pomútiť -i dok.
1. urobiť mútnym, zakaliť: p. vodu, studničku
2. chvíľu mútiť (význ. 3): p. smotanu v dbanke
3. hovor. expr. vyviesť z duš. rovnováhy, zmiasť, pomotať: p. hlavu, rozum niekomu, pálenka ho p-la
// pomútiť sa hovor. expr. stať sa nejasným, popliesť sa, pomotať sa: rozum sa mu p-l, v hlave sa mu všetko p-lo
pomútiť sa -ti sa -tia sa -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.
pomútiť -ti -tia pomúť! -til -tiac -tený -tenie dok.
pomútiť sa p. popliesť sa 1, pomýliť sa
pomútiť 1. p. zakaliť 1 2. p. zmiasť
pomýliť sa dopustiť sa omylu, urobiť chybu • zmýliť sa: pomýliť sa, zmýliť sa vo výpočtoch • chybiť • pochybiť • schybiť: uznal, že v odhade (po)chybil, schybil • expr. spliesť sa: pri hľadaní adresy sa splietol • expr. potknúť sa (urobiť chybu): zarecitovať báseň bez potknutia • hovor. expr. seknúť sa (veľmi sa pomýliť): pri posudzovaní kvality výrobku sa sekol • fraz. expr. streliť vedľa: v súťaži vždy strelí vedľa • fraz. urobiť chybný krok: v živote málokedy urobí chybný krok • expr.: prerátať sa • prepočítať sa: chcel nás dostať, ale sa prerátal • kniž.: poblúdiť • zablúdiť • zblúdiť (v konaní, úsudku): ako mladý aj poblúdil, zblúdil, ale zbadal svoj omyl • hovor. expr.: opáliť sa • opláchnuť sa • opláknuť sa: pri výbere partnera sa opálil, oplákol • expr.: popliesť sa • zapliesť sa (pomýliť sa v reči): jazyk sa mu poplietol • expr.: pomotať sa • zmiasť sa • pomútiť sa: pri uvažovaní sa pomotal, zmiatol; v hlave sa mu to pomútilo • subšt. kiksnúť: pri rátaní viackrát kiksla
popliesť sa 1. dostať sa do zmätku, stratiť schopnosť jasne, správne uvažovať, hovoriť a pod. • zapliesť sa • zamotať sa • zmotať sa • pomotať sa • hovor. expr. pomútiť sa: pri výklade sa prednášateľ zavše popletie, zapletie, zamotá, pomotá; všetko sa v hlave poplietlo, zmotalo • zmiasť sa: od trémy sa žiak celkom zmiatol • pomiasť sa • pomiešať sa: akosi sa mu to všetko pomiatlo • kniž.: skonfundovať sa • pokonfundovať sa
2. p. pomýliť sa
zakaliť 1. urobiť kalným, mútnym • skaliť • pokaliť • zamútiť: zakaliť, skaliť, zamútiť vodu pieskom • zmútiť • pomútiť: prudký var polievku zmútil; prevracaním fľaše víno pomútil • znečistiť • zašpiniť (tekutinu niečím): znečistiť, zašpiniť studničku • zahmliť: slzy jej zahmlili oči
2. rušivo zapôsobiť na duševný stav človeka • skaliť • narušiť: šťastie zakalila, skalila, narušila zlá správa • pokaziť • skaziť: radosť z večierka mi pokazila, skazila tvoja neprítomnosť
3. tech. zohrievaním a ochladzovaním zvýšiť tvrdosť kovu • hovor. hartovať
zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku • pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatla • vykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajili • expr. vytočiť • fraz. vyšinúť z koľají • spliesť • popliesť: spliesť, popliesť protivníka v hre • zmotať • pomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalo • hovor. expr.: zmútiť • pomútiť • pomátať • zmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozum • expr.: pobalamutiť • zbalamutiť • obalamutiť • obaláchať • zbaláchať • poblázniť • oblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznil • zmýliť • pomýliť • hovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlila • subšt. zmagoriť • expr. zmítoriť • kniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smerom • expr.: osprostiť • ohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostila • expr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrila • zaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zarazila • dezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnosti • kniž. skonfundovať • fraz.: priviesť/dostať do pomykova • priviesť do rozpakov/do zmätku
mútiť, -i, -ia nedok.
1. (čo) miešaním robiť mútnym, kalným, kaliť: m. vodu, víno, tekutinu
● m. vodu úmyselne vyvolávať zmätok a tak zastierať svoje chyby, činy;
2. (čo komu) robiť nejasným, zmäteným, miasť, znepokojovať: hnev mu múti myseľ; m. niekomu (zdravý) rozum, m. niekomu hlavu balamutiť ho; to nech ti hlavu nemúti
● m. ženám, mužom hlavu balamutiť, zavádzať predstieraním lásky (o druhom pohlaví);
3. (čo i bezpredm.) stĺkaním, miešaním spracovávať smotanu na maslo: m. smotanu, mlieko, maslo; mútené mlieko (Tim.) cmar;
dok. k 1, 2 pomútiť, k 3 zmútiť
|| mútiť sa
1. stávať sa mútnym, kalným, kaliť sa: voda, rieka, tekutina sa múti; pren. Povetrie bolo čisté. Ani nad horami nemútilo sa parami. (Švant.)
2. miasť sa, stávať sa popleteným, nejasným (o ume, o mysli ap.): rozum, hlava sa mu múti; neos. v hlave sa mu múti je zmätený, nemôže normálne myslieť
pomútiť, -i, -ia dok.
1. (čo) miešaním, pohybovaním urobiť kalným, mútnym (o tekutine), zamútiť: p. vodu, víno; plazy pomútili ich stojatú vodu (Ondr.); pren. prišelec, ktorý tak mocne pomútil vodu v čistom ináč okrese (Vaj.) rozvíril pomery, spôsobil rozruch;
2. hovor. expr. (koho, čo) zmiasť, pomýliť, spliesť: Tomáša pomútili nečakané výkriky. (Vaj.) Alkohol mu myseľ pomútil. (Zgur.); láska, zlosť, sláva, pálenka mu pomútila hlavu, rozum; žiaľ mu pomútil myseľ, rozum
● voda hlavu nepomúti (prísl.) neúčinkuje ako alkohol; p. niekomu hlavu a) spôsobiť, že sa niekto zaľúbi, poblázniť niekoho (muž ženu al. žena muža); b) zmiasť, zbalamutiť
|| pomútiť sa hovor. expr. zmiasť sa, pomýliť sa
● rozum sa mu pomútil, hlava sa mu pomútila je vyvedený z duševnej rovnováhy, nie je normálny
pomútiť dok. 1. urobiť mútnym, zakaliť: Pomuciľi vodu, ta ribi poucekaľi het (Kanaš PRE); Kedz u jari je viňice porezana a začina davadz ľistki, i vino u hordove robi - pomuci śe (Kaluža MCH) 2. expr. popliesť, zmiasť, pomotať: Celkom héj pomúcel hlavu! (Prosné PB); Ked je víno reské, si trochu vipijú, čo im hlavu pomúti (Hlohovec); Trunk mu hu̯avu pomúceu̯ (Kostolište MAL) 3. vin. pomliaždiť, popučiť: Hrozne zme pomágali, pomúcili s kijanku uš putne alebo lajtre (Dol. Orešany TRN)
pomútiť sa dok. expr. stať sa nejasným, popliesť sa, pomotať sa: Čo sa ťi hlava pomúťila? (V. Bielice TOP); Čo sa ťi rozum pomúciu̯?! (Kuchyňa MAL)
pomútiť dk 1. čo (o tekutine) zakaliť, znečistiť: aby se wjno nepomútilo (VK 1764); turbare aquam: pokaliti, zakaliti, pomautiti, zamautiti (PD 18. st); koňe radneg mutnu wodu pigu gako čistu, a preto nge darmo wegduce do potoka, predňe nohami pomutga wodu prw, ňežli se napigu (PR 18. st) 2. čo popliesť, pomýliť, zmiasť niekoho al. niečo: Bacchus když w twem mozgu trun zbuduge, hlawu ti pomúťi, potom y z gazikem dobre nebudess moct hnuti (GV 1755); y planety w behu swogem pomuťa swe kroki (GŠ 1758); mužess syc požywat napog, ale ňe tak mnoho, abys hlawy ay nohi nepomutil s toho (GP 1782); azda pán prefectus mu rozum pomautj (BrV 1798)