poludnie -ia s. stred dňa, časový úsek okolo 12. hodiny: pravé, letné p.;
poludňajší príd.: p. oddych, p-ia prestávka
napoludnie, pís. i na poludnie prísl.
poludnie -nia s.
napoludnie, pís. i na poludnie prísl. ▶ uprostred dňa, cez poludnie, o dvanástej hodine, okolo dvanástej hodiny: n. sa rozozvučali kostolné zvony; včera n. došlo k tragédii; dnes n. horelo; na poludnie súd vynesie rozsudok; bylinky sa zbierajú na poludnie, keď svieti slnko; n. namerali rekordných 40 stupňov; udalosť sa stala v nedeľu n.; pobyt sa končil n. obedom; Obrad sa začal presne napoludnie a trval dve hodiny. [Sme 1998]
juh svetová strana, v ktorej smere je poludňajšie slnko: byť obrátený na juh • zastar. poludnie
poludnie 1. časový úsek okolo 12. hodiny • obed: prísť pred poludním, pred obedom; vybaviť niečo cez obed
2. p. juh
poludnie, -ia str.
1. stred dňa, doba okolo 12. hodiny: Príde poludnie a ženy donesú obed. (Kuk.) Čas blížil sa k poludniu. (Tim.) Ozve sa zvonček ohlasujúci poludnie. (Heč.)
2. zastar. juh: Slnce bolo na polceste medzi východom a poludním. (Jégé) Vystavili ju (chalupu) práve dvermi k poludniu. (Tim.);
poludňový príd. poludňajší: p. vánok, p-á tíš (Hviezd.)
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
pojdne p. poludnie
pojne p. poludnie
poldnie p. poludnie
poledne p. poludnie
polednie p. poludnie
poledňo p. poludnie
polenne p. poludnie
polodne p. poludnie
polodne, polodňový p. poludnie
poludnie [-lu-, -le-; -ie, -ia], poledne [-le-, -lo-; -e, -o] s 1. čas okolo polovičky dňa: aby bogowal po poledny (ŽK 1473); wcžera po poludnj o tretej hodine se skrze czasnu smrt Maria pominula (RUDNO 1643); meridies die: polednie (VT 1648); (ovos pre kone) sa toliko na poludnia dawal (S. ĽUPČA 1709); (Martin Škrovánek) na druhy den k polodnyi umrel (N. MESTO n. V. 1746); meridies: poledňe, poledno; sol adultus: poledňo, poledne (KS 1763); mrazy tak byvaju, že do poludnia orat nemužeme (KRUŠETNICA 1776 LP); na predepsany den pred poludnjm žeby ste prissli (TURIEC 1785); x. pren oswjt sw my, o swetlo bljskawe a wzácne, aby sa na naggásnégssé poledno obrátili naghustégsse tmi slepoti még (BlR 18. st) aby som spoznal pravdu 2. poludňajšie jedlo, obed: mlinarom, ktery praczowaly, namisto polednja dano gim piwa (ŽILINA 1700-02); (pri svadbe) bilo bi najlepšé, kďibi dvúch toliko potrebních svedkuv povolal a tím skrovné poledňe predložil; abi pri svadebném poledni a večeri farár bil prítomen (BR 1785) 3. juh: Murar Krysstoff kupil prieloch winičny od půlnocy magjcy pri sebe winicu Vhliar Martynowu, od poludnia pak Kassa Lewrincowu (BÁTOVCE 1610); linegj (poludníkov) z obuch stran zawiragj dwe wysosti nebes: wysokost nebes na pulnocy a wysokost nebes na poledne (KoB 1666); od tohože kopcza dolu k polednu držal (sa) chotar dobransky (TRENČÍN 1692); stadyal yssly sme k poludnu (B. ĎARMOTY 1785); -ný, -ový príd 1. k 1: (muž) slišíc zwoneni ranne, poledne aneb wečerne nemodlil se (KONSKÁ 1707 E); meridianus: poledny; medidialis: poledňowy (KS 1763); okolo polednjho času slunce náramne pálilo (VP 1764); wrchi horúčost polodnowú zlechčugú (PT 1778) L. polodny obruč gest, ktera prehazagycy prez obydwa pólusy, gulu na dwe strany delyce polodne činj, to gest, slunce když nan prinde, ten čas polodne gest (KrP 1760 geogr) poludník 2. k 3: driečne (:totiž wetry:) gssau: wjchodnj, polednj (KoB 1666); yako sa z mesta wichaza, naproti poludneg strane ukazuge se wrch hory Hawran (KRUPINA 17. st); oceán pulnoční, poludňowí, wschodowi i záchodowí (DS 1795)