Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pomôcť -že -žu -mohol dok.

1. prispieť pomocou, poskytnúť pomoc: p-e, kde môže, p. radou, p. v núdzi, pri varení, p. niekomu vstať, dostať sa do zamestnania; vedel si p. v ťažkostiach vedel si poradiť

2. spôsobiť zlepšenie, zapôsobiť, prospieť: liek mu p-l, len prísnosť p-e

3. umožniť niečo, dopomôcť k niečomu: pevná vôľa mu p-la všetko prekonať; p-l mu k bytu získať byt

4. hovor. zbaviť niečoho, pripraviť o niečo: p. niekomu od peňazí

● p. niekomu do hrobu zaviniť smrť; p. (žene) od dieťaťa urobiť potrat; expr. ani → svätená voda mu nep-e;

nedok. pomáhať -a

// pomôcť si zmôcť sa, zbohatnúť: politickou kariérou, dedičstvom si p-l

● nemôžem si p. (, ale ...) a) nemám iného východiska b) je to už raz tak, nemôžem za to;

nedok. pomáhať si

pomôcť -môže -môžu pomôž! -mohol -mohla -môžuc dok.

pomôcť si -môže si -môžu si pomôž si! -mohol si -mohla si -môžuc si dok.

pomáhať, -a, -ajú nedok.

1. (komu; komu v čom, pri čom, s čím, kam, s neurč. i bezpredm.) byť nápomocný, prispievať pomocou, poskytovať pomoc niekomu pri nejakej činnosti, uľahčovať niekomu prácu: p. (matke) v domácnosti, pri upratovaní; p. niekomu pri (v) učení; p. niekomu s robotou; p. pri strojoch, pri žatve; p. niekomu kosiť, mlátiť; p. jeden druhému; vlastnoručne, účinne, aktívne p. niekomu; (Jera) sama svojimi rukami pomáhala mužovi klčovať. (Kuk.) Pomáhal na župnom úrade a robil županovi sekretára. (Jes.); p. niekomu do kabáta obliecť kabát; p. niekomu na nohy dvíhať ho, aby mohol vstať, pren. (i niečomu, napr. podniku) poskytovať pomoc, najmä v zlej finančnej situácii

● Pánboh pomáhaj! Pomáhaj pánboh! starý pozdrav veriacich ľudí (najmä na vidieku) pri práci;

2. (komu, čomu; komu čím, v čom i s neurč.) podporovať, napomáhať niekoho (najmä morálne); vypomáhať niekomu (hmotne): p. niekomu v biede, v nešťastí, v núdzi; p. niekomu dostať sa z niečoho; p. (dobrej) veci; p. národu; nezištne, ochotne niekomu p.; p. niekomu (dobrou) radou; p. niekomu peniazmi; p. rodičom, súrodencom prilepšovať im darmi;

3. (komu, čomu kam i s neurč.) umožňovať, aby sa niekto (niečo) niekam al. odniekiaľ dostal(-lo), dopomáhať niekomu k niečomu, umožňovať niekomu niečo: p. niekomu dostať sa niekam (napr. na vysokú školu, do zamestnania); p. niekomu prejsť niečo (napr. koľajnice), cez niečo (napr. cez ulicu), preskočiť niečo (napr. jarok); Pomáhal jej do vozňa. (Hor.)

● p. niekomu (dostať sa) do sedla podporovať ho, aby sa dostal k moci, aby získal prevahu nad niekým; hovor. p. niekomu na svet aktívne zasahovať pri narodení niekoho; kniž. p. niečomu na svet byť nápomocný pri zrode, vzniku niečoho;

4. (bezpredm. i komu, komu čím, od čoho, proti čomu) byť na osoh, byť užitočný, prospešný niekomu, mať (obyč. kladný, liečivý) účinok, pôsobiť: p. niekomu v chorobe; p. niekomu liekmi, bylinami; I múdreho človeka ste mi až hen z Trenčianskej doviedli, aby mi pomáhal (Jégé) aby ma liečil; liek, odvar pomáha (napr. od lámky, proti kašľu); diéta, kúra pomáha (proti chorobe); Pila (Zuza) lipový kvet, pľúcovník a čo už staré baby vedia poradiť. To akosi všetko nepomáhalo. (Jégé) Od zrádnika pomáha svätý Valent (Taj.) podľa ľudovej povery vraj lieči zrádnik. Nepomáhalo mudrovanie, nepomáhali protesty, ale žart účinkoval zázračne. (Urb.) Milka odpovedala lichotením, a keď to nepomáhalo, hodila sa otcovi na hrdlo. (Vaj.) Aj sa vše oblizne (Janko) — aj nič to nepomáha. (Ráz.-Mart.);

opak. pomáhavať, -a, -ajú;

dok. pomôcť

|| pomáhať si

1. (bezpredm., pri čom, čím) poskytovať si pomoc, podporovať sa navzájom, vypomáhať si: p. si pri práci, pri učení; p. si navzájom; Iné (ženy) si pomáhajú cukrom, kávou, múkou, keď to potrebujú. (Jes.)

2. robiť niečo pre svoj prospech, vedieť, dať si rady: pomáhal si, ako vedel; Neostalo iné, ako pomáhať si, ako si mohol. (Jégé) Kto jej pomôže? Nik. Sama si musí pomáhať. (Vaj.)

3. hovor. (od čoho) zbavovať sa plodu (o tehotnej žene): Môže príroda strpieť, aby si ženy pomáhali od detí? (Bedn.);

dok. pomôcť si

pomôcť, pomôže, pomôžu, pomohol, rozk. pomôž dok.

1. (komu, komu v čom, pri čom, s čím, kam, s neurč. i bezpredm.) byť nápomocný, prispieť pomocou, poskytnúť pomoc niekomu pri nejakej činnosti, uľahčiť niekomu prácu: p. jeden druhému; p. (matke) v domácnosti, pri varení; p. niekomu v učení; p. niekomu s robotou; Mohol by si mi pomôcť obracať. (Ráz.) Kto môže, pomôže; účinne, aktívne p. niekomu; Pomohol jej do ľahkého zvrchníka (Jégé) obliecť si ho; p. niekomu na nohy zodvihnúť ho, aby mohol vstať, pren. (i niečomu napr. podniku) poskytnúť pomoc v zlej situácii, zlepšiť situáciu (napr. finančne)

● Pomôž pánboh! starý pozdrav veriacich ľudí (najmä na vidieku) pri práci;

2. (komu, čomu, komu čím, v čom, pri čom i s neurč.) podporiť, napomôcť niekoho (najmä morálne), vypomôcť niekomu (hmotne): p. niekomu v biede, núdzi; p. (dobrej) veci; p. dobrou radou, peniazmi; nezištne, ochotne p. niekomu; túžba pomôcť svojmu národu (Podj.); p. (závodom) pri odstraňovaní nedostatkov; p. niekomu dostať sa z niečoho;

3. (komu, čomu kam i s neurč.) umožniť, aby sa niekto (niečo) niekam al. odniekiaľ dostal(-o), dopomôcť k niečomu, umožniť niekomu niečo: p. niekomu prejsť cez ulicu, nastúpiť do električky; Pomohol mu dostať sa do zamestnania. Kto chce kam, pomôžme mu tam. (prísl.)

● žart. pomohol mu z blata do kaluže nezlepšil jeho situáciu; p. niekomu (dostať sa) do sedla podporiť ho, aby sa dostal k moci, získal prevahu nad niekým; pomohol mu do hrobu zavinil jeho smrť; hovor. p. niekomu na svet aktívne zasiahnuť pri narodení niekoho; kniž. p. niečomu na svet byť nápomocný pri zrode, vzniku niečoho; pomohol mu z vrecka pričinil sa, aby minul, vydal peniaze;

4. (bezpredm., komu; komu od čoho, proti čomu) byť na osoh, byť užitočný, prospešný, mať (obyč. kladný) účinok, zapôsobiť: Pomohlo dohováranie matkino. (Taj.) Nepomohli ani výkriky ani nadávky. (Zúb.) Veru len prísnosť pomôže. (Al.) Pľúcnik hneď nepomohol. (Taj.); niekomu v chorobe; liek, čaj pomohol od lámky, proti kašľu; neos. Dostala kŕče. Na šťastie sa jej pomohlo (Jégé) vyliečili ju

● tu už nič nepomôže všetko je márne, zbytočné; už sa mu nedá p. (o chorom) zomrie; tu už len smrť pomôže (o človeku a jeho zdraví) je na smrť chorý, zomrie; hovor. žart. tomu už ani svätená voda nepomôže (všetci svätí nepomôžu) je stratený, niet mu pomoci;

5. hovor. (komu od čoho) zbaviť niekoho niečoho, doniesť, pripraviť niekoho o niečo: p. niekomu od peňazí; Teda vy tak, nielen pomôcť od hanby, ale aj od rolí. (Smrč.)

● pomohla jej od dieťaťa urobila jej potrat, zbavila ju plodu;

nedok. pomáhať

|| pomôcť si

1. (pri čom, v čom, čím) poskytnúť si navzájom pomoc, podporiť sa navzájom, vypomôcť si: deti si pomohli pri obliekaní; priatelia si pomohli pri učení, v práci; pomohli si navzájom peniazmi, radou;

2. urobiť niečo vo svoj prospech, vedieť, dať si rady, poradiť si: Nevedel som si inakšie pomôcť. (Jégé); p. si v ťažkostiach, v nebezpečenstve

● Pomôž si, človeče, i boh ti pomôže staré porekadlo veriacich ľudí, vyjadrujúce, že v prvom rade sa treba spoliehať na seba, na svoje sily, schopnosti; nič si nepomôžeš výraz rezignácie; nemôžem si p. výraz vyjadrujúci poľutovanie, nedá sa nič robiť;

3. mať zisk z niečoho, nadobudnúť si niečo, obyč. majetok, hmotne sa zmôcť: Vyplatili Singerovi do päťdesiat stovák za humno, zbožie mláťačku. Singer si pomohol, no nie tak sused Juro Cvrlík. Ten poistený nebol. (Taj.)

4. hovor. (od čoho i bezpredm.) zbaviť sa plodu, nechať sa zbaviť plodu, spôsobiť si potrat (o tehotnej žene): pomohla si (od dieťaťa); nechala si p.;

nedok. k 1, 2, 4 pomáhať si

pomóciť p. pomôcť

pomôcť dok. (pomócit, spomoc, pomusc)
1. csl byť nápomocný, prispieť pomocou, poskytnúť pomoc: Čelár misí pomoci čelám a daťi im tam rámike a plástej (Čelovce MK); Prišou̯ som ťi pomóc kosiťi (Bánovce n. Bebr.); Kej ňemal sám, tak si pomohli jeden druhému (Podmanín PB); Nevestu som poslala pre vodu, je tam otrandžená, pod mi hu pomócid zebrad núter (Ružindol TRN); Do čo mohel, pomohel (Kostolné MYJ); Či bi śe mu ňedalo dajak spomoc (Sedlice PRE); Šak to robota ňečeška, hibaj nám pomosc! (Fintice PRE); Ňema chto pomusc (Buglovce LVO)
F. pomóhel mu z blata do kaluže (Bošáca TRČ) - iron. nezlepšil jeho situáciu; rodzini pol dzedzini a pomozdz ňema chto (Markušovce SNV) - o neochote pomôcť; ani na rodinu sa nedá spoľahnúť
2. csl spôsobiť zlepšenie, prospieť (o zdravotnom stave): Potom ju taviezou̯ do špitáľa, aľe tam jej ňespomohľi, ňemohľi jej pomuoci (V. Lom MK); To bolo dobruo ľiečeňa̋, ždi jej pomohlo (Žaškov DK); Koľko rázi už aňi to ňepomohlo (Podmanín PB); Ale žáden doktor mu nemoheu̯ pomocit (Jablonové MAL); Kedz zme vidzeľi, že to ňemoš pomosc, ta zme braľi žimnej vodi zo studňi (Kokšov-Bakša KOŠ); A v špitaľi mu dochtore spomohľi (Závadka SAB)
F. pomuože mu iba hrobárska lopata (Podbiel TRS) - je veľmi chorý, niet mu pomoci

pomôcť si dok. vedieť si dať rady, poradiť si, nájsť riešenie: No čo si pomóžem, ked mi nižd nedá! (Ružindol TRN)

pomusť p. pomôcť

pomáhať p. pomôcť

pomôcť dk
1. komu čo, v čom poskytnúť pomoc niekomu pri nej. činnosti, uľahčiť niekomu prácu: ze on gest bez winy byl, tak gemv Buch pomohl przemoczy ten buog (ŽK 1473); Gyrik Cžerni ma temuže Maczkowy pomoczi hnoy wiwozit (L. TRNOVEC 1572); ya prissedsse az po bitcze z mesta pomohel sem na woz naložit Konssczanskeho zabiteho (RAJEC 1642); (počkajte), posevad nam Pan Buch rači pomuoci namlatiti a k penizom prijiti (D. STREDA 17. st LP); ten (Jošt Laszlav) wam nikda nisst nepomohol (NECPALY 1749); (prosíme), zeme kopanice vyrobene a penažite aby nam prišli slobodne k rukam, aby sme mohli jeden druhemu pomocti (UHROVEC 1778 LP)
F. Boh pomôž! vyj. želanie, aby sa niečo splnilo: Boh pomozy za tu pilnost (KoB 1666); chwala milemu Panu Bohu, Boch pomozi, dobry a werny služebnice, wer mi to, že gsi se z prwneg zleg cesti na dobru spaseni wečneho nawratil (MK 18. st)
2. komu v čom, z čoho podporiť niekoho (morálne), vypomôcť niekomu (hmotne): (vieme), ze w nassy psote a nuczy chczete nam pomoczy w tento vsky a drahy czas chlebem a ginu weczy nam potrebnu (MOŠOVCE 1570); pomožte nam, aby mladež mohla se navčiti katechysmu (BK 1581); ponewač se nemohly spolu znasset na poldwore ladowskem, pomohol Matthey Gresskowy Polkrabowy, swemu sswagrowy, pol dwora janowskeho kupyty a zaplatyty (L. TRNOVEC 1620); (prosíme vrchnosť), aby račili okem sveho milosrdenstvi na nas ubohych, psotnych a mizernych lidi pohlednuti a nam v našej uskosti pomoci račili (s. l. 18. st LP)
3. komu k čomu umožniť niekomu niečo, dopomôcť niekomu k niečomu: dwie zenie, kterez gi (rodičke) pomohli k porodu (ŽK 1473); Pawol Puchala sweho stryczneho brata prosyl, aby mu zuplna a prawu polowiczu toho statku od neho neodobral, ale radneg aby gemu nyeczo gesste, ponewadz gest mlady, k hospodarstwy pomohol (P. ĽUPČA 1578); o, Gežyssy, pomoz k spasený; pomoz k radosti nebeské (CC 1655); repne semeno gecz, otewre ty žiwot a k stolicem pomuže (RN 17.-18. st)
L. práva p. dať právu priechod, pripustiť súdne pokonávanie: rychtar take a musy ty sskody oplatit, lecz by mu se prwe nechtieli prawa pomoczy, tedy muoz swobodnie tu zalowati, kdez muoze prawa poziti (ŽK 1473); verime a vffame, ze s tow weczow dalej odkladati nebudete a prawa pomozete (BREZNO 1590)
F. již to znám, že ty mne nechceš, tým dríve ty mne z sveta pomuožeš (ASL 1603-04) spôsobíš smrť; nyebohy Skrowanek Martin po ugyerenyi na zem spadel a tam sza obrazil, čo bi gemu take k szmertyi bolo pomohlo (ŠÍPKOVÉ 1747) čo zapríčinilo jeho smrť; pomóhel nám z blata, to gest z pece pod lawicu Guro Pandwa, nahatý rafár (BA 1789) urobil horšie ako predtým, z blata do kaluže; kde čert nemůže, tam stara baba pomuože (Se 18. st) o rozbrojoch
4. komu, čomu byť na osoh, byť užitočný niekomu, niečomu: protoss Wassu Welkomoznost prosim, ze bi Wassa Welkomoznost to wesely ten den y ostatnie pomohly swu pritomnosty ozdobity (ŠTIAVNIČKA 1612); w gedneg každeg osade magu sebe haky zelezne sprawity, nebo s takowimy w čas ohne mnoho se muže pomocy (ZNIEV 1725); nič mrtwemu ňepomože zlata truhla w hrobe (GV 1755); (ak) strom owoce swe z roku na rok menssy, obkopug ho a dgeru do neho wiwrtag, takowu ale klinom smrekowim zabi, pomužeš mu (PR 18. st); pomáhať ndk k 1: Kulhawemu Alcžimu, czo v mostu pomahal, chleboweho kor 1 (ŽILINA 1585); nebude-ly ta syrota dnu, pomahatj a pomahat warowatj aneb neda-ly to dnu do dyelu, kdy mu Pan Búh czo nahodj (L. TRNOVEC 1597); niekterich wassich obywatelow, aby gemu ten statek pomahaly hledaty, byl naprosyl (B. ŠTIAVNICA 1617); portassom, čuo pomahali porubi wibierat, masa lib 1; dwom, čuo seno pomahali pratat, chleba den 5 (ŽILINA 1718; 1719); auxilior: pomáhám sa (!), pomáhám, na pomoci sem (KS 1763)
F. Pán Boh pomáhaj, nech Boh pomáha vyj. želanie, aby sa niečo splnilo: tak tebe Pan Buoch pomahai, tak mne Pan Buoch pomahai (RS 1625); ita me deus amet: nech tak Búh pomáhá (KS 1763); dwa Nemcy, leitnant a fendrich a giny mnozy, ktery prichodily (na hostinu) pomahat pohary dwihat (ŽILINA 1713) piť s niekým; k 2: (Ján Šváb má Anne) yako swej druhej (maželke) we wssem pomahatty (L. TRNOVEC 1584); kdyby manzelka ma predgmenowana mne nebila werne a sprawedliwe pomahala, ya bich se dawno byl musyl pozbity wsseho stateczku (ŽILINA 1647); consilio vires adjuvare: moc wálečnu s mudru raddu pomáhati (WU 1750); komu ňemužess telesňe, duchowňe pomahag (GV 1755); i z okoličných dedin sme sebe ratunek brali, a juš v obili, juš v dieli statku, juš v penizoch sme sebe pomahali (VESELÉ 1776 LP); k 3: to wyno kasslawemu z nečystot prsnych pomaha; (rimbaba) matku čisty a k plodu pomaha (HL 17. st); o lidech melancholickych, kterych se černa krew zmaha, a tem ke zlym mrawum pomaha (MBF 1721); (mesto) bohatstwy swe od kupectwy ma, k čemu Labew potok pomáchá (!) (KrP 1760); obstetrico: babjm, k porodu pomáhám (KS 1763); tepla woda pomaha ku kisnuti (cesta) (PR 18. st)
L. práva p. dávať právu priechod: to prosime, abi ste predcze prawa pomahali (BREZNO 1590); k 4: potierany osolenim octem dlanie a podosswy hlawny bolesty bars pomaha (HL 17. st); modlitba wrucna a nabožna tez dussem w žalary očiscowem zustawagicim mnoho pomaha (KT 1753); opilstwj geho gemu naskrze pomahati nemuže (PONIKY 1796); pomôcť si dk
1. urobiť niečo vo svoj prospech, dať si rady, poradiť si s niečím: any samy sebe pomocty nemoc budeme (s. l. 1764); sam si pomoct ňemožem, kdiž bohatstwi, hodnost, krasa pri smrti nič neplatí (Pie 18. st)
F. gako sobe takowy w zlem zwikly a zastaraly hrissnik na nohy pomože, aby totissto z neprawosti powstal a zase w milosti boskeg zustawati mohel (MK 18. st) ako si poradí
2. hmotne sa zmôcť, nadobudnúť si niečo: (svedok) sobe pomuoct chtegicze nektery kus drewa sebe stial (LIPTOV 1772); my tehdy w utiskanj nasem chcegice sebe pomoct, daly sme ponizenu instantiu (PRIEVIDZA 1784); pomáhať si ndk k 1: proti nim (šenkom) nemožeme sobie juž pomahat, aniž nám spomoci može determinancia od slavnej stolice nam vydana (SENICA 1732 LP)
P. atpn Antonius Pomahay (v Honte 1482)