meriť, -í, -ia nedok. (koho s kým) udobrovať, zmierovať: m. rozhnevaných susedov;
dok. pomeriť, zried. i zmeriť
|| meriť sa (s kým) udobrovať sa, zmierovať sa: m. sa s hnevníkom; Začal sa meriť so svetom (Kuk.) vyrovnávať sa;
dok. pomeriť sa, zried. i zmeriť sa
pomeriť, -í, -ia, pomerený dok. (koho, koho s kým) skončiť hnev, nepriateľstvo medzi niekým, udobriť: Bývalý notárius podobral sa pomeriť Jana a Ondra. (Kuk.) Pomeril Bútorovcov s Čútorovci a potom ich zošvagril. (Kuk.); rozhnevaných pomeriť (Jes.)
|| pomeriť sa (s kým i bezpredm.) udobriť sa: Muž so ženou v jednom kúte sa povadia a v druhom pomeria. (Taj.) Podajte si ruky a pomerte sa. (Kuk.) I zvadili i pomerili sa v jednom okamihu. (Kal.) Obe matróny, dôkladne pomerené, sa pobozkali. (Kuk.)