polnoc -i ž. 12. hodina v noci: hodiny odbili p.; byť hore do p-i;
polnočný
I. príd.: p-á hodina polnoc; p. rýchlik; p. omša vianočná omša konaná o polnoci 24. decembra, utiereň
II. polnočná ž. hovor. polnočná omša
polnoc, -i ž.
1. dvanásta hodina v noci, stred noci: Odbila polnoc. (Vaj.) Ten kvet kvitne o polnoci na svätého Jána. (Botto) Prišla polnoc, bachter ju odtrúbil. (Tim.) Okolo polnoci v dobrej nálade vyšli na ulicu. (Urb.); pren. expr. „A čo by nie,“ — ozval sa Števko. „Bárs i o polnoci“ (Kuk.) kedykoľvek, vždy.
2. zastar. sever: Od Dunaja na polnoc Slováci museli už vtedy dosť husto bývať. (Škult.) Nato hajno vtákov od polnoci priletelo. (J. Chal.)
(jedna) polnoc; (bez) polnoci; (k) polnoci; (vidím) polnoc; (hej) polnoc!; (o) polnoci; (s) polnocou;
(tri) polnoci; (bez) polnocí; (k) polnociam; (vidím) polnoci; (hej) polnoci!; (o) polnociach; (s) polnocami;