Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

poludnie -ia s. stred dňa, časový úsek okolo 12. hodiny: pravé, letné p.;

poludňajší príd.: p. oddych, p-ia prestávka

napoludnie, pís. i na poludnie prísl. ▶ uprostred dňa, cez poludnie, o dvanástej hodine, okolo dvanástej hodiny: n. sa rozozvučali kostolné zvony; včera n. došlo k tragédii; dnes n. horelo; na poludnie súd vynesie rozsudok; bylinky sa zbierajú na poludnie, keď svieti slnko; n. namerali rekordných 40 stupňov; udalosť sa stala v nedeľu n.; pobyt sa končil n. obedom; Obrad sa začal presne napoludnie a trval dve hodiny. [Sme 1998]

poludnie, -ia str.

1. stred dňa, doba okolo 12. hodiny: Príde poludnie a ženy donesú obed. (Kuk.) Čas blížil sa k poludniu. (Tim.) Ozve sa zvonček ohlasujúci poludnie. (Heč.)

2. zastar. juh: Slnce bolo na polceste medzi východom a poludním. (Jégé) Vystavili ju (chalupu) práve dvermi k poludniu. (Tim.);

poludňový príd. poludňajší: p. vánok, p-á tíš (Hviezd.)

(jedno) poludnie; (bez) poludnia; (k) poludniu; (vidím) poludnie; (hej) poludnie!; (o) poludní; (s) poludním;

(tri) poludnia; (bez) poludní; (k) poludniam; (vidím) poludnia; (hej) poludnia!; (o) poludniach; (s) poludniami;