politika -y ž.
1. činnosť vedúcich orgánov moci, strán, organizácií, občanov v oblasti všeob. štátnych vecí a spravovania vnútroštátnych a medzinár. vzťahov: vnútorná, zahraničná p., mierová p. štátu
2. spôsob spravovania istej oblasti: školská, personálna, platová p.;
pren. publ. pštrosia p. obchádzajúca problémy;
politik -a mn. -ci m. kto sa zaoberá politikou;
politička -y -čiek ž.;
politický príd.: p-á strana, p. program; p. subjekt polit. strana al. hnutie; p-á → scéna;
politicky prísl.: byť p. angažovaný;
politickosť -i ž.: p. prístupu
politika -y ž. ‹g›
1. oblasť verejných štátnych záležitostí; veda o vnútorných a zahraničných cieľoch a úlohách štátu; aktívna účasť občanov na živote štátu: svetová, mierová p.; p. uvoľňovania; p. štátu, vlády; ekon. hospodárska p. opatrenia vlády ovplyvňujúce makroekonomické premenné (infláciu, nezamestnanosť a pod.); fiškálna p. rozpočtová; monetárna p. peňažná, menová; stabilizačná p. opatrenia vlády na tlmenie výkyvov makroekonomických premenných
2. starostlivosť o záležitosti určitého odboru: cenová, úverová, jazyková p.
3. pejor. taktizovanie, vypočítavosť, prefíkanosť: nechoďte na nás s takou p-ou
politika, -y ž.
1. činnosť vlády štátu, politickej strany al. určitej spoločenskej organizácie v oblasti vnútorných a medzinárodných vzťahov zameraná na ochranu triednych záujmov a na uskutočňovanie triednych úloh príslušného štátu, strany al. organizácie: mierová p. SSSR; vnútorná, medzinárodná, zahraničná p.; p. z pozície sily mocenská; vládna p.; stranícka, proletárska, robotnícka p.; národnostná, školská p. týkajúca sa národností, školstva; právna, daňová, roľnícka p.; kádrová p. výber odborne a politicky vyspelých pracovníkov; cenová, mzdová, finančná, hospodárska p., kultúrna p.; robiť p-u, miešať sa do p-y;
2. činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, charakter, spôsob, forma tejto činnosti: špinavá p. nečestná; On, syn, robí si svoju politiku a oni svoju. (Tat.) Počínal chápať panskú politiku. (Taj.) Býva to najlepšia politika proti bláznom, dať sa im vyblázniť do vôle. (Záb.)
● pštrosia p. neprezieravé, krátkozraké počínanie, majúce tendenciu úmyselne niečo nevidieť;
3. hovor. otázky, udalosti spoločenského života, verejného života v štáte: Majster odišiel do krčmy filozofovať a rozoberať vysokú politiku. (Gráf) Ich veselý hovor vyhýbal sa politike a denným biedam. (Vaj.) Doma vše čítaval otcovi z novín politiku. (Taj.)
4. hovor. expr. chytráctvo, vypočítavosť, prefíkanosť: Viac z politiky než z pocitu povinnosti konala služby. (Vans.) Čože ty vieš, akú politiku majú takí páni! (Jégé) Mišo — vy ste politika! (Kuk.) chytrák; v tom je (bude) nejaká p.
(jedna) politika; (bez) politiky; (k) politike; (vidím) politiku; (hej) politika!; (o) politike; (s) politikou;
(dve) politiky; (bez) politík; (k) politikám; (vidím) politiky; (hej) politiky!; (o) politikách; (s) politikami;
(jeden) politik; (bez) politika; (k) politikovi; (vidím) politika; (hej) politik!; (o) politikovi; (s) politikom;
(traja) politici; (bez) politikov; (k) politikom; (vidím) politikov; (hej) politici!; (o) politikoch; (s) politikmi;
(jedno) politikum; (bez) politika; (k) politiku; (vidím) politikum; (hej) politikum!; (o) politiku; (s) politikom;
(štyri) politiká; (bez) politík; (k) politikám; (vidím) politiká; (hej) politiká!; (o) politikách; (s) politikami;