poludnie -ia s. stred dňa, časový úsek okolo 12. hodiny: pravé, letné p.;
poludňajší príd.: p. oddych, p-ia prestávka
napoludnie, pís. i na poludnie prísl. ▶ uprostred dňa, cez poludnie, o dvanástej hodine, okolo dvanástej hodiny: n. sa rozozvučali kostolné zvony; včera n. došlo k tragédii; dnes n. horelo; na poludnie súd vynesie rozsudok; bylinky sa zbierajú na poludnie, keď svieti slnko; n. namerali rekordných 40 stupňov; udalosť sa stala v nedeľu n.; pobyt sa končil n. obedom; Obrad sa začal presne napoludnie a trval dve hodiny. [Sme 1998]
juh svetová strana, v ktorej smere je poludňajšie slnko: byť obrátený na juh • zastar. poludnie
poludnie 1. časový úsek okolo 12. hodiny • obed: prísť pred poludním, pred obedom; vybaviť niečo cez obed
2. p. juh
poludnie, -ia str.
1. stred dňa, doba okolo 12. hodiny: Príde poludnie a ženy donesú obed. (Kuk.) Čas blížil sa k poludniu. (Tim.) Ozve sa zvonček ohlasujúci poludnie. (Heč.)
2. zastar. juh: Slnce bolo na polceste medzi východom a poludním. (Jégé) Vystavili ju (chalupu) práve dvermi k poludniu. (Tim.);
poludňový príd. poludňajší: p. vánok, p-á tíš (Hviezd.)
(jedno) poludnie; (bez) poludnia; (k) poludniu; (vidím) poludnie; (hej) poludnie!; (o) poludní; (s) poludním;
(tri) poludnia; (bez) poludní; (k) poludniam; (vidím) poludnia; (hej) poludnia!; (o) poludniach; (s) poludniami;