Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

pomôcť -že -žu -mohol dok.

1. prispieť pomocou, poskytnúť pomoc: p-e, kde môže, p. radou, p. v núdzi, pri varení, p. niekomu vstať, dostať sa do zamestnania; vedel si p. v ťažkostiach vedel si poradiť

2. spôsobiť zlepšenie, zapôsobiť, prospieť: liek mu p-l, len prísnosť p-e

3. umožniť niečo, dopomôcť k niečomu: pevná vôľa mu p-la všetko prekonať; p-l mu k bytu získať byt

4. hovor. zbaviť niečoho, pripraviť o niečo: p. niekomu od peňazí

p. niekomu do hrobu zaviniť smrť; p. (žene) od dieťaťa urobiť potrat; expr. ani → svätená voda mu nep-e;

nedok. pomáhať -a

// pomôcť si zmôcť sa, zbohatnúť: politickou kariérou, dedičstvom si p-l

nemôžem si p. (, ale ...) a) nemám iného východiska b) je to už raz tak, nemôžem za to;

nedok. pomáhať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pomáhať ‑a ‑ajú nedok.; pomáhať si

nadŕžať prejavovať súhlas s niekým, s niečím • nadržiavaťnadržovať: v spore nadŕžal, nadržoval priateľovidržaťsympatizovaťmať sympatie: držal, sympatizoval s učiteľom; mal sympatie k učiteľovižičiťpriaťbyť naklonený (aj o okolnostiach): počasie im žičilo, prialobyť na stranedržať stranukniž. straniť (ak je viac odlišných postojov): bol na strane práva; stranil pravdepodporovaťnapomáhať (koho, čo) • pomáhať (komu, čomu; prejavovať obyč. morálnu pomoc): podporoval priateľa v nešťastí; napomáhal dobrú vec; pomáhal blízkymhovor. drukovaťfraz. držať palce (želať úspech): drukoval domácim hráčombyť fanúšikomhovor. fanúšikovaťsubšt. fandiť: je fanúšikom Slovana


osožiť prinášať osoh, úžitok, prospech • byť na osohísť na osoh: pohyb osoží zdraviu; pitie mu nie je, nejde na osoh, neosoží muslúžiťpomáhaťprospievaťbyť na úžitokísť na úžitok: Komu také riešenie veci slúži, pomáha, prospieva? Komu je to, komu to ide na úžitok?byť cennýmať cenu: pre nás je cenné, pre nás má cenu, ak sa kúpa uskutočníbyť platný: vaša pomoc nám nie je platnáexpr. žíriť (ísť na úžitok, obyč. zdravotne): strava mu žírifraz.: byť k duhuísť k duhu (najmä zdravotne): pobyt pri mori šiel dieťaťu k duhu


podporovať poskytovať pomoc, podporu, ochranu a pod. • podopierať: podporuje, podopiera mládež v športovej aktivitepomáhať (niekomu, niečomu) • napomáhať (niekoho, niečo): pomáha synovcovi počas štúdia, napomáha hohovor. fedrovať: fedroval svoju blízku rodinuhovor. forsírovať: ústav forsíruje novú koncepciufraz. stáť za niekým: za novým pracovníkom istotne stojídržať (niekoho): v úrade ho drží riaditeľexponovať saangažovať sa (podporovať obyč. niečo spoločensky prospešné): exponovať sa, angažovať sa za myšlienku čistého životného prostrediaslang. drukovaťfraz. držať palce (želať úspech niekomu)


pomáhať porov. pomôcť


prospievať 1. prinášať osoh, úžitok, mať cenu pre niekoho (op. škodiť) • byť na osohísť na osohbyť na úžitokísť na úžitok: zmena vzduchu deťom prospieva, je/ide im na osoh/na úžitokosožiť: dovolenka by ti osožila; fajčenie zdraviu neosožífraz.: byť k duhuísť k duhuexpr. žíriť (najmä zdravotne): kúpele jej idú k duhu; jedlo mu žírislúžiť: čerstvý vzduch mu (dobre) slúži; Nech vám môj dar slúži!pomáhať (prinášať, spôsobovať zlepšenie): liečenie mu nepomáha

2. kladne, úspešne sa vyvíjať, dospievať k vyššej kvalite • prosperovať (obyč. hospodársky, materiálne): nový podnik prospieva, prosperujevzmáhať sa: obchod sa pomaly vzmáharozvíjať sa: ochotnícke divadlo sa sľubne rozvíjarozkvitaťprekvitaťkvitnúť: vedecký život rozkvitá, prekvitá; obec prekvitá; úplatkárstvo tu kvitnehýbať sa (prejavovať čulosť): hospodárstvo sa už hýbedariť sa: v podnikaní, v štúdiu sa mu darí; uhorky sa daria v ľahších pôdach


slúžiť 1. pracovať ako sluha, slúžka (najmä v minulosti): slúžil dva roky u bohatého gazdu; slúžila u pánov v mestehovor.: čeľadníčiťpaholčiťparobčiť (pracovať ako čeľadník, paholok): nechcel viac čeľadníčiť, paholčiť, parobčiťposluhovať: chodila posluhovať do domácnostizastar. sluhovať

2. vyvíjať činnosť v prospech niekoho • pracovať (pre niekoho, niečo): celý život slúžil vlasti, pracoval pre dobro ľudípomáhať (prispievať pomocou): pomáhať dobrou radou niekomu; objav pomáha, slúži ľudstvupejor.: prisluhovaťslužbičkovaťslužobníčkovať (slepo niekomu slúžiť): ochotne prisluhuje, službičkuje vrchnostipejor. prostituovať sa (slúžiť niekomu proti svojmu presvedčeniu)

3. byť v chode, v obvyklej činnosti • fungovať: televízor ešte dobre slúži, funguje; nohy mu už neslúžiapracovať: prístroj pracuje celý deň; srdce mu dobre pracujebyť v poriadku: zariadenie je v poriadku

4. byť na úžitok, byť užitočný (zdravotne, psychicky) • prospievaťosožiť: pohyb na čerstvom vzduchu mu slúži, prospieva, osožíexpr. žíriť: nová rodina mu žíri

5. mať funkciu, byť používaný na niečo • používať savyužívať sa: sklad slúži, používa sa ako byt; priehrada slúži, využíva sa na rekreáciu

6. vykonávať náboženské obrady • vysluhovať: slúžiť, vysluhovať omšu za mŕtvehocelebrovať (slávnostnú omšu)


stáť1 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí?nachádzať sanachodiť savyskytovať sajestvovaťexistovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti

2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop!zastaviť!stoj!pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!

3. nebyť v činnosti • nefungovaťnejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujúhovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje

4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ichpomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiachchrániťhájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami

5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvaťpridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorovnaliehaťnástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalofraz. stáť si v slove

6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pomáhať, -a, -ajú nedok.

1. (komu; komu v čom, pri čom, s čím, kam, s neurč. i bezpredm.) byť nápomocný, prispievať pomocou, poskytovať pomoc niekomu pri nejakej činnosti, uľahčovať niekomu prácu: p. (matke) v domácnosti, pri upratovaní; p. niekomu pri (v) učení; p. niekomu s robotou; p. pri strojoch, pri žatve; p. niekomu kosiť, mlátiť; p. jeden druhému; vlastnoručne, účinne, aktívne p. niekomu; (Jera) sama svojimi rukami pomáhala mužovi klčovať. (Kuk.) Pomáhal na župnom úrade a robil županovi sekretára. (Jes.); p. niekomu do kabáta obliecť kabát; p. niekomu na nohy dvíhať ho, aby mohol vstať, pren. (i niečomu, napr. podniku) poskytovať pomoc, najmä v zlej finančnej situácii

Pánboh pomáhaj! Pomáhaj pánboh! starý pozdrav veriacich ľudí (najmä na vidieku) pri práci;

2. (komu, čomu; komu čím, v čom i s neurč.) podporovať, napomáhať niekoho (najmä morálne); vypomáhať niekomu (hmotne): p. niekomu v biede, v nešťastí, v núdzi; p. niekomu dostať sa z niečoho; p. (dobrej) veci; p. národu; nezištne, ochotne niekomu p.; p. niekomu (dobrou) radou; p. niekomu peniazmi; p. rodičom, súrodencom prilepšovať im darmi;

3. (komu, čomu kam i s neurč.) umožňovať, aby sa niekto (niečo) niekam al. odniekiaľ dostal(-lo), dopomáhať niekomu k niečomu, umožňovať niekomu niečo: p. niekomu dostať sa niekam (napr. na vysokú školu, do zamestnania); p. niekomu prejsť niečo (napr. koľajnice), cez niečo (napr. cez ulicu), preskočiť niečo (napr. jarok); Pomáhal jej do vozňa. (Hor.)

p. niekomu (dostať sa) do sedla podporovať ho, aby sa dostal k moci, aby získal prevahu nad niekým; hovor. p. niekomu na svet aktívne zasahovať pri narodení niekoho; kniž. p. niečomu na svet byť nápomocný pri zrode, vzniku niečoho;

4. (bezpredm. i komu, komu čím, od čoho, proti čomu) byť na osoh, byť užitočný, prospešný niekomu, mať (obyč. kladný, liečivý) účinok, pôsobiť: p. niekomu v chorobe; p. niekomu liekmi, bylinami; I múdreho človeka ste mi až hen z Trenčianskej doviedli, aby mi pomáhal (Jégé) aby ma liečil; liek, odvar pomáha (napr. od lámky, proti kašľu); diéta, kúra pomáha (proti chorobe); Pila (Zuza) lipový kvet, pľúcovník a čo už staré baby vedia poradiť. To akosi všetko nepomáhalo. (Jégé) Od zrádnika pomáha svätý Valent (Taj.) podľa ľudovej povery vraj lieči zrádnik. Nepomáhalo mudrovanie, nepomáhali protesty, ale žart účinkoval zázračne. (Urb.) Milka odpovedala lichotením, a keď to nepomáhalo, hodila sa otcovi na hrdlo. (Vaj.) Aj sa vše oblizne (Janko) — aj nič to nepomáha. (Ráz.-Mart.);

opak. pomáhavať, -a, -ajú;

dok. pomôcť

|| pomáhať si

1. (bezpredm., pri čom, čím) poskytovať si pomoc, podporovať sa navzájom, vypomáhať si: p. si pri práci, pri učení; p. si navzájom; Iné (ženy) si pomáhajú cukrom, kávou, múkou, keď to potrebujú. (Jes.)

2. robiť niečo pre svoj prospech, vedieť, dať si rady: pomáhal si, ako vedel; Neostalo iné, ako pomáhať si, ako si mohol. (Jégé) Kto jej pomôže? Nik. Sama si musí pomáhať. (Vaj.)

3. hovor. (od čoho) zbavovať sa plodu (o tehotnej žene): Môže príroda strpieť, aby si ženy pomáhali od detí? (Bedn.);

dok. pomôcť si


pomôcť, pomôže, pomôžu, pomohol, rozk. pomôž dok.

1. (komu, komu v čom, pri čom, s čím, kam, s neurč. i bezpredm.) byť nápomocný, prispieť pomocou, poskytnúť pomoc niekomu pri nejakej činnosti, uľahčiť niekomu prácu: p. jeden druhému; p. (matke) v domácnosti, pri varení; p. niekomu v učení; p. niekomu s robotou; Mohol by si mi pomôcť obracať. (Ráz.) Kto môže, pomôže; účinne, aktívne p. niekomu; Pomohol jej do ľahkého zvrchníka (Jégé) obliecť si ho; p. niekomu na nohy zodvihnúť ho, aby mohol vstať, pren. (i niečomu napr. podniku) poskytnúť pomoc v zlej situácii, zlepšiť situáciu (napr. finančne)

Pomôž pánboh! starý pozdrav veriacich ľudí (najmä na vidieku) pri práci;

2. (komu, čomu, komu čím, v čom, pri čom i s neurč.) podporiť, napomôcť niekoho (najmä morálne), vypomôcť niekomu (hmotne): p. niekomu v biede, núdzi; p. (dobrej) veci; p. dobrou radou, peniazmi; nezištne, ochotne p. niekomu; túžba pomôcť svojmu národu (Podj.); p. (závodom) pri odstraňovaní nedostatkov; p. niekomu dostať sa z niečoho;

3. (komu, čomu kam i s neurč.) umožniť, aby sa niekto (niečo) niekam al. odniekiaľ dostal(-o), dopomôcť k niečomu, umožniť niekomu niečo: p. niekomu prejsť cez ulicu, nastúpiť do električky; Pomohol mu dostať sa do zamestnania. Kto chce kam, pomôžme mu tam. (prísl.)

žart. pomohol mu z blata do kaluže nezlepšil jeho situáciu; p. niekomu (dostať sa) do sedla podporiť ho, aby sa dostal k moci, získal prevahu nad niekým; pomohol mu do hrobu zavinil jeho smrť; hovor. p. niekomu na svet aktívne zasiahnuť pri narodení niekoho; kniž. p. niečomu na svet byť nápomocný pri zrode, vzniku niečoho; pomohol mu z vrecka pričinil sa, aby minul, vydal peniaze;

4. (bezpredm., komu; komu od čoho, proti čomu) byť na osoh, byť užitočný, prospešný, mať (obyč. kladný) účinok, zapôsobiť: Pomohlo dohováranie matkino. (Taj.) Nepomohli ani výkriky ani nadávky. (Zúb.) Veru len prísnosť pomôže. (Al.) Pľúcnik hneď nepomohol. (Taj.); niekomu v chorobe; liek, čaj pomohol od lámky, proti kašľu; neos. Dostala kŕče. Na šťastie sa jej pomohlo (Jégé) vyliečili ju

tu už nič nepomôže všetko je márne, zbytočné; už sa mu nedá p. (o chorom) zomrie; tu už len smrť pomôže (o človeku a jeho zdraví) je na smrť chorý, zomrie; hovor. žart. tomu už ani svätená voda nepomôže (všetci svätí nepomôžu) je stratený, niet mu pomoci;

5. hovor. (komu od čoho) zbaviť niekoho niečoho, doniesť, pripraviť niekoho o niečo: p. niekomu od peňazí; Teda vy tak, nielen pomôcť od hanby, ale aj od rolí. (Smrč.)

pomohla jej od dieťaťa urobila jej potrat, zbavila ju plodu;

nedok. pomáhať

|| pomôcť si

1. (pri čom, v čom, čím) poskytnúť si navzájom pomoc, podporiť sa navzájom, vypomôcť si: deti si pomohli pri obliekaní; priatelia si pomohli pri učení, v práci; pomohli si navzájom peniazmi, radou;

2. urobiť niečo vo svoj prospech, vedieť, dať si rady, poradiť si: Nevedel som si inakšie pomôcť. (Jégé); p. si v ťažkostiach, v nebezpečenstve

Pomôž si, človeče, i boh ti pomôže staré porekadlo veriacich ľudí, vyjadrujúce, že v prvom rade sa treba spoliehať na seba, na svoje sily, schopnosti; nič si nepomôžeš výraz rezignácie; nemôžem si p. výraz vyjadrujúci poľutovanie, nedá sa nič robiť;

3. mať zisk z niečoho, nadobudnúť si niečo, obyč. majetok, hmotne sa zmôcť: Vyplatili Singerovi do päťdesiat stovák za humno, zbožie mláťačku. Singer si pomohol, no nie tak sused Juro Cvrlík. Ten poistený nebol. (Taj.)

4. hovor. (od čoho i bezpredm.) zbaviť sa plodu, nechať sa zbaviť plodu, spôsobiť si potrat (o tehotnej žene): pomohla si (od dieťaťa); nechala si p.;

nedok. k 1, 2, 4 pomáhať si

Morfologický analyzátor

pomáhať nedokonavé sloveso
(ja) pomáham VKesa+; (ty) pomáhaš VKesb+; (on, ona, ono) pomáha VKesc+; (my) pomáhame VKepa+; (vy) pomáhate VKepb+; (oni, ony) pomáhajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) pomáhal VLesam+; (ona) pomáhala VLesaf+; (ono) pomáhalo VLesan+; (oni, ony) pomáhali VLepah+;
(ty) pomáhaj! VMesb+; (my) pomáhajme! VMepa+; (vy) pomáhajte! VMepb+;
(nejako) pomáhajúc VHe+;
pomáhať pomáhať

Zvukové nahrávky niektorých slov

pomáhať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor