Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

poliať -leje -lejú dok.

1. naliať na niečo, na niekoho: p. dlážku vodou; p. sa studenou vodou; p. tortu polevou;

pren. tvár jej p-l rumenec začervenela sa

2. dať zemi, rastlinám vlahu: p. pôdu, p. kvety

3. obliať (vodou) na Veľkonočný pondelok: p. dievčence;

nedok. polievať -a

// poliať sa nechtiac naliať na seba: p. sa kávou

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
polievať ‑a ‑ajú nedok.

polievať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.


polievať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ • prskaťstriekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panviceexpr. frckať (po troche) • zried. fŕskať: spod kolies fŕska vodašpliechaťvyšplechovaťvystrekovaťčliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysokaexpr.: fľúskaťbrýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany

2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny • kropiťpokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodoustriekaťostrekovaťpostrekovaťpostriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcomzried. fŕskaťpolievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkousubšt.: špricovať • šprickať

3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať • odfrkávaťodfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajúodskakovaťodletovaťodletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekeryexpr. frčať: úlomky frčia na všetky strany

4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi) • odfrkávaťodfrkovať: kôň fŕka, odfrkujeosŕkaťfučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí


kropiť pokrývať kvapkami • skrápaťkrápať: dážď kropí, skrápa vyprahnutú zempolievať (z krhly): polieva kvetyvlhčiťnavlhčovať (rozstrekovaním kvapiek robiť vlhkým): kropiť, vlhčiť bielizeň na žehleniefŕkaťfŕskaťprskaťpokropovaťpoprskávať (chvíľami) • striekať (rozstrekovať tekutinu na niekoho): fŕka, pokropuje ju voňavkou, strieka na ňu voňavku

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

poliať, -leje, -lejú dok.

1. (čo, koho; čo, koho čím) obliať (tekutinou, tekutou látkou), naliať na niečo, na niekoho tekutinu: Poliala som plátno vodou z potôčika. (Janč.) Otec ich (nožnice) poleje petrolejom, očistí od hrdze. (Al.) Polial si bradu a stieklo mu to aj na prsia. (Taj.); p. porcelán glazúrou; p. zemiaky, kašu maslom; pren. Súmrak polial mesto šedastým oparom (Gráf) zotmelo sa; rumenec, rumeň polial mu tvár, líce (Kuk., Jaš.) očervenel, zapýril sa; Studené kropaje poliali jeho čelo (Hor.) pot mu vystúpil na čelo. Slzy poliali líca ženine (Vaj.) začala plakať. Tvár jeho je poliata rozkošou (Tim.) na tvári sa mu zračí rozkoš; žart. Išli, poliali (chlapi) klát; poliali ho štedro (Kuk.) zapili.

hovor. je, vyzerá akoby ho polial veľmi spotený, zapotený;

2. (čo) dať, poskytnúť rastlinám, zemi vlahu, zavlažiť: p. kvety, stromček; p. zem, pôdu pred sadením; Prídu nás dažde poliať. (Štítn.)

3. (koho) obliať (dievča, ženu) vodou na Veľkonočný pondelok: Matku polejú samú prvú, potom sestry. (Laz.);

nedok. polievať, -a, -ajú

|| poliať sa (čím i bezpredm.) naliať na seba tekutinu, obliať sa: p. sa studenou vodou; pren. líca sa jej poliali, tvár sa jej poliala rumencom, červeňou, pýrom, purpurom začervenala sa, očervenela; Tvár sa mu poliala nepokojom (Tim.) stal sa nepokojný, vyzeral znepokojený;

nedok. polievať sa


polievať, polievať sa p. poliať, poliať sa

polievať nedok.
1. csl nalievať na niečo al. niekoho tekutinu, oblievať, kropiť: Hotovuo plátno sa misí ešťe bieľiď na bieľoviskáh a poľievaď dľho voduof (Zuberec TRS); Čo si zabudol na poľievaňá, všetko je vischnuté!? (Hor. Lehota DK); Koď viďeľi, čo je s ňim, ho skriesiľi, žene ho poľievale vodou (V. Lom MK); Bes poľievaňia sa prút ťaško príme (Pukanec LVI); Ket posadil, prišlo na rat polívání (Pata ŠAĽ); To kedz bolo horko, zvikľi uľice poľievac (Rajec ŽIL); Potom jeden kúsek másla, dvaced deko sádla zas, co sa povrchu polévá (Skalica); Skladzu śe zvarki, omoča śe, osipu s_popelom a poľeva śe na ňih vraca voda (Rankovce KOŠ); Nasoľenu slaňinu poľivaľi, aš śe zrobil rosol (Dl. Lúka BAR)
2. csl dávať zemi, rastlinám vlahu, zavlažovať: Koncom mája sa presádza cibuľka, treba hu veľa poľievať (Pukanec LVI); Kapusnú plantu puojďem polievať po zápaďe slnca (Návojovce TOP); Aj stromčeki visádzajú, aľe to ňepoľívajú (Mojmírovce NIT); Tam som robil zahranníka, to sa mi zalúbilo, kvecini poliévat (Lubina NMV); Braľi vodu a poľivaľi kvitki z ňej (Fintice PRE); Prisadi poľivame, žebi še prijaľi (Brezina TRB)
F. poľievau̯ slzámi (Detva ZVO) - plakal
3. oblievať na Veľkonočný pondelok: Šibaľi ih (dievky) brezoucami, vodou ich poľievaľi, striekaľi po ňich (V. Lom MK)
4. opak. chvíľami al. trochu nalievať (obyč. alkohol do pohárikov), ulievať: Pritom tí domáci aj poľievaľi tim mláďencom páľenku (Detva ZVO)

polievať p. poliať

pomalý záhradník polieva kvety le jardinier lent arrose les fleurs

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu