Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

položiť dok.

1. dať na nejaké miesto (, aby predmet ležal): p. dosku na zem, lyžicu na stôl, p. ruku na plece, p. čiapku na hlavu, p. potrubie; p. do hrobu pochovať; p. prst na ústa i pren. dať znamenie mlčať; p. niekoho na lopatky i fraz. premôcť, zničiť

2. zložiť, odložiť (nabok): p. pero, slúchadlo

3. zložiť (význ. 7), zabiť; premôcť: p. jeleňa;

pren. choroba ho p-la

4. určiť, stanoviť: p. (si) podmienku

5. (byť) položený (byť) umiestnený: vysoko p-ené miesto, šikmo p-ené oči

p. otázku spýtať sa; p. základy niečoho založiť

p. život za niekoho, niečo padnúť, zahynúť; p. bodku za niečím uzavrieť niečo; p. (všetko) na (jednu) kartu riskovať; p. ruku a) na niekoho telesne ublížiť b) na niečo privlastniť si

// položiť sa

1. ľahnúť si: p. sa na lôžko

2. hovor. vzdať sa, rezignovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
položiť ‑í ‑ia dok.; položiť sa

klásť kladie kladú klaď! kládol kládla kladúc kladúci kladený kladenie nedok. 1. (koho, čo (kam)) ▶ umiestňovať niekoho, niečo na nejaké miesto (obyč. do vodorovnej polohy), dávať, nakladať, ukladať: k. dieťa do postieľky; k. pacienta na nosidlá; k. taniere, jedlo na stôl; k. cesto na plech; k. kvety, vence na hrob, k pamätníku; k. mŕtveho do hrobu; k. tovar do kontajnerov, do regálov; k. bielizeň do skrine; k. drevo do pece; k. oheň zakladať, zapaľovať oheň; k. oká na zver; záznam zo slávnostného kladenia základného kameňa stavby; Už kládol ruku na kľučku, ale prv než by ju bol stisol, dvere sa znezrady otvorili. [M. Urban]; Už si zvykol kráčať uvoľnene, naisto kládol nohy, takmer ako človek, ktorý vidí. [E. Dzvoník]; Z veľkých hrúd hliny rukami miesia poddajnejšiu hmotu, kladú ju na kruh a hybkými prstami tvarujú krásu. [Vč 1981]klásť vajcia, vajíčka (o niektorých živočíchoch) týmto spôsobom zabezpečovať rozmnožovanie, znášať
2. (čo) ▶ umiestňovať niečo v istom poriadku, ukladať, inštalovať: k. tehly; k. dosky, parkety; k. na vozovku nový asfaltový kryt; k. koľajnice, potrubie; na ulici kladú inžinierske siete, elektrické vedenie; kladenie dlažby, podlahy
3. (čo) ▶ určovať, stanovovať niečo: k. si nereálne ciele; k. (si) podmienky podmieňovať svoj súhlas splnením niečoho; k. na niekoho vysoké nároky, požiadavky veľa vyžadovať, žiadať od niekoho; k. si za cieľ, za úlohu vytyčovať, usilovať sa dosiahnuť niečo; na prvé miesto kladie čestnosť
4. kniž. (čo (do čoho)) ▶ historicky, časovo zaraďovať: k. historickú, jazykovú pamiatku do 12. storočia; rozkvet niektorých miest sa kladie do stredoveku; Činnosť vyhasnutých sopiek Štiavnického pohoria sa kladie do prvej polovice treťohôr. [J. Fekete]
5.ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom lexikalizované spojenie: k. niečo do popredia uprednostňovať; k. dôraz na niečo zdôrazňovať; k. odpor odporovať, brániť sa; k. otázku, otázky pýtať sa, spytovať sa; k. základy niečoho zakladať, budovať niečo; k. niekomu za vinu pripisovať niekomu vinu za niečo, obviňovať niekoho z niečoho; k. za vzor určiť niekoho, kto je hoden, al. niečo, čo je hodné nasledovania
fraz. fantázii sa medze nekladú dovolené je vymýšľať si, tvoriť; klásť niečo na papier písať; klásť niečomu medze nedávať možnosti rozvoja, obmedzovať niečo; klásť niekoho na lopatky a) premáhať niekoho b) (spoločensky) znemožňovať niekoho; kniž. klásť niekoho, niečo na roveň niekoho, niečoho, niekomu, niečomu rovnako hodnotiť (obyč. dve osoby, veci, javy); klásť niekomu [do cesty] prekážky brániť, zabraňovať niekomu v niečom; klásť niekomu niečo k nohám venovať, obetovať niečo niekomu; klásť niekomu niečo na srdce/dušu dôrazne niekomu niečo prikazovať; klásť otáznik/otázniky nad niečím pochybovať o niečom; hovor. klásť pod seba/na kopu vypúšťať výkaly, špiniť; klásť svoj osud/svoje šťastie do rúk niekoho zverovať sa niekomu, spoliehať sa na niekoho; klásť znamienko rovnosti medzi niekoho, medzi niečo považovať niekoho za rovnakého s niekým, niečo za rovnaké, stotožňovať niekoho s niekým al. niečo s niečím
opak. kladievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2položiť


klásť sa kladie sa kladú sa kládol sa kládla sa kladúc sa kladúci sa kladenie sa nedok. zried. (kam) ▶ zaujímať ležiacu polohu, obyč. s cieľom spať al. odpočinúť si; syn. ukladať sa, líhať si: unavený otec sa večer kladie do posteledok.položiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť saľahnúťzaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasupoložiť sa: ustatý sa položil do postelehovor. natiahnuť saexpr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gaučpriľahnúťpriľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovipoet. poľahnúť (Sládkovič)hovor.: prehodiť saprevaliť sazvaliť sahovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovkuexpr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicufam.: ľažkať siľažinkať sibucnúť si: ľažinkaj si, synáčikexpr.: usalašiť sauvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteliexpr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matkeexpr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahlapolíhať (si)expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu

2. iba ľahnúť p. poľahnúť


položiť sa p. ľahnúť si 1


položiť 1. udeliť ležatú polohu osobe al. predmetu (na povrchu al. vnútri niečoho) • dať: položiť, dať nákup na stôl; položila, dala dieťa do kolískyuložiť: piesok uložte na vyhradené miestopriložiť (k niečomu): dieťa priložilo ďalšiu kocku dominavložiť (dovnútra): vložiť pekáč do rúryzložiťodložiť (prestať držať, položiť nabok): naraz lyžicu zložil, odložil; unavený pero zložilpohodiť (obyč. nedbanlivo položiť): kabát pohodil na posteľpostaviť (dať do stojacej polohy): postaviť kufor, batožinu na zemumiestiťumiestniť (položiť na určené, náležité miesto): rozmýšľa, kde má umiestniť vázu

2. p. premôcť 1, zabiť 1


posadiť 1. spôsobiť, aby si niekto sadol, aby sedel, vyzvať niekoho, aby si sadol, aby sedel • usadiť: posadiť, usadiť hosťa vedľa sebapousadzovaťpousádzaťporozsádzaťporozsadzovať (postupne, viacerých, na viaceré miesta): pohodlne pousádzali všetky deti

2. umiestniť niečo niekam (obyč. na hlavu) • položiť: posadiť si, položiť si klobúk na hlavuvsadiť: vsadil princovi korunu na hlavunasadiť: nasadil si klobúk, čiapku nakrivoposádzať: posadiť, posádzať, vsadiť chlieb do pece

3. dať do zeme isté množstvo semena, priesad a pod. • zasadiťnasadiť: zemiaky sme už posadili, zasadili; husto nasadené stromčekyposiaťzasiať (zrno, semeno): posiate, zasiate hriadky, záhonypovysádzať (postupne)

4. p. uviesť 7


prehrať 1. byť postihnutý porážkou, prehrou • utrpieť prehruutrpieť porážku: prehrať boj, športové stretnutie; utrpieť prehru, porážku v boji, v športovom stretnutíhovor. položiť sa (prehrať vzdaním sa, rezignáciou): napokon sa mužstvo predsa položiloniž. hovor.: preondieťpreondiaťprekašlaťprekašľaťhrub. presrať (stratiť prehrou): šancu preondiali, prekašlalifraz. pustiť perie (prehrať peniaze)

2. p. zahrať 1


premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníkaporaziťprevládaťprevládnuťuvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkýchhovor. položiť: jeho odvaha ma položilazvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperomnabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokejišport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalozdolaťzničiťzmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohlipopremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuťkniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkostipodrobiť sizdrviťrozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súperazlomiťprelomiťoblomiť: zlomiť, prelomiť synov odporzaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky

2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonaťpotlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plačnedať najavoudusiťzadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnevzadržať: zadržať zlosťovládnuťopanovaťskrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosťexpr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sautajiť: utajiť radosťumlčaťprehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia

3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovaťovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únavapreniknúť: prenikol ma pri tej predstave strachzmôcť: zmohol ho hladprevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomstehovor.: vziaťzobrať: choroba ho vzala, zobrala


priložiť 1. umiestiť (obyč. nejakú vec) tesne vedľa niečoho • položiťdať: priložiť, položiť si obklad na čelo; priložil, dal zbraň k lícupritknúť: pritknúť si čelo k obloku

2. dať k niečomu niečo (ako ďalšiu súčasť, ako niečo navyše a pod.) • pridať: priložiť, pridať k výrobku letáčik s návodom na použitie; synovi ešte pridala, priložila na tanierpripojiť: pripojiť k textu mapkuprimiešať (priložiť miešaním): primiešať cement do maltyexpr. šprtnúť (troška pridať) • prihodiťdohodiť (hodením priložiť al. priložiť v cene): prihodiť do pece; prihodiť ešte pár korúndoložiťdodať (obyč. v reči): napokon ešte doložil, dodal, že si vec rozmyslípopridávaťpopripájaťpoprikladaťpodokladať (postupne, viac vecí)

3. p. udrieť 1 4. p. podložiť 4


spýtať sa dať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa niečo • opýtať sapoložiť otázku: spýtaj sa, opýtaj sa, kedy odchádza vlak; spýtať sa, opýtať sa na známych; položím vám otázku, s koľkými štátmi susedí naša republikahovor. opáčiť (rozpačito sa spýtať): Opáčil: neprišli by ste k nám?popýtať saprepýtať sapospytovať sapovypytovať sapovyspytovať sapoopytovať sa (dôkladne, postupne, obyč. na viacero ľudí al. vecí, príp. viacerých): popýtaj sa na tú vec; pospytovali sa, povypytovali sa, kade vedie cestazastar.: vyspytovať savyspýtať sa: vyspytovať sa na všetko možnépoinformovať sa (vyžiadať si informácie) • prezvedieť savyzvedieť sa: poslali ma prezvedieť sa, vyzvedieť sa, či večer prídupoprezvedať sapovyzvedať sa (spýtať sa viacerých osôb, na viacerých miestach): poprezvedali sa o nás u známychexpr. vyspovedať (prísne, podrobne sa pospytovať na niečo): mať ju vyspovedala, ako to všetko bolo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

klásť, kladie, kladú, kládol, kladený nedok. (čo)

1. dávať na nejaké miesto, ukladať: k. koľajnice, k. tehly, k. dieťa do postele ukladať; k. jedlo na misu, k. cesto na plech; k. litery na papier o pomalom písaní; k. na papier (napr. svoje dojmy) písať; k. nohy (napr. rovno, od seba) chodiť; k. oheň zakladať, zapaľovať; k. do sporáka prikladať; k. vajíčka (o vtákoch, plazoch, červoch ap.) znášať; k. oká nastavovať na zver

k. základný kameň, k. základy niečoho zakladať, začínať robiť; k. nástrahy niekomu zákerne konať; k. prekážky do cesty niekomu robiť prekážky; k. svoj osud, svoje šťastie do rúk niekomu zverovať; k. niekomu niečo na srdce dôrazne prikazovať; k. na niekoho veľké požiadavky, nároky veľa od neho žiadať; k. niekomu niečo k nohám obetovať, venovať; k. si za úlohu, za povinnosť vytyčovať, ukladať; k. niekomu niečo za vinu pripisovať mu vinu; k. dôraz na niečo zdôrazňovať; k. váhu na niečo považovať za dôležité; k. odpor niekomu, niečomu odporovať; fyz. vodič kladie odpor elektrickému prúdu; k. otázky dávať o., pýtať sa; k. medze niečomu (napr. absencii) zabraňovať niečomu, obmedzovať niečo;

2. odb. časove, historicky zaraďovať: k. historickú, jazykovú pamiatku do X. storočia;

opak. kladievať, -a, -ajú;

dok. položiť

|| klásť sa ukladať sa, líhať si: Na zhybku sa kládli závoje padajúceho snehu. (Bedn.); klásť sa na posteľ (Vaj.); pren. Dni sa kládli na dni (Heč.) šli za sebou; (Katarína) kládla sa mu k nohám (Chrob.) ponižovala sa, pokorovala sa pred ním;

dok. položiť sa


položiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho; čo, koho kam) dať, uložiť, zložiť, odložiť, vložiť na nejaké miesto (navrch al. dovnútra niečoho): p. batoh, kufor, batožinu na zem; p. knihu, tašku na stôl; p. chorého na nosidlá; Spiacu Lili položil pozorne na diván. (Vaj.); p. niekoho naznak, na chrbát, na brucho; Atrament položil nazad do poličky. (Bod.); p. niečo do zásuvky; Vytiahol brovning a položil ho do vačku. (Urb.); brvná položené krížom cez koľajnice (Vaj.); Nebolo čo na ne (uhlíky) položiť (Švant.) čím zakúriť. Nemám si čo do pece položiť. (Tim.); p. niečo nabok odložiť; p. veniec na hrob; Vranovský zdvihol dieťa a položil na lono. (Vaj.); p. niekomu ruku na plece; Slečna položila (Paľovi) ruku okolo krku. (Fr. Kráľ); p. si niečo (podušku, skalu) pod hlavu; p. si klobúk na hlavu; Položila okuliare na dlhý nos. (Tim.); p. do úst fajku (Tim.); Tu sa vám čosi páčilo, že ste položili znak. (Kuk.); p. niečo na miesto, na svoje miesto kam patrí; p. jedlo na tanier, na misu, na stôl; p. pred niekoho (napr. pred hosťa) jedlo, večeru, misu zákuskov predložiť na jedenie; p. niekoho do hrobu pochovať, pren. spôsobiť, zapríčiniť smrť: V mokrej pľúšti vydurila starú ženu zemiaky kopať. To ju položilo do hrobu. (Skal.) Žalúdok ma do hrobu položí. (Tim.); p. niekoho na máry vystrieť; p. (si) ruku na srdce gesto naznačujúce úprimnosť: Keby mi prišlo položiť ruku na srdce a povedať podľa najlepšieho vedomia a svedomia... (Urb.) „Uver, ani jedna (hus mi nechybí),“ a položil si na prsia dlaň. (Kuk.); p. prst na ústa, na pery znamenie, aby sa mlčalo

p. nohu niekam vkročiť, prejsť po niečom: Na šírej rovine nenašlo by sa miesto, kde (Orendáč) nepoložil svoju stupaj. (Tat.) Na dlážke niet miesta, kam by mohla nohu položiť. (Jaš.); kniž. p. niečo na papier napísať: Nemám kedy počúvať vaše dlhé zprávy. Položte to na papier. (Pal.) Musím položiť na papier, čo som prežil. (Zúb.); p. niekomu niečo na plecia poveriť ho úlohou, zodpovednou prácou: prvá starosť na jeho plecia položená (Vaj.); p. život, dušu, hlavu za niekoho, za niečo zomrieť; kniž. položiť život na oltár drahej vlasti (Škult.); p. niečo na dobrý základ dobre začať; Veľký Herod položil to právo na nehnuteľný základ. (Hviezd.); p. základ, základy niečoho, star. i niečomu založiť niečo: Štúrovci položili základy spisovnej slovenčiny; položiť základ novému bytu (Kuk.); p. niekoho, niečo na lopatky poraziť, premôcť, zničiť: Zlá choroba položila ho na lopatky. (Jil.) Jeho vlastná taktika položila ho (fašizmus) na lopatky. (Žáry) Prvou ranou ťa položí na zem (Mor.) udrie ťa tak, že spadneš. To by ho ešte nebolo položilo (Sev.) premohlo, zničilo; p. ruku (zried. i ruky) na niečo, na niekoho chcieť si to privlastniť, zhabať, vziať: Položili ruku na jeho vklady. (Jes.) Ani banka nesmie položiť ruky na ich majetok. (Taj.) Nemci položili ruku i na samého Svätopluka (Škult.) zajali ho; p. všetko na jednu kartu riskovať, hazardne si počínať: Uvedomil som si, že som položil na kartu život. (Švant.); p. na niečo prízvuk, dôraz zdôrazniť: Na slovo „vŕtanie“ položil prízvuk. (Vaj.); p. za niečím bodku zakončiť, uzavrieť; nemá čo do úst p. nemá čo jesť, hladuje; (Triasli sa strachom), či bude zajtra čo položiť do úst (Letz) či budú mať čo jesť; Nesmel položiť do úst jedla (Vaj.) nesmel jesť; p. niekomu otázku opýtať sa niekoho na niečo; p. si podmienku určiť; kniž. p. niečomu hrádze, medze zastaviť, zamedziť niečo: Je hotový im (výstupkom proti Slovákom) hneď položiť hrádze. (Vaj.) Láska prekračuje i medze hrobom položené (Lask.) trvá až za hrob.

2. (čo) zložiť, odložiť, prestať držať: Položil gajdy a ide k nemu. (Tim.) Prežrel a položil lyžicu (Taj.) prestal jesť; p. pero, ceruzu, knihu prestať písať, čítať;

3. (čo) uložiť, umiestniť: p. dlážku, parkety, linoleum;

stav. p. koľajnice; p. vedenie, potrubie; p. tisíc m2 betónovej vozovky, omietky; p. 2.000 km ochranných hrádzí;

4. položený majúci, zaujímajúci istú polohu (najmä v teréne): Vyššie položené (polia) ostali ušetrené. (Laz.); role, položené vedľa seba; vysoko položené dediny v hornatých oblastiach; šikmo položené záhyby na sukni;

nedok. klásť

|| položiť sa (kam) zaujať ležiacu polohu, ľahnúť si: (Mikuš) položil sa zas na lôžko. (Hor.) Lili položila sa pohodlnejšie na mach. (Vaj.) (Loď) sa utíšila a položila sa na bok. (Kuk.); pren. V Paríži sa položila vláda (Karv.) padla, rozpustili ju;

nedok. klásť sa

Morfologický analyzátor

položiť dokonavé sloveso
(ja) položím VKdsa+; (ty) položíš VKdsb+; (on, ona, ono) položí VKdsc+; (my) položíme VKdpa+; (vy) položíte VKdpb+; (oni, ony) položia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) položil VLdsam+; (ona) položila VLdsaf+; (ono) položilo VLdsan+; (oni, ony) položili VLdpah+;
(ty) polož! VMdsb+; (my) položme! VMdpa+; (vy) položte! VMdpb+;
(nejako) položiac VHd+;
položiť_1 položiť položiť_2 položiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

položiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor