pomerne
I. prísl. v pomere k niekomu, niečomu, relatívne: straty sa hradili p. podľa výšky príjmu
II. čast. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu, do istej miery, do značnej miery, dosť: p. zachovaný hrad, je to p. ďaleko
dosť 1. vyjadruje dostačujúcu mieru niečoho, v dostačujúcej miere • dostatočne • dostačujúco • postačujúco: dosť, dostatočne sa zamýšľa nad tým, čo robí; jeho vedomosti nie sú dosť, dostatočne presvedčivé; motor je dostačujúco, postačujúco výkonný • hodne • značne: je to hodne, značne rozšírený názor • nadostač: dosť, nadostač sa zaujíma o synove úspechy • pomerne • relatívne: mal dosť, pomerne, relatívne veľký úspech u obecenstva • zastar. zdostač (Hviezdoslav) • nár. dosti
2. vyjadruje dostačujúci počet, dostačujúce množstvo niečoho • dostačujúco • postačujúco • nadostač: má všetkého dosť, dostačujúco; Zobrali ste si na cestu postačujúco, nadostač jedla? • nár. dosti
3. p. hotovo
neveľmi vyjadruje okolnosť menšej miery, intenzity, menšieho rozsahu a pod. • neveľa • nepríliš: za posledný rok neveľmi, neveľa podrástol; nepríliš dbal o poriadok na pracovisku • hovor. nebárs: nebárs sa staral o to, čo s ním bude • nie veľmi • nie príliš • pomerne málo: matke nie veľmi, pomerne málo pomáhal; neveľmi, nie príliš pokojne sledoval vývoj situácie • málo • trocha • trochu (vyjadruje okolnosť malej miery): v druhom polčase sa iba neveľmi, málo, trocha zlepšili
pomerne 1. v pomere k niekomu al. niečomu, v porovnaní s niekým al. niečím, v istom pomere • proporčne • proporcionálne: zisk si rozdelili pomerne, proporčne, proporcionálne podľa výšky vkladu • alikvotne: na dar prispeli alikvotne podľa príjmu
2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu, do istej miery, do značnej miery • relatívne • dosť • značne: tvoria pomerne, relatívne uzavreté spoločenstvo; ceny vstupeniek sú dosť, značne vysoké
pomerne prísl.
1. v porovnaní s niekým al. s niečím, v pomere k niekomu al. k niečomu; nie úplne, nie celkom; dosť, značne: prišiel p. neskoro; Veľmi vplyvný, ale pomerne chudobný človek. (Jes.); v literatúre štúrovskej, nám pomerne blízkej (Vlč.); pomerne mladý, neskúsený človek (Urb.); p. vysoký chlap (Taj.); p. malá miestnosť; za p. krátky čas (Urb.);
2. zastar. pomerne k niečomu v porovnaní s niečím, v pomere k niečomu: My tak krátko žijeme pomerne k našej dlhej smrti. (Jes.) Kupectvo a priemysel upadli pomerne k iným krajinám. (Kuk.)
(jeden) pomerný; (bez) pomerného; (k) pomernému; (vidím) pomerného; (hej) pomerný!; (o) pomernom; (s) pomerným;
(dvaja) pomerní; (bez) pomerných; (k) pomerným; (vidím) pomerných; (hej) pomerní!; (o) pomerných; (s) pomernými;
(jeden) pomerný; (bez) pomerného; (k) pomernému; (vidím) pomerný; (hej) pomerný!; (o) pomernom; (s) pomerným;
(štyri) pomerné; (bez) pomerných; (k) pomerným; (vidím) pomerné; (hej) pomerné!; (o) pomerných; (s) pomernými;
(jedna) pomerná; (bez) pomernej; (k) pomernej; (vidím) pomernú; (hej) pomerná!; (o) pomernej; (s) pomernou;
(jedno) pomerné; (bez) pomerného; (k) pomernému; (vidím) pomerné; (hej) pomerné!; (o) pomernom; (s) pomerným;