pomýliť -i -ľ! dok. zmiasť, popliesť: nedať sa p., p. súpera zmenou taktiky
// pomýliť sa zmýliť sa: p. sa o 5 korún, každý sa raz p-i
// pomýliť si neúmyselne zameniť, spliesť si: p-l si ma s niekým, p. si smer, p. si povolanie
pomýliť -li -lia (ne)pomýľ! -lil -liac -lený -lenie dok.
pomýliť sa -li sa -lia sa (ne)pomýľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.
pomýliť si -li si -lia si (ne)pomýľ si! -lil si -liac si -lenie si dok.
mýliť -li -lia (ne)mýľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. (koho) 1. ▶ vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom, uvádzať do omylu; syn. pliesť, miasť: to nech ťa nemýli; nové dopravné značenie mýli aj skúsenejších vodičov; človek je často mýlený rôznymi ideológiami; Ľudia nedôverovali jeho prívetivému správaniu, možno ich mýlila práve tá jazva. [M. Zelinka]; Pri teplom slnečnom počasí treba pravidelne polievať i kaktusy. Nesmie nás mýliť to, že ako sukulenty sú prispôsobené suchým podmienkam. [Záhr 2007] 2. zried. ▶ brániť, prekážať niekomu v nejakej činnosti, vytŕhať niekoho zo sústredenej pozornosti, rušiť, vyrušovať: pri učení ju mýlila aj hudba; svetlo môže človeka v spánku m.; Čo ma mýli / čo mi na posteli zaspať nedá [P. Valent] ▷ dok. k 1 ↗ pomýliť, zmýliť
mýliť sa -li sa -lia sa (ne)mýľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok. 1. (v čom, v kom; ø) ▶ nevedome robiť chyby v úsudku al. v konaní; syn. pliesť sa: hlboko, tragicky sa m.; často sa m. v počítaní, v reči; vo svojich predpovediach sa málokedy mýlil; Že by sa v tom dievčati natoľko mýlil? [J. Sedlák] 2. ▶ nemať pravdu, dopúšťať sa omylu: pozorne som si ťa vypočul a dokážem ti, že sa mýliš; nemýlil sa, bola to ona; možno sa mýlim, ale nestretli sme sa už niekedy?; rád by som sa mýlil, ale fakty, žiaľ, nepustia; Nečudo, veď sa nevidíme prvý raz, ak sa nemýlim... - Nie, nemýlite sa, - pripustil Peter. [P. Jaroš] ◘ parem. mýliť sa je ľudské ▷ dok. k 1 ↗ pomýliť sa, zmýliť sa
mýliť si -li si -lia si (ne)mýľ si! -lil si -liac si -liaci si -lenie si nedok. (koho (s kým); čo (s čím)) ▶ považovať niekoho za niekoho iného al. niečo za niečo iné, omylom si niekoho, niečo zamieňať; syn. pliesť si: so sestrou si nás ľudia často mýlia; m. si satén so zamatom; m. si pojmy psychológia a psychiatria; Nože sa pozri, Marka moja, a povedz, či je to naozaj on, či si ho predsa len nemýlim. [A. Plávka]; V Austrálii si bežní ľudia mýlia Slovensko so Slovinskom. [HN 2008] ▷ dok. ↗ zmýliť si, pomýliť si
oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkých • expr.: ošialiť • obalamutiť • obaláchať • hovor. expr. oblafnúť • hovor.: okabátiť • ošudiť • expr. oblúzniť • expr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš! • nár. expr.: ošibať (Rázus) • ošmáliť (Hviezdoslav) • hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal
2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliť • zaviesť • podviesť • kniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvedie • zmiasť: zmiatol ma jeho úsmev • expr.: obalamutiť • obaláchať • ošialiť • dostať: obalamutil prítomných peknými rečami • hovor. prekabátiť • expr. previesť • fraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súpera • hovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal
3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesť • dostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženu • expr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehli • expr. ošialiť • hovor. expr.: ošmeknúť • ošudiť • opáliť • ošudáriť • ogabať • obabrať • obtiahnuť • otiahnuť • oholiť • oplieť • openkať • opinkať • obriadiť • ošvindľovať • odšvindľovať • okabátiť • prekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiť • hovor. expr.: opláchnuť • opláknuť: všetkých nás opláchol • expr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj) • hovor.: vybabrať • vypiecť • vykývať • fraz. prejsť cez rozum • fraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť
pobalamutiť expr. priviesť do zmätku, omylu • expr.: obalamutiť • zbalamutiť: pobalamutil, obalamutil, zbalamutil ženu planými sľubmi • zmiasť • pomiasť: zmiatol, pomiatol ho pohľadom • pomýliť • pomotať • popliesť • spliesť: pomýlila, poplietla, splietla ich predstieraným záujmom • expr.: poblázniť • oblázniť: poblázni, oblázni jej hlavu • expr.: pobaláchať • obaláchať • nabaláchať • zbaláchať: podvodník pobaláchal, zbaláchal mnoho ľudí • expr. pojašiť: vymyslená správa žiakov celkom pojašila • expr. spochabiť: rozpornou výchovou dieťa úplne spochabila • nár. expr. zmítoriť: buriči zmítorili celú dedinu • zaslepiť (zbaviť schopnosti správne uvažovať): zaslepiť ľudí sľubmi
pomýliť sa dopustiť sa omylu, urobiť chybu • zmýliť sa: pomýliť sa, zmýliť sa vo výpočtoch • chybiť • pochybiť • schybiť: uznal, že v odhade (po)chybil, schybil • expr. spliesť sa: pri hľadaní adresy sa splietol • expr. potknúť sa (urobiť chybu): zarecitovať báseň bez potknutia • hovor. expr. seknúť sa (veľmi sa pomýliť): pri posudzovaní kvality výrobku sa sekol • fraz. expr. streliť vedľa: v súťaži vždy strelí vedľa • fraz. urobiť chybný krok: v živote málokedy urobí chybný krok • expr.: prerátať sa • prepočítať sa: chcel nás dostať, ale sa prerátal • kniž.: poblúdiť • zablúdiť • zblúdiť (v konaní, úsudku): ako mladý aj poblúdil, zblúdil, ale zbadal svoj omyl • hovor. expr.: opáliť sa • opláchnuť sa • opláknuť sa: pri výbere partnera sa opálil, oplákol • expr.: popliesť sa • zapliesť sa (pomýliť sa v reči): jazyk sa mu poplietol • expr.: pomotať sa • zmiasť sa • pomútiť sa: pri uvažovaní sa pomotal, zmiatol; v hlave sa mu to pomútilo • subšt. kiksnúť: pri rátaní viackrát kiksla
pomýliť uviesť do omylu • zmýliť: nesprávny údaj nás pomýlil, zmýlil • spliesť: predstieraný záujem kupujúceho ma celkom splietol • popliesť • zmiasť (priviesť do zmätku): popliesť, zmiasť žiaka v odpovedi • pomiasť • pomotať • zmotať: opatrný človek sa nedá tak ľahko pomiasť, pomotať • dezorientovať • zdezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovať verejnosť nepravdivými informáciami • expr.: pobalamutiť • obalamutiť • zbalamutiť • pobaláchať • obaláchať • zbaláchať (priviesť do zmätku, omylu): (p)obalamutil, (p)obaláchal dievča sladkými rečami • hovor. expr. zmítoriť: nečitateľné nápisy nás zmítorili
prepočítať sa pri počítaní urobiť chybu; expr. urobiť chybu, omyl vôbec • prerátať sa: chýba mi stovka, asi som sa prepočítal, prerátal; prepočítala, prerátala som sa, keď som každému verila • pomýliť sa • zmýliť sa • chybiť • schybiť: pomýliť sa, zmýliť sa o dvadsať korún; myslel si, že má dobrý odhad, ale (s)chybil • expr. seknúť sa: tentoraz sa sekol • sklamať sa (obyč. pri vypočítavosti): sklamať sa, prepočítať sa v spojencovi • hovor. expr. prešpekulovať • expr. premudrovať (špekulovaním, mudrovaním dosiahnuť neželateľný výsledok): toľko rozmýšľal, až celý plán prešpekuloval, premudroval
zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku • pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatla • vykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajili • expr. vytočiť • fraz. vyšinúť z koľají • spliesť • popliesť: spliesť, popliesť protivníka v hre • zmotať • pomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalo • hovor. expr.: zmútiť • pomútiť • pomátať • zmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozum • expr.: pobalamutiť • zbalamutiť • obalamutiť • obaláchať • zbaláchať • poblázniť • oblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznil • zmýliť • pomýliť • hovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlila • subšt. zmagoriť • expr. zmítoriť • kniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smerom • expr.: osprostiť • ohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostila • expr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrila • zaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zarazila • dezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnosti • kniž. skonfundovať • fraz.: priviesť/dostať do pomykova • priviesť do rozpakov/do zmätku
mýliť, -i, -ia nedok. (koho)
1. uvádzať do omylu, miasť, pliesť: to nech ťa nemýli; Ale on len hľadel a hľadel, že ma to začalo mýliť. (Tim.)
2. rušiť, vyrušovať: mýliť niekoho v počítaní; nedať sa ničím m.; nedajte sa mýliť (Kal.) vyrušovať;
dok. zmýliť i pomýliť
|| mýliť sa
1. (bezpredm. i v čom, v kom) byť na omyle, nemať pravdu: ak sa nemýlim...; v tom sa nemýlim; ty sa mýliš; mýlil som sa v tebe;
2. (bezpredm. i v čom) upadať do chýb, robiť chyby: m. sa v počítaní; mýliť sa je ľudské (prísl.);
dok. zmýliť sa, pomýliť sa i omýliť sa
|| mýliť si (koho, čo s kým, s čím) zamieňať, pliesť si: m. si otca so synom;
dok. pomýliť si i zmýliť si
pomýliť, -i, -ia dok. (koho) uviesť do omylu, zmýliť, zmiasť, spliesť: p. niekoho v počítaní; nedať sa ničím pomýliť; (Takéto reč) trocha ma pomýlili. (Jégé)
|| pomýliť sa dopustiť sa omylu, zmýliť sa: p. sa v počítaní; pomýliť sa o 50 halierov; Mysleli, že budú mať šťastie, ale sa pomýlili. (Švant.) Pomýliť sa je ľudské. (prísl.)
|| pomýliť si (koho, čo s kým, s čím; koho, čo) zameniť si, spliesť si: p. si otca so synom; p. si cestu, smer zablúdiť
pomýliť sa dok. csl urobiť chybu, zmýliť sa, dopustiť sa omylu: Medzi rečou, ako to už bíva pri pálenki, sa aj pomíliu̯ (Podkonice BB); A čo si sa pomíľel ke_ci uš teras prišiel? (Rajec ŽIL); Musel si se pomílit (Slavošovce ROŽ) F. aj kňa_sa ta pomejľi na kancľi (Turíčky LUČ) - každý môže urobiť chybu, všetci sme omylní
pomýliť si dok. neúmyselne zameniť, spliesť si: Tak som si pomíliu̯ a zátku, čo som mau̯ dad do lavej hlaune, som dau̯ zasi do pravej - nabitej (Pribylina LM); Ňikeho tam ňebolo, reku, čo som si pomíľel dvere? (Rajec ŽIL)