poleno -a -lien s.
1. kus siahovice: p-á uložené do štôsu
2. polienko: nakálané p-á; doniesť za kôš p-n
● expr. hluchý, hlúpy ako p. veľmi; → hádzať niekomu p-á pod nohy;
polienko -a -nok s. krátky kus (štiepaného) dreva na kúrenie: priložiť p. i fraz. pričiniť sa o zvýšenie intenzity niečoho
nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbák • ťarbavec • hovor. expr.: babrák • babroš • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušer • pejor.: nemehlo • kyptoš • grambľoš • ťapák • expr.: poleno • drevo • drúk • tĺk • motovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský) • expr. kydaj (Tajovský) • expr. kydoň (Hviezdoslav) • expr. zried.: ošemeto (Stodola) • šiplavec • hovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč
poleno 1. p. štiep 2. p. nešikovník, ťarbák
štiep, štiepa dlhší podlhovastý kus dreva vzniknutý štiepaním: rubači robia štiepy • poleno: polená uložené do štôsu • metrovica • siahovica (poleno v metrovej dĺžke): dubová metrovica, siahovica
ťarbák expr. človek, ktorý má pomalé, neobratné, nemotorné pohyby al. pomalé reakcie: je to ťarbák, nehodí sa na šport • expr.: ťarbavec • ťapaj • ťapák • nekaľavník • medveď • maco • motovidlo • hovor.: nemotorník • nešikovník • hovor. expr.: neogabanec • neohrabanec • neokresanec • neokrôchanec • neotesanec • pejor.: hebedo • kvargľa • nemehlo • hromotĺk • skydoň (Jesenská) • hovor. pejor.: ťuťmák • ťuťo • ťuťko (pomalý, ťarbavý v duševných prejavoch) • poleno • drevo • lekvár
poleno, -a, -lien str. väčší kus palivového dreva, ktorý vznikol porúbaním tenšieho stromu al. rozpílením a pozdĺžnym rozštiepením, rozkálaním kmeňa: bukové, dubové, smrekové p-á; kálať p-á, ukladať p-á do štôsu (Kuk.); udrieť, opáliť, ovaliť niekoho p-om; kľačať na (ostrom) p-e zastaraný druh trestu (u detí); cirkulárka na pílenie polien (Gab.); Polena praskali v starodávnom kozube (Hruš.) horeli;
pren. nadávka neohrabanému, ťažkopádnemu, nešikovnému, hlúpemu človeku: A ty si kde bol, ty poleno? (Jes-á)
● hlúpy ako p. veľmi; hluchý ako p. veľmi; expr. p-om udretý hlúpy, nahlúply; ležať, spať, sedieť ako p. nepohnute, bez pohnutia; hádzať niekomu p-á pod nohy robiť prekážky, znemožňovať niekomu nejakú činnosť, zabraňovať niekomu v činnosti (obyč. zákerným spôsobom);
polenový príd.: p-é drevo;
polienko, -a, -nok, zried. i polience, -a, -nec str. zdrob. expr.
(jedno) poleno; (bez) polena; (k) polenu; (vidím) poleno; (hej) poleno!; (o) polene; (s) polenom;
(dve) polená; (bez) polien; (k) polenám; (vidím) polená; (hej) polená!; (o) polenách; (s) polenami;