polostrov -a m. výbežok pevniny obklopený morom: Pyrenejský p.
polostrov, (star. i poloostrov), -a m. geogr. výbežok pevniny obklopený z troch strán morom: Balkánsky, Pyrenejský p., p. Kamčatka; pren. expr. Pozrel bokom do zrkadla a videl sa v ňom s podlhovastou, natiahnutou tvárou s úzkym polostrovom štice medzi dvoma zálivmi (Jes.) s úzkym výbežkom vlasov;
polostrovný príd.
(jeden) polostrov; (bez) polostrova; (k) polostrovu; (vidím) polostrov; (hej) polostrov!; (o) polostrove; (s) polostrovom;
(dva) polostrovy; (bez) polostrovov; (k) polostrovom; (vidím) polostrovy; (hej) polostrovy!; (o) polostrovoch; (s) polostrovmi;