Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

pomeriť dok. zmieriť (význ. 1), udobriť: pri poháriku ich p-l; vypiť si na p-enie

// pomeriť sa: p-l sa s ním až po rokoch

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pomeriť ‑í ‑ia dok.; pomeriť sa

meriť -rí -ria mer! -ril -riac -riaci -renie nedok. (koho) ▶ odstraňovať konflikty, nezhody, nesúlad a pod. medzi niekým a vytvárať porozumenie, zhodu, udobrovať, zmierovať: m. rozvadené susedky; museli ich m.; Meriť ľudí, urovnávať pomotané vzťahy medzi nimi - len to bolo treba napomenúť Jozefe! [D. Tatarka]; My dvaja sme ich prišli len meriť. [L. Ťažký]parem. ťažko ovcu s vlkom meriť nie je jednoduché odstraňovať spor medzi znepriatelenými ľuďmi ▷ dok.pomeriť


meriť sa -rí sa -ria sa mer sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok. ▶ zanechávať vzájomné spory, nezhody, nepriateľstvo, udobrovať sa, zmierovať sa: každý deň sa hádajú a potom sa meria; ráno sa škriepili a večer sa merili; merili sa aj najväčší hnevníciparem. bodaj by sme sa nikdy nemuseli meriť kiež by sme sa nikdy nepohádali; svoji sa len nato pohnevajú, aby sa mohli meriť o potešení z udobrovania sa ▷ dok.pomeriť sa

pomeriť p. udobriť


pomeriť sa p. zmieriť sa 1


udobriť spôsobiť, aby sa niekto prestal hnevať: udobriť si rodičovutíšiťuchlácholiť (hnev, zlosť niekoho): úprimnými sľubmi utíšil, uchlácholil nahnevaného učiteľauvravkať (Jaroš)upokojiťuspokojiť (dosiahnuť pokoj u rozhnevaného) • uzmieriťpomeriťzmieriť (získať si opäť priazeň; obnoviť zhodu, súlad medzi dvoma al. viacerými osobami): rád by (u)zmieril, pomeril rozhnevaných susedovpodobriť: už sú znova podobrení


zmieriť odstrániť rozpor, spor, nesúlad a pod. medzi niekým; spôsobiť uspokojenie, vyrovnanie, súlad • uzmieriťpomeriť: spoločné nešťastie ich (u)zmierilo; (u)zmieriť, pomeriť matku s dcérounár. vymeriť (Jesenská)udobriť: chcel priateľa udobriť daromuchlácholiťuspokojiťupokojiť: hľadeli nás uchlácholiť, u(s)pokojiť, aby sme neprotestovalispriateliť: nešťastníkov treba spriateliť s osudom


zmieriť sa 1. zanechať nepriateľstvo, spory • uzmieriť sapomeriť sa: nepriatelia sa napokon (u)zmierili, pomerilinár. vymeriť sa (Vansová)udobriť sahovor. podobriť sa: nechce sa s bratom udobriť, podobriť; udobriť sa bozkompokonať sa (zmierlivo sa dohodnúť): susedia sa napokon pokonalifraz. podať si ruky: rozvadení súperi si podali ruky

2. zanechať vzdor, prijať niečo ako nevyhnutné • uspokojiť sa: ťažko sa zmieriť, uspokojiť s porážkouspriateliť sa: musíme sa spriateliť s myšlienkou na prehruvyrovnať sa: vyrovnať sa so stratou zamestnaniarezignovať (trpne sa zmieriť s niečím): po porážke rezignoval, s porážkou sa zmieril

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

meriť, -í, -ia nedok. (koho s kým) udobrovať, zmierovať: m. rozhnevaných susedov;

dok. pomeriť, zried. i zmeriť

|| meriť sa (s kým) udobrovať sa, zmierovať sa: m. sa s hnevníkom; Začal sa meriť so svetom (Kuk.) vyrovnávať sa;

dok. pomeriť sa, zried. i zmeriť sa


pomeriť, -í, -ia, pomerený dok. (koho, koho s kým) skončiť hnev, nepriateľstvo medzi niekým, udobriť: Bývalý notárius podobral sa pomeriť Jana a Ondra. (Kuk.) Pomeril Bútorovcov s Čútorovci a potom ich zošvagril. (Kuk.); rozhnevaných pomeriť (Jes.)

|| pomeriť sa (s kým i bezpredm.) udobriť sa: Muž so ženou v jednom kúte sa povadia a v druhom pomeria. (Taj.) Podajte si ruky a pomerte sa. (Kuk.) I zvadili i pomerili sa v jednom okamihu. (Kal.) Obe matróny, dôkladne pomerené, sa pobozkali. (Kuk.)

Morfologický analyzátor

pomeriť dokonavé sloveso
(ja) pomerím VKdsa+; (ty) pomeríš VKdsb+; (on, ona, ono) pomerí VKdsc+; (my) pomeríme VKdpa+; (vy) pomeríte VKdpb+; (oni, ony) pomeria VKdpc+;

(ja som, ty si, on) pomeril VLdsam+; (ona) pomerila VLdsaf+; (ono) pomerilo VLdsan+; (oni, ony) pomerili VLdpah+;
(ty) pomer! VMdsb+; (my) pomerme! VMdpa+; (vy) pomerte! VMdpb+;
(nejako) pomeriac VHd+;
pomeriť pomeriť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor