polovica -e -víc, polovička -y -čiek ž.
1. jedna z dvoch rovnakých častí celku: p. jablka; dve rovnaké p-e; pravá, ľavá p. tváre; väčšia, menšia p.
2. stred. časť niečoho, prostriedok, stred: v p-i týždňa; ostať stáť v p-i, p-čke cesty i fraz. nedokončiť niečo
3. žart. manželka: moja lepšia p.
pol jedna z dvoch rovnakých častí celku • polovica • polovička: stačí nám pol, polovica, polovička chleba • hovor. polka • zastaráv. pola: kúpiť polku masla • mat. zastaráv. polovina
polovica 1. jedna z dvoch rovnakých častí celku • polovička: polovica, polovička domu, mesta, cesty; pravá, ľavá polovica, polovička • pola: pola brava • hovor. polka: polka chleba • mat. zastaráv. polovina
porov. aj pol
2. p. stred 2, prostriedok 2
prostriedok 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov, stredná časť niečoho • stred: prostriedok, stred ihriska • centrum: centrum mesta • odb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníka • kniž. srdce: srdce Európy • stržeň: stržeň vredu • zastar. stredok
2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • stred: v prostriedku, v strede mesiaca • polovica • polovička: polovica, polovička týždňa
3. p. nástroj 1
stred 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov • prostriedok: stred, prostriedok izby • centrum: centrum mesta • odb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníka • odb. epicentrum (bod na zemskom povrchu kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod miestom atómového výbuchu): pren. epicentrum nákazy • kniž. srdce: srdce Európy • stržeň: stržeň vredu • zastar. stredok
2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • prostriedok: v strede, v prostriedku týždňa • polovica • polovička: polovica, polovička storočia
3. p. stredobod
polovica, -e, -víc i polovička, -y, -čiek ž.
1. jedna z dvoch približne rovnakých častí, na ktoré je určitý celok rozdelený: prvá, druhá p., menšia, väčšia p.; p. dňa, týždňa, roka; p. domu, majetku, p. mesta, p. cesty; pravá, ľavá p.; rozdeliť, rozlomiť niečo na (dve) polovice, na (dve) polovičky; Nebola to štvrtka, bola to úplná polovica husi. (Kuk.) Vzala svoj prsteň, na dvoje ho rozlomila a jednu polovicu jemu dala. (Dobš.) Dobrú polovicu veľkostatku vypustili pre chudobu. (laz.) S úrodou podelia sa na rovné polovice. (Taj.) Vozy do polovice kolies zapadali do blata. (Zgur.) Odvaha — polovica úspechu. (prísl.) Pol svedomia šepkalo mu „pôjdeš“, druhá polovička „nie, načo“. (Taj.) Málik zhrbil postavu, že ho bola iba polovička. (Hor.) Bol o polovičku zdravší, že zašanoval pár zlatých. (Taj.); predávať, predať niečo za polovicu, za polovičku za polovičnú cenu; Títo ľudia budú robiť uňho len polovicu toľko ako na svojom (Taj.) s polovičným úsilím, spolovice
● z polovice napolo, napoly, spolovice: Toto sa mi iba snilo, pravda je to však z polovice. (Smrek) Z polovice zamdletú schytil do svojho náručia. (Jégé); do polovice dopoly, napoly, spola: Načervenasté vlasy pokrývali jeho čelo do polovice. (Vaj.) Priložím krčah k ústam, vody v ňom ani do polovice. (Kuk.) V ušiach, do polovice zakrytých vlasmi, zazrieme veľké korále. (Jes.)
2. stredná, prostredná časť, prostriedok, stred (obyč. nejakého časového, miestneho al. iného úseku): v polovici, v polovičke týždňa, mesiaca, roka, storočia; Chodievali sme obyčajne v polovici augusta do kúpeľov. (Taj.) V polovici dediny zhromaždil sa hustý, tmavý zástup ľudu. (Gráf) Rudopoľský nebol ani v polovici svojho výkladu. (Vaj.) Začala svoju modlitbu. No prišla len do polovice. (Vaj.)
3. žart. manželka, žena: Keby sa moja polovica tu bola nadarila, bola by že ma tá vyctila pre to flokovanie. (Lask.) Pani Rafiková je roztomilá polovička pána podsudcu. (Jes.)
(jedna) polovica; (bez) polovice; (k) polovici; (vidím) polovicu; (hej) polovica!; (o) polovici; (s) polovicou;
(tri) polovice; (bez) polovíc; (k) poloviciam; (vidím) polovice; (hej) polovice!; (o) poloviciach; (s) polovicami;