokom niečoho: Keď sa niekam usádza, vždy pomimo sadne. (Šolt.) Na ľudí nehľadí, len kdesi pomimo do povetria. (Tim.) Čakala a stŕpala, či ju zbadá, až pôjde pomimo. (Chrob.) Len mi jedinkého slova nepusť pomimo (Dobš.) dobre počúvaj. Deje, ktoré sa pomimo neho odohrali, nemajú miesta v jeho životopise. (Vaj.) (Malina) stúpila pomimo jarku. (Tim.)
pomimo2 predl. s 2. p. zried. okrem; popri: A pomimo toho vydali (básnici) do roka päť zväzkov lyriky. (Vaj.)