polemika -y -mík ž. útočná, ostrá výmena názorov: literárna p.
□ viesť p-u polemizovať;
polemický príd.: p. článok, p. tón;
polemicky prísl.: p. zahrotený;
polemickosť -i ž.
polemika -y ž. ‹f < g› útočne vyhrotený názorový spor vedený ústne al. v tlači; prudká výmena názorov;
polemický príd.: p. spis, tón útočný;
polemicky prísl.;
polemickosť -ti ž. sklon k polemike, záľuba v nej
polemika, -y, -mík ž. útočný, ostrý spor, výmena názorov o literárnych, politických al. vedeckých otázkach vedená ústne al. tlačou; útočný, bojový prejav al. článok napádajúci al. vyvracajúci názory protivníka: živá, tuhá, priama, ostrá, prudká, vášnivá p., vedecká, literárna, politická p.; púšťať sa, pustiť sa do p-y, viesť p-u;
polemický príd.: p. spis, článok, p-á stať, p-á otázka, p-á literatúra, p. postoj, p-á reč, mať p-é zahrotenie, p. ráz, p. zápal, boj;
polemicky prísl.: vyhrotiť, zamerať niečo p., p. sa stavať k niečomu