poleno -a -lien s.
1. kus siahovice: p-á uložené do štôsu
2. polienko: nakálané p-á; doniesť za kôš p-n
● expr. hluchý, hlúpy ako p. veľmi; → hádzať niekomu p-á pod nohy;
polienko -a -nok s. krátky kus (štiepaného) dreva na kúrenie: priložiť p. i fraz. pričiniť sa o zvýšenie intenzity niečoho
poleno, -a, -lien str. väčší kus palivového dreva, ktorý vznikol porúbaním tenšieho stromu al. rozpílením a pozdĺžnym rozštiepením, rozkálaním kmeňa: bukové, dubové, smrekové p-á; kálať p-á, ukladať p-á do štôsu (Kuk.); udrieť, opáliť, ovaliť niekoho p-om; kľačať na (ostrom) p-e zastaraný druh trestu (u detí); cirkulárka na pílenie polien (Gab.); Polena praskali v starodávnom kozube (Hruš.) horeli;
pren. nadávka neohrabanému, ťažkopádnemu, nešikovnému, hlúpemu človeku: A ty si kde bol, ty poleno? (Jes-á)
● hlúpy ako p. veľmi; hluchý ako p. veľmi; expr. p-om udretý hlúpy, nahlúply; ležať, spať, sedieť ako p. nepohnute, bez pohnutia; hádzať niekomu p-á pod nohy robiť prekážky, znemožňovať niekomu nejakú činnosť, zabraňovať niekomu v činnosti (obyč. zákerným spôsobom);
polenový príd.: p-é drevo;
polienko, -a, -nok, zried. i polience, -a, -nec str. zdrob. expr.
polienko p. poleno
(jedno) polienko; (bez) polienka; (k) polienku; (vidím) polienko; (hej) polienko!; (o) polienku; (s) polienkom;
(dve) polienka; (bez) polienok; (k) polienkam; (vidím) polienka; (hej) polienka!; (o) polienkach; (s) polienkami;