Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
polica i polic ž.
1. csl súčasť nábytku zhotovená obyč. z dosák a slúžiaca na uloženie rozličných vecí: F kuchiňi máme jednú veľkú poľic a ešťe mejšú poľíčku (Dol. Lehota DK); F_pitvore medzi kochovima piľierma bola poľica na hrnce a hrnčoke (Pukanec LVI); A ťem ser zme položiľi tavoka na policu pod hradu zasušuťi (Čelovce MK); Na sceňe mieli zavesenú policu, tam dávali taňírki a mise (Dúbravka BRA); Mosím utret tú polic (Dol. Orešany TRN); Dakedi buľi mesto kredencoh ľem poľice a tam śe ukladaľi harčki, taňire (Žalobín VRN)
2. jzsl upravená žŕdka s oblúkmi na odkladanie chleba: Na policu odložiľi chlép, ket ho vitáhli s_pece abi ochládol (Biely Kostol TRN); Ked upíkli chleba, pecne uložili na polic lebo poličku (Blatné MOD)
3. stredná nosná časť krovu: Polica má zospotku potporu a police sa hore. To mosí iď do puntovici a potom do polici tak šikmo (V. Maňa VRB)
4. doklad o poistení vystavený poisťovňou: poľica (Sučany MAR, Hor. Lehota DK)
5. plech pripevnený na spodnej časti predného podvozku: Naspodeg zaz išu̯a polica (Kunov SEN); polička i polka4 ž. zdrob. k 1: Školskie kňiške son mávala uložeňie na poľički (Pukanec LVI); Samích poličék tu narobil (V. Rovné BYT); F_kuchiňi bila taka pulka na harčki (Dl. Lúka BAR); Na scene bila pulka (Dl. Lúka BAR)
polka1 i poľka1 ž. (pólka) csl druh tanca v dvojštvrťovom takte; hudobná skladba v tomto rytme: Načuo sa to puchorí tancovať poľku, keď nevie! (Dol. Lehota DK); Zahrajťe nám polku! (St. Hory BB); Voľakedi tancúvaľi na dva kroke, to volaľi čardáš, friška, poľka, valčíg a takuo (Devičie KRU); Polku tancuvávala moja mama, ja hu ňeviem (Návojovce TOP); Tag zme pólku tančili, starí, mladí, šecko (Kostolné MYJ); Bulo nam vešelo, bo fše bul čardaš, poľka, valčig (Brezina TRB)
L. čípr-polka (Rakovice PIE) - rýchly (skočný) typ polky
poľka1 p. polka1
poľka2 i pôľka ž.
1. strsl tŕnistý ovocný ker, bot. egreš obyčajný (Grossularia uva-crispa): Poľki zme teraz zasaďiľi (Sučany MAR); Rastú tam poľki (Brusno PDZ); presádzaťi poľki (Málinec LUČ)
2. strsl sladký dužinatý, chĺpkami pokrytý plod tohto kra: Pome na polki (Likavka RUŽ); Choťe si za humno naoberať puoľok, aha, akie sa veľkie a červenie! (Dol. Lehota DK)
3. odroda divých hrušiek: Poľki rośnu po poľoch, to take maľučke hruški (Žalobín VRN)
polka2 ž. (puolka, pólka, poľka, pulka)
1. csl plachta na nosenie dieťaťa na rukách al. na chrbte: Zuza si f polki ňiesla Ďurka na chrpťe (Králiky BB); V tejto puolke sa nosievaľi potom ďeťi na krst a podobňe (Prievidza); Ďecko na roľu som vzela do pólki, ľebo už bolo veľké (Dunajov KNM); Mater nésla do pola polku pre dzecko (Vaďovce MYJ); Malí ból v pólke (Dubnica n. Váh. ILA); Zatačkala dzecko do polki (Žakarovce GEL); Som tkala cale na posceľe plachti, polku som utkala, co dzeci bavia (Sokoľ KOŠ)
2. sviatočná súčasť ženského (svadobného) odevu, dlhá užšia vyšívaná zástera z tenkého plátna: Mladá ňevesta mala pri sobáši na sebe aj puolku (Prievidza); Pulka śe staroscľivo pripravovala (Brezovica SAB); Ňevesta išla f pulke na zdavaňe (Studenec LVO)
3. plachta ušitá z polovičnej šírky plátna: S pulku śe posciľ prikriva (Studenec LVO)
4. kratšia sukňa: Dala som sebe ušic polku (Markušovce SNV)
5. jtrenč jedna z piatich častí (šikmých dielov) spodnej sukne: polka ze sukňe (M. Stankovce TRČ)
6. jtrenč zastar. časť ženského zemianskeho odevu, pruh bielej tkaniny opásaný v hornej časti tela, vpredu prekrížený: Stará suseda nosela ešče biélu pólku (Bošáca TRČ)
7. ženská šatka na hlavu, ručník: Poľki to take ružate chustki (Torysa SAB)
8. plachtová časť izbovej kolísky: polka na kolíske (Myjava)
polka3 ž. (póka, povka, puolka)
1. polovica, polovička: Mie patrí pulka teho domu aj pulka stodole (Skalica); Dostali sme aj poľní láhef rumu, deset cigaretlí, puu̯ku chleba a jednu konzervu (Smolinské SEN); Požičce nam polku hľeba (Markušovce SNV)
L. viazac chustku na polku (Hendrichovce SAB) - spôsob viazania šatky (na polovicu)
2. gem klietka metrového dreva: póka dreva (Kameňany REV); povka dreva (Mur. Dl. Lúka REV)
3. sud s obsahom 50 litrov: Sudi boľi štvrtki, puolki, stouki, alebo hektáki a dvestouki dupľáki (Hor. Lehota DK)
4. obuv. polovica silnej hrubej hovädzej kože: polka kože (Sládečkovce ŠAĽ)
5. lipt nástroj na pradenie, menší kolovrat: Ja som na pólke nepriadla (Pribylina LM)
poľka3 ž. samica plemena dobytka pochádzajúceho z Poľska: Bola Lokci jedna krasna kobila, ale bola polka - mlada, taka gaštanova (Riečnica KNM); Maľi jednu kravku, poľku (Lipt. Kokava LM)
polka4 p. polica
povka p. polka1
povka p. polka3