Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

polepšiť dok.

1. urobiť lepším, zlepšiť: p-li mu plat

2. (morálne) napraviť: p. previnilca;

nedok. polepšovať

// polepšiť sa

1. stať sa lepším, zlepšiť sa: jeho zdravotný stav sa p-l; neos. p-lo sa mu

2. (morálne) sa napraviť: mal by si sa p.;

nedok. polepšovať sa

// polepšiť si dosiahnuť priaznivejšie podmienky: hmotne si p.;

nedok. polepšovať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
polepšiť ‑í ‑ia dok.; polepšiť sa; polepšiť si

polepšiť sa -ší sa -šia sa -ši sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok.


polepšiť si -ší si -šia si -ši si! -šil si -šiac si -šenie si dok.


polepšiť -ší -šia -ši! -šil -šiac -šený -šenie dok.

napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúkponaprávať (postupne): ponaprávala všetky posteleobnoviťreštaurovaťzreštaurovať: reštaurovať staré maľbyopraviťhovor.: reparovaťzreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechukorigovaťskorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v textenastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas

2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiťzlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plathovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopiskorigovaťskorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami

3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca

4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviťkorigovaťskorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie koleguzmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriechkniž. odčiniť: odčinil všetky krivdyodstrániťzlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodáreníponaprávať (postupne)

5. p. usmerniť 1


polepšiť sa stať sa výhodnejším, priaznivejším (op. zhoršiť sa) • zlepšiť sa: podmienky bývania sa nám polepšili, zlepšiliupraviť sanapraviť sa: zdravotný stav sa po liečení upravil, napravilpopraviť sa: po dažďoch sa obilie trocha popravilohovor. expr. umúdriť sa: počasie sa nechce umúdriťhovor. expr. učlovečiť sa (stať sa morálne lepším) • skultivovať sa: jeho jazykový prejav sa skultivoval


polepšiť 1. p. zlepšiť 2. p. napraviť 2, 3


zlepšiť urobiť lepším, kvalitnejším, dokonalejším a pod. • skvalitniťzdokonaliť: zlepšenie, skvalitnenie životného prostredia; zlepšiť, zdokonaliť postup prácezakostniť: zakostniť výrobusubšt. vylepšiť: vylepšil svoj rukopispolepšiťzried. nadlepšiť: plat mi už trocha polepšilizveľadiťpovzniesť: zveľadiť, povzniesť poľnohospodársku výrobuzmravniť (mravne zlepšiť): zmravniť spoločnosťpozdvihnúťdvihnúťzdvihnúťzvýšiť: príchod hostí pozdvihol, (z)dvihol, zvýšil náladu; pozdvihnúť, zvýšiť kultúrnu úroveň ľuduprehĺbiť: prehĺbiť poznanie, štúdiumodb. bonitovať (zlepšiť úrodnosť) • obohatiť (urobiť bohatším, lepším): výskum obohatiť o nové metódyskultivovaťvybrúsiťvycvičiť (o reči, prejave a pod.): skultivovať, vybrúsiť prednes herca; vycibriť si reč, jazyknapraviť: napravil si náladu hudbouozdraviť (urobiť zdravším, lepším, hodnotnejším): ozdravenie morálky, spoločnosti

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lepšiť sa -í, -ia, rozk. -i nedok. stávať sa lepším, polepšovať sa, zlepšovať sa, naprávať sa: stav chorého sa lepší, počasie sa lepší; l. sa zo dňa ma deň; družstvo sa lepší; žiak sa lepší;

dok. zlepšiť sa, polepšiť sa


polepšiť, -í, -ia dok.

1. (čo) urobiť lepším, výhodnejším, prospešnejším, zlepšiť: Ešte uspie vziať si už vyhľadanú ženu, ktorou polepší svoje hmotné postavenie. (Jégé) Navrhujem, aby okresné zastupiteľstvo zakročilo u zamestnávateľov, žeby polepšili mzdy biedneho robotníctva. (Jil.)

2. (koho) urobiť lepším, napraviť: p. zlého, skazeného človeka, p. vinníka; Veď nenadále šťastie len zriedka koho pozdvihne, zošľachtí, polepší. (Kuk.);

nedok. polepšovať, -uje, -ujú

|| polepšiť sa

1. stať sa lepším, napraviť sa (z mravnej stránky): Mal by sa teda vrátiť domov, odprosiť otca a polepšiť sa. (Zúb.) Skutočne sa snažíme, aby sa náš trestanec polepšil. (Stod.) Nepolepšil sa (Kešiak), ba väčšmi zúril a chľastal. (Rys.)

2. dostať sa do želateľného, lepšieho stavu, zlepšiť sa, napraviť sa: stav nemocného sa polepšil; Jeho postavenie sa polepšilo. (Jégé); neos. Polepšilo sa jej z roka na rok i na hotovom groši. (Taj.) Polepšilo sa Vrtíkovcom, polepšilo! (Urb.);

nedok. polepšovať sa

|| polepšiť si dosiahnuť výhodnejšie, želateľné, priaznivejšie podmienky v niečom, zlepšiť si (obyč. svoje postavenie): Nazdal sa, že si polepší, no hneď ho poslali k vojenskému útvaru do Bardejova. (Tomašč.) Chce si taký študent polepšiť, odpíše krasopisne svoj plod aspoň desať ráz a poď ho po známych „velikášoch“. (Jes.)

polepšiť dok. urobiť lepším, zlepšiť: Po vojne sa trochu polepšilo (Koniarovce TOP); Potom nám moseli poľepšiť (Adamovce TRČ)


polepšiť sa strsl, zsl stať sa lepším, zlepšiť sa, napraviť sa: Musíš se polepšit, kot chceš so mnó chodit! (Rochovce ROŽ); Celkom sa polepšil otkedi tam ňechodzí (V. Rovné BYT)

polepšiť dk
1. čo urobiť lepším, výhodnejším, napraviť, zlepšiť niečo: kdyz se geden bozy a wedle czti slibuge swuoy zywot polepssiti, dokadz ten czlowiek ranieny nevmre, (ten, kto ho ranil) tak tiezcze geho ma polepssiti w puol platu (ŽK 1473); za neho (väzňa) sme se zaruczily, ze on swug ziwot polepsy (LUBINA 1690); emendabilis: kdo aneb čo se polepssyt a poprawit može; qvidqvid corrigere vult deprabat: čo polepssyti chce, kazj; corrigere mores civitatis: polepssyti obyčage mestké (KS 1763); otec (syna) na milost prigjma pod tu ale wjmynku, že gestly swug žiwot polepssj a od korhelstwa prestane (PONIKY 1796)
2. komu, čomu čím, v čom odškodniť niekoho, prilepšiť, pridať niekomu, niečomu niečo navyše: ktoz swuoy dobytek zene na ginssyho czlowieka seti, ma gemv platiti sskodu wedle prawa a polepssiti trzmi ssylinki; ktery bozenik se obchodi ffalessnu kupi, bud loktem kratkim nebo dwogim zawazym, zustane bezecztny a ma miestu a rychtarowi ma polepssiti (ŽK 1473); on pak za ten dom zaplatil, dal zan fl 32 a gesstie nad te tym syrotham polepssyl fl 2 (P. ĽUPČA 1540); prosime, raczte lebo naimu polepszit albo strawneho chleba, obroku, piwa posilat (vojakom) (LEVOČA 1595); kdy pak sobe styskalj (predávajúci), že lacno tento grunt predalj, gesste Martyn Mokro gjm polepssil fl 6 (TURANY 1624); prosim, aby slawnj magistrat mne nečo w penizoch a w obili polepssiti račil (KRUPINA 1739)
3. koho urobiť lepším, napraviť niekoho: rozgjmag skutki božj, že žádny nemože polepssyti toho, kterého on opowrhá (KB 1757); corrigere aliqvem ad frugem: poprawiti, polepssyti ňekoho (KS 1763)
4. koho čím, v čom napraviť pokutovaním niekoho: a bude-li ten pokog russeny skrze ktereho, magi ho polepssiti wedle prawa; (richtár) takych neposlussnych gma polepssiti trzmi ssilinky (ŽK 1473); -ovať ndk
1. k 1: bratrzy swe zbozi spulu mieli a polepssowali to zbosy swu sluzbu a swu robotu (ŽK 1473); Kdo činj pokánj? Kdo polepssuge swug žiwot (SK 1697); polepssug swe žiwobiti a wždy pri dobrem stog (GŠ 1758); emendo: poprawugem, naprawugem, polepssugem (KS 1763)
2. k 2: meliorem facio: naprawugem ňekoho, polepssugem (KS 1763); polepšiť si dk dosiahnuť priaznivejšie podmienky: kdjbj nekdo sto centnicuw starosty a zarmutku na sobe wzal, wssak anj gednoho quantlika sobe tym nepolepssy (CS 18. st); polepšiť sa dk
1. od čoho, v čom stať sa lepším, napraviť sa (z morálnej stránky): za milost prosým a polepssiti se chcij (BK 1581); Lukacz gest mlady czlowek a muze se polepssiti (TRENČÍN 1589- 1600); Hanzo Trubač w zlodegstwy postižen byl, a predce od neporadneho sweho bezbožneho zwiku polepšity se nechcze (S. ĽUPČA 1737); emergo: ze zlých mrawůw wywáznul, zlý žiwot opustil, obrátil se na lepssý cestu, polepssyl se (WU 1750); w predessleg roztopassnosti se polepssil (PRIBYLINA 1772)
2. z čoho, v čom dostať sa do lepšieho zdravotného stavu; zlepšiť sa, napraviť sa: gestli by se tomuto (zranenému) ta rana nepolepssyla po dni (ŽK 1473); ga powinen budem gak w plate tak y w robote se polepšit (SOBOTIŠTE 1732 E); confirmare se ex morbo: z nemoci polepssyti se (KS 1763); -ovať sa ndk
1. k 1: polepssug se, swete (BAg 1585); nekdy se zly polepssuge a zustawa swaty (GŠ 1758); zly preto žige, aby sa polepssowal (BlR 18. st)
2. k 2: proficio: prospessugem, prospech činjm, w ňečem se polepssugem (KS 1763); zdravj ze dňe na den skrze ňeobičegnu peč tech dwau lekaru se polepssowalo (PT 1796)


polepšovať, polepšovať sa p. polepšiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

polepšiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu