Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

pomôcť -že -žu -mohol dok.

1. prispieť pomocou, poskytnúť pomoc: p-e, kde môže, p. radou, p. v núdzi, pri varení, p. niekomu vstať, dostať sa do zamestnania; vedel si p. v ťažkostiach vedel si poradiť

2. spôsobiť zlepšenie, zapôsobiť, prospieť: liek mu p-l, len prísnosť p-e

3. umožniť niečo, dopomôcť k niečomu: pevná vôľa mu p-la všetko prekonať; p-l mu k bytu získať byt

4. hovor. zbaviť niečoho, pripraviť o niečo: p. niekomu od peňazí

p. niekomu do hrobu zaviniť smrť; p. (žene) od dieťaťa urobiť potrat; expr. ani → svätená voda mu nep-e;

nedok. pomáhať -a

// pomôcť si zmôcť sa, zbohatnúť: politickou kariérou, dedičstvom si p-l

nemôžem si p. (, ale ...) a) nemám iného východiska b) je to už raz tak, nemôžem za to;

nedok. pomáhať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pomôcť ‑že ‑žu ‑mohol dok.; pomôcť si

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

pomôcť si 1. p. poradiť si 2. p. zmôcť sa 2, zbohatnúť


pomôcť 1. prispieť pomocou • poskytnúť pomoc: pomôcť, poskytnúť pomoc zranenému; pomôcť, poskytnúť pomoc finančne, radou, hmotnenapomôcť (niekoho, niečo; obyč. trocha pomôcť): napomohli rodinu, keď bola v núdzi; napomôcť spravodlivú veczastaráv. spomôcť: spomohli si samivypomôcť (obyč. hmotne al. príležitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol bratdopomôcť (prispieť istým dielom k získaniu niečoho): dopomôcť k bohatstvu, k funkciifraz.: postaviť na nohypodať pomocnú ruku: mladú rodinu postavilo na nohy dedičstvo; v núdzi treba podať pomocnú rukupodporiť (poskytnúť obyč. finančnú pomoc): podporil chlapca na štúdiáchhovor. podržať (stať sa oporou niekomu): v nešťastí ho podržali priateliaexpr. spasiť: tých pár korún nás nespasíhovor. byť nápomocný: otcovi sú v podnikaní nápomocní synoviasubšt. helfnúť: ak chceš, helfnem tihovor.: zratovaťzaratovať: Kto nás z(a)ratuje v núdzi?umožniť (dať možnosť na niečo): otcove peniaze mu umožnili doštudovaťasistovať (nedok.; pomáhať ako pomocník): asistovať pri operácii, pri kúpe niečohopren. miništrovať (nedok.; obyč. horlivo pomáhať)

2. spôsobiť zlepšenie (op. poškodiť) • prospieť: kúpele jej pomohli, prospelizapôsobiťzaúčinkovať (kladným spôsobom): liečenie napokon zapôsobilo, zaúčinkovaloosožiť (nedok.) • byť na osoh/na úžitok: vymýšľa, čo by bolo dieťaťu na osoh, na úžitokfraz. ísť/byť k duhu: možno to chorému pôjde k duhu

3. p. pripraviť 3, zbaviť1


poradiť si byť schopný urobiť niečo želateľné, potrebné, obyč. vo svoj prospech • dať si radypomôcť si: poradiť si, pomôcť si v ťažkej situácii; nevedela si inak dať rady, inak si pomôcťpočať si: nevie, čo si má počať v ťažkej situáciivynájsť sa: vždy sa vynájdezvládnuťzvládaťzmôcť (silami, schopnosťami stačiť na istú úlohu, robotu a pod.): zvládze, zvláda každú situáciu, poradí si v každej situácii; všetko zmôže, so všetkým si poradíkniž. zhostiť sa (s úspechom si poradiť): zhostil sa svojej ťažkej úlohy znamenitehovor. porátať savyrovnať sa: porátala sa, vyrovnala sa aj s najťažším údelom


pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


zachrániť zabrániť zničeniu, zachovať pred skazou, smrťou: ťažko raneného sa už nepodarilo zachrániťhovor.: ratovaťzaratovaťzratovaťoratovať: z(a)ratoval mi život; oratovali nás pred najhoršímkniž. al. expr. spasiť (vyslobodiť z ťažkého položenia): už ťa nič nespasíuchrániťochrániť (odvrátiť od niekoho dačo zlé): uchrániť, ochrániť svoju povesť pred klebetníkmipomôcť (obyč. v zápore): nič mu nepomôže, nič ho nezachránivyslobodiťhovor. vytrhnúť (z niečoho): vyslobodiť, vytrhnúť z nešťastia


zbaviť1 vziať, zobrať niečo niekomu (obyč. proti vôli); dať preč niečo neželateľné • pozbaviť: zbavili, pozbavili nás výhodpripraviťpriniesťdoniesťpriviesťhovor. dostať (spôsobiť stratu): režim ich pripravil, priniesol, dostal o majetok; priviesť niekoho o česťobrať (o čo) • odobraťodňať (čo): obrali ho o významné funkcie; odobrať, odňať vodičovi preukazoslobodiť: oslobodiť niekoho od povinnosti platiť, zbaviť niekoho povinnosti platiťodstrániť (niečo neželateľné, nepríjemné): odstrániť smietku z oka, zbaviť oko smietkyhovor. pomôcť: pomohli mu od peňazí


zbohatnúť stať sa bohatým, hospodársky zosilnieť • vzmôcť sazmôcť sa: mesto na turistike zbohatlo, (v)zmohlo saobohatiť sa (stať sa bohatším, bohatým): obohatili sa rozličnými špekuláciamihovor. expr.: zaperiť saoperiť sa: po vojne sa rodine podarilo zaperiť, operiťfraz. expr. naplniť si/namastiť si vrecká/vačky (nečestne zbohatnúť) • pomôcť si: pomohli si reštitúciamizried. zagazdovať sa (Kukučín)zried. zmajetnieť


zmôcť sa 1. prejaviť al. nadobudnúť schopnosť urobiť niečo, čo vyžaduje odvahu al. niečo si takto zadovážiť • vzchopiť saodvážiť sadodať si odvahu: nezmôže sa, neodváži sa na nič; musíš sa vzchopiť, dodať si odvahu a ísťvzmôcť sa: (v)zmôcť sa na odpor, na útok; (v)zmôcť sa na dom, na autovzmužiť saexpr.: pochlapiť sazozbierať sazobrať sa: vzmuží sa, pochlapí sa, zozbiera sa a povie nepríjemnú pravdu; musíš sa predsa zobrať a dajako nepríjemnosť vyriešiť

2. hospodársky zosilnieť • vzmôcť sa: podnik sa (v)zmoholzbohatnúťfraz. postaviť sa na nohy: rodina zbohatla, postavila sa na nohy obchodovanímpozdvihnúť sapovzniesť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): krajina sa priemyselne, kultúrne musí pozdvihnúť, povzniesťzveľadiť sa (stať sa bohatším, väčším): majetok sa zveľadilpomôcť si: pomohol si dedičstvom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pomáhať, -a, -ajú nedok.

1. (komu; komu v čom, pri čom, s čím, kam, s neurč. i bezpredm.) byť nápomocný, prispievať pomocou, poskytovať pomoc niekomu pri nejakej činnosti, uľahčovať niekomu prácu: p. (matke) v domácnosti, pri upratovaní; p. niekomu pri (v) učení; p. niekomu s robotou; p. pri strojoch, pri žatve; p. niekomu kosiť, mlátiť; p. jeden druhému; vlastnoručne, účinne, aktívne p. niekomu; (Jera) sama svojimi rukami pomáhala mužovi klčovať. (Kuk.) Pomáhal na župnom úrade a robil županovi sekretára. (Jes.); p. niekomu do kabáta obliecť kabát; p. niekomu na nohy dvíhať ho, aby mohol vstať, pren. (i niečomu, napr. podniku) poskytovať pomoc, najmä v zlej finančnej situácii

Pánboh pomáhaj! Pomáhaj pánboh! starý pozdrav veriacich ľudí (najmä na vidieku) pri práci;

2. (komu, čomu; komu čím, v čom i s neurč.) podporovať, napomáhať niekoho (najmä morálne); vypomáhať niekomu (hmotne): p. niekomu v biede, v nešťastí, v núdzi; p. niekomu dostať sa z niečoho; p. (dobrej) veci; p. národu; nezištne, ochotne niekomu p.; p. niekomu (dobrou) radou; p. niekomu peniazmi; p. rodičom, súrodencom prilepšovať im darmi;

3. (komu, čomu kam i s neurč.) umožňovať, aby sa niekto (niečo) niekam al. odniekiaľ dostal(-lo), dopomáhať niekomu k niečomu, umožňovať niekomu niečo: p. niekomu dostať sa niekam (napr. na vysokú školu, do zamestnania); p. niekomu prejsť niečo (napr. koľajnice), cez niečo (napr. cez ulicu), preskočiť niečo (napr. jarok); Pomáhal jej do vozňa. (Hor.)

p. niekomu (dostať sa) do sedla podporovať ho, aby sa dostal k moci, aby získal prevahu nad niekým; hovor. p. niekomu na svet aktívne zasahovať pri narodení niekoho; kniž. p. niečomu na svet byť nápomocný pri zrode, vzniku niečoho;

4. (bezpredm. i komu, komu čím, od čoho, proti čomu) byť na osoh, byť užitočný, prospešný niekomu, mať (obyč. kladný, liečivý) účinok, pôsobiť: p. niekomu v chorobe; p. niekomu liekmi, bylinami; I múdreho človeka ste mi až hen z Trenčianskej doviedli, aby mi pomáhal (Jégé) aby ma liečil; liek, odvar pomáha (napr. od lámky, proti kašľu); diéta, kúra pomáha (proti chorobe); Pila (Zuza) lipový kvet, pľúcovník a čo už staré baby vedia poradiť. To akosi všetko nepomáhalo. (Jégé) Od zrádnika pomáha svätý Valent (Taj.) podľa ľudovej povery vraj lieči zrádnik. Nepomáhalo mudrovanie, nepomáhali protesty, ale žart účinkoval zázračne. (Urb.) Milka odpovedala lichotením, a keď to nepomáhalo, hodila sa otcovi na hrdlo. (Vaj.) Aj sa vše oblizne (Janko) — aj nič to nepomáha. (Ráz.-Mart.);

opak. pomáhavať, -a, -ajú;

dok. pomôcť

|| pomáhať si

1. (bezpredm., pri čom, čím) poskytovať si pomoc, podporovať sa navzájom, vypomáhať si: p. si pri práci, pri učení; p. si navzájom; Iné (ženy) si pomáhajú cukrom, kávou, múkou, keď to potrebujú. (Jes.)

2. robiť niečo pre svoj prospech, vedieť, dať si rady: pomáhal si, ako vedel; Neostalo iné, ako pomáhať si, ako si mohol. (Jégé) Kto jej pomôže? Nik. Sama si musí pomáhať. (Vaj.)

3. hovor. (od čoho) zbavovať sa plodu (o tehotnej žene): Môže príroda strpieť, aby si ženy pomáhali od detí? (Bedn.);

dok. pomôcť si


pomôcť, pomôže, pomôžu, pomohol, rozk. pomôž dok.

1. (komu, komu v čom, pri čom, s čím, kam, s neurč. i bezpredm.) byť nápomocný, prispieť pomocou, poskytnúť pomoc niekomu pri nejakej činnosti, uľahčiť niekomu prácu: p. jeden druhému; p. (matke) v domácnosti, pri varení; p. niekomu v učení; p. niekomu s robotou; Mohol by si mi pomôcť obracať. (Ráz.) Kto môže, pomôže; účinne, aktívne p. niekomu; Pomohol jej do ľahkého zvrchníka (Jégé) obliecť si ho; p. niekomu na nohy zodvihnúť ho, aby mohol vstať, pren. (i niečomu napr. podniku) poskytnúť pomoc v zlej situácii, zlepšiť situáciu (napr. finančne)

Pomôž pánboh! starý pozdrav veriacich ľudí (najmä na vidieku) pri práci;

2. (komu, čomu, komu čím, v čom, pri čom i s neurč.) podporiť, napomôcť niekoho (najmä morálne), vypomôcť niekomu (hmotne): p. niekomu v biede, núdzi; p. (dobrej) veci; p. dobrou radou, peniazmi; nezištne, ochotne p. niekomu; túžba pomôcť svojmu národu (Podj.); p. (závodom) pri odstraňovaní nedostatkov; p. niekomu dostať sa z niečoho;

3. (komu, čomu kam i s neurč.) umožniť, aby sa niekto (niečo) niekam al. odniekiaľ dostal(-o), dopomôcť k niečomu, umožniť niekomu niečo: p. niekomu prejsť cez ulicu, nastúpiť do električky; Pomohol mu dostať sa do zamestnania. Kto chce kam, pomôžme mu tam. (prísl.)

žart. pomohol mu z blata do kaluže nezlepšil jeho situáciu; p. niekomu (dostať sa) do sedla podporiť ho, aby sa dostal k moci, získal prevahu nad niekým; pomohol mu do hrobu zavinil jeho smrť; hovor. p. niekomu na svet aktívne zasiahnuť pri narodení niekoho; kniž. p. niečomu na svet byť nápomocný pri zrode, vzniku niečoho; pomohol mu z vrecka pričinil sa, aby minul, vydal peniaze;

4. (bezpredm., komu; komu od čoho, proti čomu) byť na osoh, byť užitočný, prospešný, mať (obyč. kladný) účinok, zapôsobiť: Pomohlo dohováranie matkino. (Taj.) Nepomohli ani výkriky ani nadávky. (Zúb.) Veru len prísnosť pomôže. (Al.) Pľúcnik hneď nepomohol. (Taj.); niekomu v chorobe; liek, čaj pomohol od lámky, proti kašľu; neos. Dostala kŕče. Na šťastie sa jej pomohlo (Jégé) vyliečili ju

tu už nič nepomôže všetko je márne, zbytočné; už sa mu nedá p. (o chorom) zomrie; tu už len smrť pomôže (o človeku a jeho zdraví) je na smrť chorý, zomrie; hovor. žart. tomu už ani svätená voda nepomôže (všetci svätí nepomôžu) je stratený, niet mu pomoci;

5. hovor. (komu od čoho) zbaviť niekoho niečoho, doniesť, pripraviť niekoho o niečo: p. niekomu od peňazí; Teda vy tak, nielen pomôcť od hanby, ale aj od rolí. (Smrč.)

pomohla jej od dieťaťa urobila jej potrat, zbavila ju plodu;

nedok. pomáhať

|| pomôcť si

1. (pri čom, v čom, čím) poskytnúť si navzájom pomoc, podporiť sa navzájom, vypomôcť si: deti si pomohli pri obliekaní; priatelia si pomohli pri učení, v práci; pomohli si navzájom peniazmi, radou;

2. urobiť niečo vo svoj prospech, vedieť, dať si rady, poradiť si: Nevedel som si inakšie pomôcť. (Jégé); p. si v ťažkostiach, v nebezpečenstve

Pomôž si, človeče, i boh ti pomôže staré porekadlo veriacich ľudí, vyjadrujúce, že v prvom rade sa treba spoliehať na seba, na svoje sily, schopnosti; nič si nepomôžeš výraz rezignácie; nemôžem si p. výraz vyjadrujúci poľutovanie, nedá sa nič robiť;

3. mať zisk z niečoho, nadobudnúť si niečo, obyč. majetok, hmotne sa zmôcť: Vyplatili Singerovi do päťdesiat stovák za humno, zbožie mláťačku. Singer si pomohol, no nie tak sused Juro Cvrlík. Ten poistený nebol. (Taj.)

4. hovor. (od čoho i bezpredm.) zbaviť sa plodu, nechať sa zbaviť plodu, spôsobiť si potrat (o tehotnej žene): pomohla si (od dieťaťa); nechala si p.;

nedok. k 1, 2, 4 pomáhať si

Morfologický analyzátor

pomôcť dokonavé sloveso
(ja) pomôžem VKdsa+; (ty) pomôžeš VKdsb+; (on, ona, ono) pomôže VKdsc+; (my) pomôžeme VKdpa+; (vy) pomôžete VKdpb+; (oni, ony) pomôžu VKdpc+;

(ja som, ty si, on) pomohol VLdsam+; (ona) pomohla VLdsaf+; (ono) pomohlo VLdsan+; (oni, ony) pomohli VLdpah+;
(ty) pomôž! VMdsb+; (my) pomôžme! VMdpa+; (vy) pomôžte! VMdpb+;
(nejako) pomôžuc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor