Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

položiť dok.

1. dať na nejaké miesto (, aby predmet ležal): p. dosku na zem, lyžicu na stôl, p. ruku na plece, p. čiapku na hlavu, p. potrubie; p. do hrobu pochovať; p. prst na ústa i pren. dať znamenie mlčať; p. niekoho na lopatky i fraz. premôcť, zničiť

2. zložiť, odložiť (nabok): p. pero, slúchadlo

3. zložiť (význ. 7), zabiť; premôcť: p. jeleňa;

pren. choroba ho p-la

4. určiť, stanoviť: p. (si) podmienku

5. (byť) položený (byť) umiestnený: vysoko p-ené miesto, šikmo p-ené oči

□ p. otázku spýtať sa; p. základy niečoho založiť

● p. život za niekoho, niečo padnúť, zahynúť; p. bodku za niečím uzavrieť niečo; p. (všetko) na (jednu) kartu riskovať; p. ruku a) na niekoho telesne ublížiť b) na niečo privlastniť si

// položiť sa

1. ľahnúť si: p. sa na lôžko

2. hovor. vzdať sa, rezignovať

položiť sa -ží sa -žia sa polož sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok.

položiť -ží -žia polož! -žil -žiac -žený -ženie dok.

klásť kladie kladú klaď! kládol kládla kladúc kladúci kladený kladenie nedok. 1. (koho, čo (kam)) ▶ umiestňovať niekoho, niečo na nejaké miesto (obyč. do vodorovnej polohy), dávať, nakladať, ukladať: k. dieťa do postieľky; k. pacienta na nosidlá; k. taniere, jedlo na stôl; k. cesto na plech; k. kvety, vence na hrob, k pamätníku; k. mŕtveho do hrobu; k. tovar do kontajnerov, do regálov; k. bielizeň do skrine; k. drevo do pece; k. oheň zakladať, zapaľovať oheň; k. oká na zver; záznam zo slávnostného kladenia základného kameňa stavby; Už kládol ruku na kľučku, ale prv než by ju bol stisol, dvere sa znezrady otvorili. [M. Urban]; Už si zvykol kráčať uvoľnene, naisto kládol nohy, takmer ako človek, ktorý vidí. [E. Dzvoník]; Z veľkých hrúd hliny rukami miesia poddajnejšiu hmotu, kladú ju na kruh a hybkými prstami tvarujú krásu. [Vč 1981] □ klásť vajcia, vajíčka (o niektorých živočíchoch) týmto spôsobom zabezpečovať rozmnožovanie, znášať
2. (čo) ▶ umiestňovať niečo v istom poriadku, ukladať, inštalovať: k. tehly; k. dosky, parkety; k. na vozovku nový asfaltový kryt; k. koľajnice, potrubie; na ulici kladú inžinierske siete, elektrické vedenie; kladenie dlažby, podlahy
3. (čo) ▶ určovať, stanovovať niečo: k. si nereálne ciele; k. (si) podmienky podmieňovať svoj súhlas splnením niečoho; k. na niekoho vysoké nároky, požiadavky veľa vyžadovať, žiadať od niekoho; k. si za cieľ, za úlohu vytyčovať, usilovať sa dosiahnuť niečo; na prvé miesto kladie čestnosť
4. kniž. (čo (do čoho)) ▶ historicky, časovo zaraďovať: k. historickú, jazykovú pamiatku do 12. storočia; rozkvet niektorých miest sa kladie do stredoveku; Činnosť vyhasnutých sopiek Štiavnického pohoria sa kladie do prvej polovice treťohôr. [J. Fekete]
5. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom lexikalizované spojenie: k. niečo do popredia uprednostňovať; k. dôraz na niečo zdôrazňovať; k. odpor odporovať, brániť sa; k. otázku, otázky pýtať sa, spytovať sa; k. základy niečoho zakladať, budovať niečo; k. niekomu za vinu pripisovať niekomu vinu za niečo, obviňovať niekoho z niečoho; k. za vzor určiť niekoho, kto je hoden, al. niečo, čo je hodné nasledovania
◘ fraz. fantázii sa medze nekladú dovolené je vymýšľať si, tvoriť; klásť niečo na papier písať; klásť niečomu medze nedávať možnosti rozvoja, obmedzovať niečo; klásť niekoho na lopatky a) premáhať niekoho b) (spoločensky) znemožňovať niekoho; kniž. klásť niekoho, niečo na roveň niekoho, niečoho, niekomu, niečomu rovnako hodnotiť (obyč. dve osoby, veci, javy); klásť niekomu [do cesty] prekážky brániť, zabraňovať niekomu v niečom; klásť niekomu niečo k nohám venovať, obetovať niečo niekomu; klásť niekomu niečo na srdce/dušu dôrazne niekomu niečo prikazovať; klásť otáznik/otázniky nad niečím pochybovať o niečom; hovor. klásť pod seba/na kopu vypúšťať výkaly, špiniť; klásť svoj osud/svoje šťastie do rúk niekoho zverovať sa niekomu, spoliehať sa na niekoho; klásť znamienko rovnosti medzi niekoho, medzi niečo považovať niekoho za rovnakého s niekým, niečo za rovnaké, stotožňovať niekoho s niekým al. niečo s niečím
▷ opak. kladievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2 ↗ položiť

klásť sa kladie sa kladú sa kládol sa kládla sa kladúc sa kladúci sa kladenie sa nedok. zried. (kam) ▶ zaujímať ležiacu polohu, obyč. s cieľom spať al. odpočinúť si; syn. ukladať sa, líhať si: unavený otec sa večer kladie do postele ▷ dok. ↗ položiť sa

klásť, kladie, kladú, kládol, kladený nedok. (čo)

1. dávať na nejaké miesto, ukladať: k. koľajnice, k. tehly, k. dieťa do postele ukladať; k. jedlo na misu, k. cesto na plech; k. litery na papier o pomalom písaní; k. na papier (napr. svoje dojmy) písať; k. nohy (napr. rovno, od seba) chodiť; k. oheň zakladať, zapaľovať; k. do sporáka prikladať; k. vajíčka (o vtákoch, plazoch, červoch ap.) znášať; k. oká nastavovať na zver

● k. základný kameň, k. základy niečoho zakladať, začínať robiť; k. nástrahy niekomu zákerne konať; k. prekážky do cesty niekomu robiť prekážky; k. svoj osud, svoje šťastie do rúk niekomu zverovať; k. niekomu niečo na srdce dôrazne prikazovať; k. na niekoho veľké požiadavky, nároky veľa od neho žiadať; k. niekomu niečo k nohám obetovať, venovať; k. si za úlohu, za povinnosť vytyčovať, ukladať; k. niekomu niečo za vinu pripisovať mu vinu; k. dôraz na niečo zdôrazňovať; k. váhu na niečo považovať za dôležité; k. odpor niekomu, niečomu odporovať; fyz. vodič kladie odpor elektrickému prúdu; k. otázky dávať o., pýtať sa; k. medze niečomu (napr. absencii) zabraňovať niečomu, obmedzovať niečo;

2. odb. časove, historicky zaraďovať: k. historickú, jazykovú pamiatku do X. storočia;

opak. kladievať, -a, -ajú;

dok. položiť

|| klásť sa ukladať sa, líhať si: Na zhybku sa kládli závoje padajúceho snehu. (Bedn.); klásť sa na posteľ (Vaj.); pren. Dni sa kládli na dni (Heč.) šli za sebou; (Katarína) kládla sa mu k nohám (Chrob.) ponižovala sa, pokorovala sa pred ním;

dok. položiť sa

položiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho; čo, koho kam) dať, uložiť, zložiť, odložiť, vložiť na nejaké miesto (navrch al. dovnútra niečoho): p. batoh, kufor, batožinu na zem; p. knihu, tašku na stôl; p. chorého na nosidlá; Spiacu Lili položil pozorne na diván. (Vaj.); p. niekoho naznak, na chrbát, na brucho; Atrament položil nazad do poličky. (Bod.); p. niečo do zásuvky; Vytiahol brovning a položil ho do vačku. (Urb.); brvná položené krížom cez koľajnice (Vaj.); Nebolo čo na ne (uhlíky) položiť (Švant.) čím zakúriť. Nemám si čo do pece položiť. (Tim.); p. niečo nabok odložiť; p. veniec na hrob; Vranovský zdvihol dieťa a položil na lono. (Vaj.); p. niekomu ruku na plece; Slečna položila (Paľovi) ruku okolo krku. (Fr. Kráľ); p. si niečo (podušku, skalu) pod hlavu; p. si klobúk na hlavu; Položila okuliare na dlhý nos. (Tim.); p. do úst fajku (Tim.); Tu sa vám čosi páčilo, že ste položili znak. (Kuk.); p. niečo na miesto, na svoje miesto kam patrí; p. jedlo na tanier, na misu, na stôl; p. pred niekoho (napr. pred hosťa) jedlo, večeru, misu zákuskov predložiť na jedenie; p. niekoho do hrobu pochovať, pren. spôsobiť, zapríčiniť smrť: V mokrej pľúšti vydurila starú ženu zemiaky kopať. To ju položilo do hrobu. (Skal.) Žalúdok ma do hrobu položí. (Tim.); p. niekoho na máry vystrieť; p. (si) ruku na srdce gesto naznačujúce úprimnosť: Keby mi prišlo položiť ruku na srdce a povedať podľa najlepšieho vedomia a svedomia... (Urb.) „Uver, ani jedna (hus mi nechybí),“ a položil si na prsia dlaň. (Kuk.); p. prst na ústa, na pery znamenie, aby sa mlčalo

● p. nohu niekam vkročiť, prejsť po niečom: Na šírej rovine nenašlo by sa miesto, kde (Orendáč) nepoložil svoju stupaj. (Tat.) Na dlážke niet miesta, kam by mohla nohu položiť. (Jaš.); kniž. p. niečo na papier napísať: Nemám kedy počúvať vaše dlhé zprávy. Položte to na papier. (Pal.) Musím položiť na papier, čo som prežil. (Zúb.); p. niekomu niečo na plecia poveriť ho úlohou, zodpovednou prácou: prvá starosť na jeho plecia položená (Vaj.); p. život, dušu, hlavu za niekoho, za niečo zomrieť; kniž. položiť život na oltár drahej vlasti (Škult.); p. niečo na dobrý základ dobre začať; Veľký Herod položil to právo na nehnuteľný základ. (Hviezd.); p. základ, základy niečoho, star. i niečomu založiť niečo: Štúrovci položili základy spisovnej slovenčiny; položiť základ novému bytu (Kuk.); p. niekoho, niečo na lopatky poraziť, premôcť, zničiť: Zlá choroba položila ho na lopatky. (Jil.) Jeho vlastná taktika položila ho (fašizmus) na lopatky. (Žáry) Prvou ranou ťa položí na zem (Mor.) udrie ťa tak, že spadneš. To by ho ešte nebolo položilo (Sev.) premohlo, zničilo; p. ruku (zried. i ruky) na niečo, na niekoho chcieť si to privlastniť, zhabať, vziať: Položili ruku na jeho vklady. (Jes.) Ani banka nesmie položiť ruky na ich majetok. (Taj.) Nemci položili ruku i na samého Svätopluka (Škult.) zajali ho; p. všetko na jednu kartu riskovať, hazardne si počínať: Uvedomil som si, že som položil na kartu život. (Švant.); p. na niečo prízvuk, dôraz zdôrazniť: Na slovo „vŕtanie“ položil prízvuk. (Vaj.); p. za niečím bodku zakončiť, uzavrieť; nemá čo do úst p. nemá čo jesť, hladuje; (Triasli sa strachom), či bude zajtra čo položiť do úst (Letz) či budú mať čo jesť; Nesmel položiť do úst jedla (Vaj.) nesmel jesť; p. niekomu otázku opýtať sa niekoho na niečo; p. si podmienku určiť; kniž. p. niečomu hrádze, medze zastaviť, zamedziť niečo: Je hotový im (výstupkom proti Slovákom) hneď položiť hrádze. (Vaj.) Láska prekračuje i medze hrobom položené (Lask.) trvá až za hrob.

2. (čo) zložiť, odložiť, prestať držať: Položil gajdy a ide k nemu. (Tim.) Prežrel a položil lyžicu (Taj.) prestal jesť; p. pero, ceruzu, knihu prestať písať, čítať;

3. (čo) uložiť, umiestniť: p. dlážku, parkety, linoleum;

stav. p. koľajnice; p. vedenie, potrubie; p. tisíc m2 betónovej vozovky, omietky; p. 2.000 km ochranných hrádzí;

4. položený majúci, zaujímajúci istú polohu (najmä v teréne): Vyššie položené (polia) ostali ušetrené. (Laz.); role, položené vedľa seba; vysoko položené dediny v hornatých oblastiach; šikmo položené záhyby na sukni;

nedok. klásť

|| položiť sa (kam) zaujať ležiacu polohu, ľahnúť si: (Mikuš) položil sa zas na lôžko. (Hor.) Lili položila sa pohodlnejšie na mach. (Vaj.) (Loď) sa utíšila a položila sa na bok. (Kuk.); pren. V Paríži sa položila vláda (Karv.) padla, rozpustili ju;

nedok. klásť sa

položiť dok.
1. csl dať na nejaké miesto (aby predmet ležal): Pláste z mädom zali von zo slamenáka a položili na sito (Čelovce MK); Ke_ca víno kvasí, štupel sa mosí len položid na dzúru (Trakovice HLO); Kedz žena rodzi, doňeše še paľenka a do rošku posceľi še položi (Rozhanovce KOŠ)
F. ňemať čo do úst položit (Súlovce TOP) - nemať čo jesť, hladovať; ňebou̯ bi to aňi do ús_položiu̯ (Kokava n. Rim. RS) - o podradnom, nechutnom jedle; pološ si ho za sklo, keť ťi je takí zácni! (Košťany n. Tur. MAR) - o prehnanej starostlivosti (o niekoho, niečo) al. láske (k niekomu); daj ma, Bože, gďe chceš, len ma ťicho pološ (Rim. Píla RS) - nech sa robí čo chce, len aby som netrpel (o rezignácii); položiť poľienko na oheň (Košťany n. Tur. MAR) - prispieť k intenzite sporu, nedorozumenia; podráždiť, podpichnúť; položil ruku na hubu (Bošáca TRČ) - bol ticho, mlčal, nič neprezradil; položiu̯ zaň srce (Zuberec TRS) - obetoval sa; život položiť (Hor. Lehota DK) - zahynúť v boji, umrieť
2. csl priložiť na oheň: Narúbau̯ si dreuka, položiu̯ na ohňisko (Detva ZVO); Ešče pološ, šag ňejdzeme spac (Rajec ŽIL); Poluž do šparheľi dreva (Petrovany PRE)
3. zsl, vsl uložiť, umiestniť, uskladniť: No hentá (žena), tá vedzela lepšé položid fóru jako nékerí chlap (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Lepšá je múka položená po hrade, jako téj strovnéj truhle (Trenč. Závada TRČ); Už me položiľi kapustu do baćki (Žalobín VRN); Dobre položeni kopki ňešmel viter rozrucac, rozduc (Brezina TRB)
4. strsl, zsl fyzicky al. psychicky zničiť, zdolať, premôcť; zložiť: Prišla zas druhá svetová vojna, zaz ma položelo, za_som prišou̯ o zdravie, prišou̯ som o roďinu (Kľak NB); Narás taká slabozd došla na mna a položilo ma na dva tínne (Dvorníky HLO)
F. do večera hu (lúku) hádam položíme (Košťany n. Tur. MAR) - zdoláme (t. j. pokosíme)
5. strsl, vsl dať, darovať al. zložiť peniaze; zaplatiť pokutu: Pomimo toho ešťe ďesaď zlatíh više položiľi (Prievidza); Dauno tota šou̯dra zaplacena, bo ja ci položila dos (Sobrance); Za to, že som mu naklad do śviňoch, ta som vera položil štrof (V. Šariš PRE)

položiť dk
1. koho, čo kam umiestniť, uložiť, zložiť niekoho, niečo na isté miesto: to zbozya, ktere prywgezly poddany pana Rakowskeho Jana, do humna geho polozyly (LIPTOV 1651); hned po odchode toho vojska rok po roce (stoliční páni) čtyri kompanie čtyr kapitanov položili, kterym do Krakova kone museli (obyvatelia obce) davati (TVRDOŠÍN 1686 LP); (koziarka) na smetisku wzala gednu tryesku a do wrecka položila (KRUPINA 1716); slepice wegce položila (WU 1750) zniesla; zastupi oborili se do domu geho y ohen tam položili založili požiar; (nepriatelia) který s tebú gedá, sydla pod teba položa nastražia; nepratélstwi položjm mezi tebú a ženu (KB 1756; 1757); (z mesta) když Ffrancúzy byly wyssly, wudce hnedky wogakuw cysarskych položel (KrP 1760); reponere ossa in sedem suam: wytknúte kosti na mjsto položiti (KS 1763); (kupec) rozkázal na gegj tele banky položiti (RPo 1790) nastavať;
x. pren ponevacz mna P. Buch račil do welikeho krize polozity, po mogeg smrty mogemu telu zadam poctiwi pohreb (KRUPINA 17. st) o ťažkej chorobe
L. p. do áreštu, kázne, klady ap. koho uväzniť niekoho: Micžu Michalka, ktery chalupu na pusto zanechal, hnedky day my do klady položit (TRNAVA 1681 E); (vinník) aby byl do meskeg kazne položeny (P. ĽUPČA 1692); ženska pohlawa nech se položy do trlicze (TRENČÍN 1713); za tieto rečy ma bity položeny do arestu meskiho (S. ĽUPČA 1737); p. v nič, za nič, vniveč, v púšť koho, čo zničiť niekoho, niečo: (Jašo Hlávka) wždicky se o to snažyl a vsylowal, abi lstiwe y Geho O. pana Wesseleni Ferenca spolu z geho lystem, ktery netolyko swu wlastny rukau podepsal, ale y swjm erbownym a slawnym sekretem a pečetj utvrdil, zlechčyty a wnyweč abi položyty mohl (GBEĽANY 1656); Elizeus položil w nic lidsku moc nepratelskau (KK 1709); Wendelin rozgimagice marnost sweta tohoto wssecko to w nic položil, wssecko pro čest a chwalu božsku opustil (KT 1753); den Pane prigde hnewliwosti plny y prchliwosti, aby položil zem w pússt (VP 1764); contract bez geho wedomj wčinenj nihilowati a za nic položiti se usyloval (LEVICE 1789); p. za chrbát koho, čo prestať sa starať, zaujímať o niekoho, niečo: aniž to za chrbet položjm, nechť k tomu pán také priložj krátké propowéděnj (FP 1744); ya pryatelstwo a ssediny Josst Laszlawowi za chrbat položim, tolko som sa zanho naprosil, newiem, gako by bol obstal (NECPALY 1749); a mňa sy položil za chrbet swúg (KB 1757); perfricare frontem: stydliwost na stranu položiti (KS 1763) prestať sa hanbiť; p. dušu
a. na čo práv zadušiť sa pri svedectve, o niečom: oni su na to swu dussy a prissechu (!) polozyli, zebi ona gemu mala dluzna byti sumi wssecke fl 50 (ŽABOKREKY 1572); Dorothea (vypovedala), že ona dussu na to položj, že ge Hruby strigacž y s ženou (KRUPINA 1672); powedel fatenti: Synku, ass by tya kdy zwaly na swedomye, slobodne muozess položyt dušu (KĽÚČOVÉ 1724);
b. za koho obetovať sa za niekoho: (môj muž) bol bj dussu za mna položil (KRUPINA 1741); hlavu, kosti, život p. zomrieť: (Kristus) žiwuot swuog na krjži položiti ráčil (Mod 1573 E); pán Jánoš se osvobodil, byl by tam hlavu položil (ASL 1676); (Mandzuch) kosty swoge musel w ceste položity (MVP 18. st); p. ruku
a. na koho zabiť niekoho: Dáwid mohel jeho (Saula) tuto zabit, nechcel ale ruku swu na neho položit, ponewádž od Boha pomazánj byl (PrW 1780);
b. na čo zasiahnuť do niečoho: po pohrebe mem aby pan brat anebo manželka geho na tenže gisty dum ruku položily a aby wladaly irečite spolu y swimy potomky (s. l. 17. st) vzali ho do vlastníctva; protoz Jegich Osswicenost račzily na to ruku polozity chtegice geden dobri spusob a konec (chotárnemu sporu) (ŠTERUSY 1738); p. prísahu za koho, na čo, k čomu prisahať o niekom, niečom: oni su na to swu dussy a prissechu polozyli, zebi ona gemu mala dluzna byti sumi wsseczke fl 50 (ŽABOKREKY 1572); to wiem, že tieto zeme, na kterich sme prisahu položyly, toliko od ssiesti rokow pocžali orat Krnissowania (KRUPINA 1642); hotowy sme prýsahu položit za Martina Žitnika (P. BYSTRICA 1680); na tito weczj zachowany Strapko y prisahu dolu polozyl pred p. paterom bolessouskjm (BOLEŠOV 1683); ponegprwe powynny bude mytnik prisahu dolu položyty na podepsane puncty (ZVOLEN 1702); žaden nema za messtana biti, lečby prisahu k mestu položil (S. ĽUPČA 1714); p. uzdu čomu zastaviť niečo, urobiť koniec niečomu: aby pak wsselikim pohorssitedlnim zwadam uzda se položila (ŽILINA 1698); a to gest, co nassemu rozumu ma a muže uzdu položiti, abychom z Abrahamem werili (SPr 18. st); p. kameň na koho, čo pochovať niekoho, niečo: spadel do gami žiwot múg a položili kameň na mňa (KB 1756); ked položá kamen na mé hríšne kosti (ASL 1791)
F. pozorúgte na mňa (Jóba) y položte prst na usta wasse (KB 1757) na znamenie mlčania; (pocestný) nenalezal, kďe by hlawu sklonil, položil (BPr 1787) kde by sa ubytoval; ďeti doma nemagú čo na zubi položiťi (BU 1795) zjesť; (človek) ktery newge, kam ma nohu položit (MiK 18. st) ísť
2. čo do čoho, na čo, v čo uviesť, zapísať, napísať, zaznamenať niečo: kdyby (dvoran) yak w tom gleythu polozeno gest, wyssel (ORAVA 1539); prosyme was, ze by ste nam do listu polozily tuto smluwu (s. l. 1542); (kúpu) do mestkych knych zapisat a položit dali (P. ĽUPČA 1587); to se my take pysse, ze sem polozyl v registre, ze Mathiass Pekar umrel (SKLABIŇA 1601-04); Susanna pisaty newedauc wlastni swau ruku tento križ položila (FOLKUŠOVÁ 1731); nula kdyby y stokrát položená byla, nic neplatj (LU 1775)
L. p. právo, žalobu komu na koho práv zažalovať niekoho, podať na niekoho žalobu: Andreas Zubak položel žalobu pocztjwemu uradu (KOŠECA 1748); rogare legem: práwo položiti (KS 1763); kowač žalobu položil na Martina Poliaka (PONIKY 1795); kdyz geden czlowiek kamenem luczy na ptaka, preto prawo geho v wynu polozy (ŽK 1473 práv) obviní ho; obe strane zadali su nas same, abychmy mezi nimy polozili winu (BYTČA 1484 SČL práv) rozsúdili ich; otewrewssj (protokol) gemu kupu a zgednany na pokog neporusseny any zlomeny polozily (SLIAČE 1597 adm) potvrdili zápisom; on ma panu rychtarowj podle geho možnostj swedomi položytj (ŠŠ 1610 práv) dosvedčiť; i to potreby gest, aby (syr) do počtu položil (s. l. 1616) vyúčtoval; te wssecke weci dolu položil napred oznamene (ZVOLEN 1633) označil, zaznamenal; jak by zem powozyl hnojom, teda musy hore polozit, kolko wozow wyweze (BOLEŠOV 1735) udať; prodere literis: do pjsma položiti (KS 1763) napísať; (tieto udalosti) pan Pilarik na papier položil (L. MIKULÁŠ 1770) zapísal; položil protestatiu Ioanes Blasskovicz naproti swemu bratru Ondregowi, že mu nedowoluge dum staweti na podselnem grunte (PONIKY 1793 práv) protestoval pred súdom
3. koho, čo ustanoviť, určiť niekoho, niečo za niekoho, niečo: toto mely ste za pričinu a obranu položity tuto pry tomto punktu (ZA 1676); (Kristus Petra) za swegho dokonaleho namestnjka položyl (RW 1702); creare ducem bello gerendo: nekoho za hágtmana položiti; patri suffectus: na mjsto otca položili ho; publicare bona: statek za obecny položiti; scribere aliqvem haeredem: ňekoho za ďediča položiti (KS 1763)
4. koho, čo za koho, čo zhodnotiť, začať pokladať niekoho, niečo za niekoho, niečo: na bez prjčiny Krystus za nemožné temér položil, aby (boháči a lakomci) spaseni byti mohli (CO 17. st); a protož sem y sobe sameho za nehodneho položil, abich prissel k tobe (Le 1730); slyssel od Krista Pana, kdj mluwjl, že widan bude pohanum a že geg ukrizugy a že tretiho dne zmrtwjch wstane, awssak wsseckno za lež polozyl; s teg pricjnj gest obžalowan a za ruhače položen (CS 18. st)
5. čo komu (k) čomu, do čoho, od čoho (o peniazoch, dlhu ap.) zaplatiť: dlznik musy takowy dlh ten den poloziti a rychtarzowi geho plat poloziti (ŽK 1473); (odporca) ma k prawu polozyti f1 12 (P. ĽUPČA 1557); (švec) ma sstruff poloziti k mestu f1 12 (ŠŠ 1610); howedzy maso mezy sebu rozdelily a za to hotowe penize položily (BELÁ 1773); (majstri) powiny budu od každeg kariky d 1 položit (PONIKY 1799); (nový majster) pripowedneho ma do czechu položity dwa zlate a dwa funty wosku (CA 18. st E);
x. pren Spasytel nekonečnu cenu skrze umučenj swé položil (PW 1752)
L. dolu, na stôl p. zaplatiť, vyplatiť: Johannes a Stanislaus Ssarkanowia za ty penize, které za rychtarstwi Ssteffana Ssarkana, otce gegych, Mikulass Klimentowyc na stuol položil w summe osemnaste zlatych, tomuže Mikulassowy Klimentowycowy zemu oracu y s lukow založnym obyčegom oddati museli (P. ĽUPČA 1592); (vinník) ma beze wsseho prepačeny mestu f1 25 pokutu dolu položitj (S. ĽUPČA 1616); pany censores zeznaly, ze z omlaceny kuop žitnych w zrnye položil kor 84, na to gesstye ma doplatit f1 17 (TRENČÍN 1640) zaplatil obilím; ze sa s nym (veriteľom) pekne sprawym y interesse dolu položym zo sumou wedno (B. BYSTRICA 1660)
6. byť položený kde (o nehnuteľnostiach) nachádzať sa niekde: zahrada, ktera gest položena mezy hatow mestskow a sadom (BÁNOVCE n. B. 1634); prodal dom w Soweg uliczy, ktery položeny gest pry Matthiasu Dynay a studnjczj w tegže uliczy (ZVOLEN 1671); mesto kralowske Pressow a benske mesto Gelnitza obadwa na dwa mile od nas polozene su (SEDLICE 1772)
7. byť položený v čom, do čoho (o človeku) nachádzať sa v nej. (obyč. duševnom) postavení al. v chorobe: predreczena Laska wyznala, ze buducze w chudobe polozena trhem swobodnym predala gest dom; na ten czas geho otecz byl w nemoczy polozen (P. ĽUPČA 1554; 1558); (z listu) sem wirozumel, že ste w dobrem zdrawy položeny (T. TEPLICE 1594) ste zdravý: Andreas Major gsuce do welikeho krjže a tesskosti od mileho Pana Boha položeny, testament učiniti račil (NEDOŽERY 1666); w uskostech nassich položeni suce wzali sme a požiczaly od G. M. sto zlatich (B. BYSTRICA 1701); do tegto rubryky se zapjssu wssecy, který skrz gegich uměnj w některém obecném powolánj položeny gsu (SO 1785) zamestnaní; p. si dk umiestniť si:
L. p. si pred oči koho, čo predstaviť si niekoho, niečo: polozme sobe guss pred oči nasse y druheho čloweka umiragiciho, ktery zly žiwot wiedol (MK 18. st); p. sa dk ľahnúť si: kdy sa (bezbožník) w hrichach postaweny spat položil, poslal na neho Buch smrt nenadalu (SJ 1775)