pomenovanie -ia s. názov, označenie: p. osoby, obce, tovaru; úradné, vedecké, básnické p.; lingv. viacslovné, analytické p. slovné spojenie majúce platnosť jedného slova
meno 1. slovo, ktoré všeobecne al. jedinečne pomenúva nejaký jav • označenie • pomenovanie • názov: aké meno, pomenovanie, aký názov dať novému mostu; huby majú pekné mená, názvy • zastar.: nazvanie • názvisko
2. p. povesť 2 3. p. meniny
názov slovné označenie niečoho • pomenovanie: názov, pomenovanie ulice, mesta • meno: miestne meno • zastar. názvisko (Kalinčiak) • označenie • nazvanie: označenie vín • nadpis (krátky názov článku, kapitoly, básne a pod.): nadpis má byť pútavý • titul: kniha vyšla pod titulom Pamäti • titulok (názov článku, obyč. v novinách): palcový titulok
pomenovanie slovné označenie niečoho • názov: pomenovanie, názov obce, ulice • meno: miestne meno • označenie: označenie vín • termín (pomenovanie pojmu v sústave pojmov daného vedného odboru): odborný termín
pomenovanie, -ia str. meno, názov: p. predmetu; p. obce, rieky, ulice; úradné, ľudové p.; básnické p.; Za to pomenovanie hanbili sa jej obyvatelia (obce Trtanovej). (Bod.) Ako vyriekla to pomenovanie (žandár), sťa by ho bol ktosi silne udrel do tyla. (Podj.);
lingv. slovo al. ustálené spojenie slov: združené p.
(jedno) pomenovanie; (bez) pomenovania; (k) pomenovaniu; (vidím) pomenovanie; (hej) pomenovanie!; (o) pomenovaní; (s) pomenovaním;
(dve) pomenovania; (bez) pomenovaní; (k) pomenovaniam; (vidím) pomenovania; (hej) pomenovania!; (o) pomenovaniach; (s) pomenovaniami;