pomer, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. (bez mn. č.) uvedomelý vzťah, postoj človeka k iným ľuďom, veciam, inštitúciám a pod.; vzťah organizmu k okoliu; vzájomný vzťah vecí: p. rodičov k deťom; p. učiteľa a žiaka; mať kladný, dobrý, pekný, ľahostajný, srdečný, teplý, vrelý p. k niekomu al. k niečomu; byť s niekým v priateľskom, kamarátskom, nepriateľskom p-e; mať súdružský p. k spolupracovníkom; napätý p. medzi ľuďmi; p. človeka k človeku, vzájomný p. ľudí; mať k niekomu ľudský, úprimný p.; byť v príbuzenskom, rodinnom, pokrvnom p-e; macošský p. (napr. k dieťaťu); Medzi materou a synom bol krásny pomer. (Vans.) Ľudia si vedia vypestovať medzi sebou srdečnejší a úprimnejší pomer. (Švant.) Nechcel si pokaziť s nimi dobrý pomer. (Urb.) Zavolala na gazdinú, priviazanú k nej viac ako služobným pomerom (Vaj.) pomerom slúžky; mať kladný p. k práci, k socialistickému zriadeniu; socialistický p. k národnému majetku; p. človeka k okoliu, ku skutočnosti, k spoločnosti; ľahostajný p. k životu (Krno); mať živý pomer k veciam (Urb.); K hudbe nemajú nijaký pomer (Karv.) je im ľahostajná; vzájomný p. kultúr, jazykov, ideológií, národov a štátov; mocenský p.;
2. ľúbostný vzťah, intímne spolužitie dvoch ľudí rôzneho pohlavia: mať p. s niekým; nedovolený, predmanželský, mimomanželský p.; mať trvalý, prechodný p. s niekým; voľný ľúbostný p. (Jégé);
3. odb. zákonom normovaný, spoločensky záväzný, zákonitý vzťah osôb al. vecí: práv. právny p., vlastnícky, nájomný, zmluvný p.; poručenský, osvojenský p.; manželský, snúbenecký p.; pracovný, zamestnanecký, služobný p.; vstúpiť do pracovného p-u; rozviazať, zrušiť pracovný, služobný p.; Musel byť daný z moci úradnej „do pomeru mimo služby“. (Jes.)
4. množstvo, veľkosť, hodnota niečoho, určená vo vzťahu k inému množstvu: váhový p., p. síl, byť v priamom, nepriamom, recipročnom, obrátenom p-e; byť v harmonickom, vyváženom p-e (napr. o zložkách stavby tela, umeleckého diela); p. závislosti; p. medzi dovozom a vývozom; zastúpený v rovnakom, nerovnakom p-e; percentuálny p.; šport. p. bránok, gólov; p. hlasov za i proti (Jil.); fajočka nastoknutá na krátkej, ale v pomere k tomuto fajčiarovi jednako pridlhej trúbeli (Šolt.)