pomeriť dok. zmieriť (význ. 1), udobriť: pri poháriku ich p-l; vypiť si na p-enie
// pomeriť sa: p-l sa s ním až po rokoch
pomeriť -rí -ria pomer! -ril -riac -rený -renie dok.
pomeriť sa -rí sa -ria sa pomer sa! -ril sa -riac sa -rený -renie sa dok.
meriť -rí -ria mer! -ril -riac -riaci -renie nedok. (koho) ▶ odstraňovať konflikty, nezhody, nesúlad a pod. medzi niekým a vytvárať porozumenie, zhodu, udobrovať, zmierovať: m. rozvadené susedky; museli ich m.; Meriť ľudí, urovnávať pomotané vzťahy medzi nimi - len to bolo treba napomenúť Jozefe! [D. Tatarka]; My dvaja sme ich prišli len meriť. [L. Ťažký] ◘ parem. ťažko ovcu s vlkom meriť nie je jednoduché odstraňovať spor medzi znepriatelenými ľuďmi ▷ dok. ↗ pomeriť
meriť sa -rí sa -ria sa mer sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok. ▶ zanechávať vzájomné spory, nezhody, nepriateľstvo, udobrovať sa, zmierovať sa: každý deň sa hádajú a potom sa meria; ráno sa škriepili a večer sa merili; merili sa aj najväčší hnevníci ◘ parem. bodaj by sme sa nikdy nemuseli meriť kiež by sme sa nikdy nepohádali; svoji sa len nato pohnevajú, aby sa mohli meriť o potešení z udobrovania sa ▷ dok. ↗ pomeriť sa
pomeriť p. udobriť
pomeriť sa p. zmieriť sa 1
udobriť spôsobiť, aby sa niekto prestal hnevať: udobriť si rodičov • utíšiť • uchlácholiť (hnev, zlosť niekoho): úprimnými sľubmi utíšil, uchlácholil nahnevaného učiteľa • uvravkať (Jaroš) • upokojiť • uspokojiť (dosiahnuť pokoj u rozhnevaného) • uzmieriť • pomeriť • zmieriť (získať si opäť priazeň; obnoviť zhodu, súlad medzi dvoma al. viacerými osobami): rád by (u)zmieril, pomeril rozhnevaných susedov • podobriť: už sú znova podobrení
zmieriť odstrániť rozpor, spor, nesúlad a pod. medzi niekým; spôsobiť uspokojenie, vyrovnanie, súlad • uzmieriť • pomeriť: spoločné nešťastie ich (u)zmierilo; (u)zmieriť, pomeriť matku s dcérou • nár. vymeriť (Jesenská) • udobriť: chcel priateľa udobriť darom • uchlácholiť • uspokojiť • upokojiť: hľadeli nás uchlácholiť, u(s)pokojiť, aby sme neprotestovali • spriateliť: nešťastníkov treba spriateliť s osudom
zmieriť sa 1. zanechať nepriateľstvo, spory • uzmieriť sa • pomeriť sa: nepriatelia sa napokon (u)zmierili, pomerili • nár. vymeriť sa (Vansová) • udobriť sa • hovor. podobriť sa: nechce sa s bratom udobriť, podobriť; udobriť sa bozkom • pokonať sa (zmierlivo sa dohodnúť): susedia sa napokon pokonali • fraz. podať si ruky: rozvadení súperi si podali ruky
2. zanechať vzdor, prijať niečo ako nevyhnutné • uspokojiť sa: ťažko sa zmieriť, uspokojiť s porážkou • spriateliť sa: musíme sa spriateliť s myšlienkou na prehru • vyrovnať sa: vyrovnať sa so stratou zamestnania • rezignovať (trpne sa zmieriť s niečím): po porážke rezignoval, s porážkou sa zmieril
meriť, -í, -ia nedok. (koho s kým) udobrovať, zmierovať: m. rozhnevaných susedov;
dok. pomeriť, zried. i zmeriť
|| meriť sa (s kým) udobrovať sa, zmierovať sa: m. sa s hnevníkom; Začal sa meriť so svetom (Kuk.) vyrovnávať sa;
dok. pomeriť sa, zried. i zmeriť sa
pomeriť, -í, -ia, pomerený dok. (koho, koho s kým) skončiť hnev, nepriateľstvo medzi niekým, udobriť: Bývalý notárius podobral sa pomeriť Jana a Ondra. (Kuk.) Pomeril Bútorovcov s Čútorovci a potom ich zošvagril. (Kuk.); rozhnevaných pomeriť (Jes.)
|| pomeriť sa (s kým i bezpredm.) udobriť sa: Muž so ženou v jednom kúte sa povadia a v druhom pomeria. (Taj.) Podajte si ruky a pomerte sa. (Kuk.) I zvadili i pomerili sa v jednom okamihu. (Kal.) Obe matróny, dôkladne pomerené, sa pobozkali. (Kuk.)
pomeriť dok. odstrániť spor al. hnev medzi niekým, zmieriť, udobriť: A aj to boľi pohnevaní a takto ich sťeu̯ pomeriťi (Lešť MK); Hňevaľi sa, ale pán farárko ich pomerili (Návojovce TOP)
pomeriť sa dok. udobriť sa, zmieriť sa: Ráno sa pohádaľi a už večer sa pomeriľi (Košťany n. Tur. MAR); Zaz zme ostali farárom pomerení, báraj son si svoje povedal (Dol. Súča TRČ); Chceli bi sa s tobó pomeriť (Čierna Lehota ROŽ); Ňechcu śe pomeric (Jenkovce SOB)
pomeriť dk koho s kým uzmieriť niekoho s niekým: kdyz by smluwa se stala mezy dwiema od lidi a zgednali by przyetelstwie a pomierzyli gich (ŽK 1473); Kristus do nyeba sztúpél, bi z Ottzom szvojím nász pomeríl (HPS 1752); p. sa dk zmieriť sa, udobriť sa: on hned wibiehol s palossem na mne, ale sme se my pomereli a porownali w pritomnosti richtaroweho na ten cžas Polca, sswagra meho; fatens mawsse negakowu causu na žatwe z Michael Lendvaj, tamze sa pomerily (KRUPINA 1643; 1746); když sme se takto pekne pomerili, na stranu odjte na maličkú chwjli (BrV 1799)