Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst obce priezviská un

pole -a s.

1. obrábaný pozemok, roľa: úrodné p-ia, kukuričné p.; zorať, obsiať p.

2. územie mimo obce, chotár: šíre p.; ísť do p-a

3. miesto dobývania, výskytu: naftové, diamantové p-ia; mínové p. zamínované územie

4. kniž. bojisko: vytiahnuť do p-a; padnúť v p-i

5. ohraničená plocha: p-ia na šachovnici

6. priestor, v kt. pôsobí fyz. účinok: elektromagnetické p.

7. okruh činnosti, pôsobenia, oblasť: pracovať na športovom p-i

byť, stáť ako hruška v p-i osamotený; kniž.: mať → voľné p.; p. neorané nepreskúmaná oblasť;

poľný príd. k 1, 2, 4: p-é práce, p-é kvety; p-á uniforma;

políčko -a -čok s. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
Čierne Pole ‑eho ‑ľa s.; Čiernopoľčan ‑a mn. ‑ia m.; Čiernopoľčanka ‑y ‑niek ž.; čiernopoľský
Dlhé Pole ‑ého ‑ľa s.; Dlhopoľčan ‑a mn. ‑ia m.; Dlhopoľčanka ‑y ‑niek ž.; dlhopoľský
pole ‑ľa ‑í s.; poľný; políčko ‑a ‑čok s.
Pusté Pole ‑ého ‑ľa s.; Pustopoľčan ‑a mn. ‑ia m.; Pustopoľčanka ‑y ‑niek ž.; pustopoľský
Španie Pole ‑ieho ‑ľa s.; Špaňopoľčan ‑a mn. ‑ia m.; Špaňopoľčanka ‑y ‑niek ž.; špaňopoľský
Veľké Pole ‑ého ‑ľa s.; Veľkopoľčan ‑a mn. ‑ia m.; Veľkopoľčanka ‑y ‑niek ž.; veľkopoľský

Čierne Pole -neho Poľa s.

obec na východnom Slovensku v Michalovskom okrese juhovýchodne od Michaloviec;

Čiernopoľčan -na pl. N -nia m.;

Čiernopoľčanka -ky -niek ž.;

čiernopoľský -ká -ké príd.


Dlhé Pole Dlhého Poľa s.

obec na strednom Slovensku v Žilinskom okrese severozápadne od Žiliny;

Dlhopoľčan -na pl. N -nia m.;

Dlhopoľčanka -ky -niek ž.;

dlhopoľský -ká -ké príd.


Kosovo pole -vého poľa s. ▶ územie v Kosove, dejisko porážky Srbov v r. 1389 a začiatok stáročnej tureckej nadvlády, posvätné územie Srbov: bitka na Kosovom poli


na1 predl.
I. s A 1. ▶ a) vyjadruje smerovanie deja na určité miesto al. na povrch niečoho: prestrieť obrus na stôl; položiť dary na oltár; porozkladať fotografie na poličku; spadnúť na zem; vyjsť na dvor; vystúpiť na vrchol hory; cestovať na Liptov, na Oravu; Po vojne sme sa presťahovali na Slovensko. Mali sme tu rodinu. [J. Heriban] b) vyjadruje zmenu prostredia: vyjsť na slnko, na dážď; ísť na vzduch; dostať sa na svetloi fraz.
2. ▶ vyjadruje bližšie al. presné časové určenie al. časový úsek: na jar, na jeseň, na Vianoce; hneď, okamžite na to vzápätí, bezprostredne po uskutočnení nejakého deja; prísť k lekárovi na pol deviatu; dostať voľno na tri dni; odložiť niečo na inokedy; stretneme sa až na budúci rok; na chvíľu sa zamyslieť nad niečím; preobjednať sa na iný termín
3. ▶ vyjadruje spôsob realizácie určitého deja: zamknúť dvere na dva zámky; zaviazať špagát na uzol; jazdiť na zemný plyn; kúpiť si auto na pôžičku, na lízing
4. ▶ vyjadruje mieru vo vzťahu k času a priestoru: na míle vzdialený; zastaviť sa na tri kroky od veliteľa; bude štvrť na jednu; granát vybuchol na dve siahy od nás
5. v spojení až na hovor. ▶ vyjadruje osobu, vec nezapočítanú do nejakej skupiny, množiny; syn. okrem, vyjmúc, s výnimkou: vrátili sa späť, až na jedného; dosiahli dobrý výsledok, až na malé nedostatky; všetky obrazy, až na tento, sa predali
6. ▶ vyjadruje príčinu, dôvod uskutočnenia, konania nejakého deja: zobudiť sa na zvuk budíka; poslúchnuť až na veľké naliehanie rodičov; prikývnuť na znak súhlasu; zastaviť na červenú; ochorieť na tuberkulózu; zomrieť na podchladenie
7. ▶ vyjadruje cieľ, účel nejakého deja: vec na vyhodenie nepotrebná, zbytočná, obyč. stará vec; látka na záplatu, zaplátanie; odskočiť si na toaletu; predložiť doklady na kontrolu; pripravovať si materiály na prednášku; prísť na pohovor; odcestovať na liečenie; čakať na prípoj
8. ▶ vyjadruje zreteľ: obdobie bohaté na významné udalosti; byť úspešný na trhu; vyzerala na svoj vek dobre
9. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách a menách: kandidovať na prezidenta, kandidatúra na prezidenta; klopať na bránu; kričať na deti; myslieť na niekoho; nadávať na dotieravcov; poukázať na následky; pýtať sa niekoho na zdravie; sústrediť sa na hru; alergia na antibiotiká; honba na zlodejov; byť hrdý na svoj pôvod; byť háklivý na hrubé reči
10. súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ vyjadruje prechádzanie deja z predmetu na predmet: prehadzovať sa v posteli z boka na bok; preskakovať zo strechy na strechu; prehadzovať bremeno z pleca na plece
11. súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ vyjadruje kumuláciu určitého deja: kopiť dlžobu na dlžobu; plátať záplatu na záplatu
II. s L 1. ▶ vyjadruje miesto deja, obyč. otvorené priestranstvo al. povrch predmetu: bývať na okraji mesta; ocitnúť sa na výpadovke; tráviť prázdniny na Orave; nachádzať sa na námestí; agentúra sídli na najvyššom poschodí; na hladine jazierka kvitli lekná
2. ▶ vyjadruje bližšie al. presné časové určenie al. časový úsek: na svitaní začalo pršať; na sklonku leta prišli noví nájomníci; na prelome týždňa sa má otepliť; hneď na začiatku výpravy dostal horúčku; na konci tisícročia sa konali veľké oslavy
3. ▶ vyjadruje stav existencie al. rozvoja niečoho: byť na úrovni päťročného dieťaťa; nechať niekoho na pokoji; byť na nízkom stupni vývoja; epidémia eboly je na ústupe
4. ▶ vyjadruje cieľ, účel deja: bodovať na prostných; byť na prázdninách, na školení, na liečení
5. ▶ vyjadruje prostriedok činnosti: hrať šach na počítači; pliesť sveter na tenkých ihliciach; pískať na píšťalke; rozvážať noviny na bicykli; zarábať na hlúposti iných; byť držaný na liekoch
6. ▶ vyjadruje zreteľ: ublížiť niekomu na zdraví; získať na vážnosti
7. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách a podstatných menách: lipnúť na majetku; robiť pokusy na zvieratách; vyvŕšiť sa na niekom; zúčastniť sa na otvorení výstavy; podiel na výsledkoch práce; to záleží na nás
8. ako súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ opakovaním podstatného mena pred i za predložkou vyjadruje hromadenie vecí rovnakého druhu: celý diktát bol chyba na chybe; biedny odev, záplata na záplate
fraz. na blind bez prípravy, bez zabezpečenia istoty, nepoznajúc dostatočne situáciu a nevediac, čo príde, naslepo: len tak na blind niekam cestovať; ísť na blind do zahraničia za prácou; z času na čas občas
na bázebáza; na kontokonto; na polipole; na rozdiel odrozdiel; na skokskok; na účetúčet; na ujmuujma; na úkorúkor; na vrubvrub; na základezáklad

chotár súhrn pozemkov patriacich k jednej obci • kataster: chotár, kataster obcepole (územie mimo obce): ísť do poľa


oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhomkrajinakrajkniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajinazónapásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodrevinyareál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivcakončina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónskarevír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revírrezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastlinyzastar.: okres (Štúr)okrštek

2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruhúseksféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívyodbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomikypole: pracuje na poli vedyodvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemysludisciplína: vlastivedné disciplínyhovor. fachrámec: rámec výrobyodb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahovsvet: citový, myšlienkový svetkniž. ríša: ríša rozprávok


pole 1. obrábaný pozemok • roľa: orať, hnojiť polia, rolehon (časť poľa): ďatelinový honlán (veľké pole): obilné lánytabuľatablatablica (menšie pole): tabuľa, tabla pšenice, tablica kukuricezáhon (časť poľa istým spôsobom vymedzená): záhon pod ľanostredok (malý záhon) • grapa (neúrodné kamenisté pole, obyč. na svahu): kysucké grapyzem: namáhali sa, aby mali zeme (Tajovský)pôda (poľnohospodársky pozemok): výmera pôdyzastaráv. grunt (gazdovské pozemky): byť na vlastnom grunte pánom

2. p. chotár 3. p. oblasť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pole, -ľa, 7. p. mn. č. -ľami str.

1. pozemok, pôda, ktorá sa pravidelne obrába a osieva poľnohospodárskou plodinou, orná pôda, roľa: úrodné, neúrodné, kamenisté, orné, obrábané p.; úhorom ležiace p-ia; zožaté, obilné, družstevné p-ia; pšeničné, ražné, kukuričné p.; práce na (v) p-i; pokusné p. na ktorom sa robia pokusy s plodinami; p-ia cukrovej repy (Urb.); tabakové p-ia; odorať niekomu kus p-a; zvážať z p-a; Voda mi pole pobrala (Kal.) odplavila zem z role. Z poľa nezvezieš, v humne nenamlátiš. (Taj.)

2. územie okolo dediny al. mesta, chotár: šíre p., ísť, kráčať, brúsiť p-om, vyjsť do p-a; Hľa, už tu koniec dediny, už tu pole. (Kuk.) Pole oživne, dedina celá na nohách (Taj.) začne sa na ňom pracovať. Tu i tu zaznel poľom strieborný smiech. (Vans.) Turčianske trávnice, ktoré počul na poli, už vtedy si zapisoval. (Vlč.)

byť ako hruška, strom v p-i opustený, osamotený;

3. miesto, pozemok, územie, oblasť, kde sa niečo nachádza al. dobýva (obyč. nerastné bohatstvo): naftové, diamantové, banské p-ia; (geol.) časť zemského povrchu zvláštneho útvaru: krasové, vápencové, snehové p.; voj. mínové p-ia územie, na ktorom sú rozložené míny; bás. zastar. posvätné p. (Taj.), p. mŕtvych (Vaj.) cintorín; archeol.: popolnicové p-ia, urnové p-ia praveké pohrebišťa;

4. miesto, územie, na ktorom sa odohráva boj, front, bojové územie, bojište: ísť do p-a, padnúť v p-i; víťazné p. (Vaj.); frontové p. (Lajč.); vojnové p. (Bunč.); Vďačne lejú vernú krv po osudnom poli. (Chal.) Ležia na zemi mŕtvi hrdinovia, čo po bitke ostanú v poli. (Kuk.)

5. zastar. bitka, vojnové ťaženie: Kráľ neopovážil sa vytrhnúť do poľa proti odbojnému Kubovi. (Záb.) Ustanovil (kráľ), aby sa i teraz čierny pluk v úzadie vojska poľom postavil (Kal.) do bojového postavenia.

6. ohraničená plocha, ohraničená časť nejakého predmetu, diel;

stav. plocha stavby al. jej častí: p. okna, p. dverí, p. stropu, p. plota;

šach. štvorec na šachovnici: biele, čierne, stredné p.; lek.: pľúcne p.; operačné p. časť tela, kde sa vykonáva operácia;

šport. hracia plocha al. jej časť;

7. fyz. časť priestoru, v ktorej pôsobí nejaká sila al. ktorú možno nejako obsiahnuť ap.: elektromagnetické p. priestor okolo vodiča, kde pôsobí elektromagnetizmus; elektrické p. priestor, v ktorom pôsobia elektrické sily; magnetické p. priestor, v ktorom pôsobí príťažlivosť magnetu; zorné p. kruhovite vymedzená časť priestoru, ktorú môžeme obsiahnuť prostým zrakom al. optickým prístrojom, obzor;

pren. rozhľad, šírka: zorné p. literatúry;

8. odbor, oblasť určitej činnosti, pôsobenia, okruh uplatnenia: duchovné p., spoločenské p.; literárne, športové p.; p. vedy a techniky, kultúrne p.; styky na p-i zahraničného obchodu; úzke, široké, vďačné, bohaté p. pôsobnosti; Nemajúc schopnosti pre spoločenský život, ja som si vybral iné pole. (Kuk.) Hlavným poľom činnosti je starostlivosť o rozvoj ľudovej umeleckej tvorivosti. (Heč.);

políčko, -a, -čok str. zdrob. expr. k 1, 6

Morfologický analyzátor

pole podstatné meno, stredný rod

(jedno) pole; (bez) poľa; (k) poľu; (vidím) pole; (o) poli; (s) poľom;

(tri) polia; (bez) polí; (k) poliam; (vidím) polia; (o) poliach; (s) poľami;


pólo podstatné meno, stredný rod

(jedno) pólo; (bez) póla; (k) pólu; (vidím) pólo; (o) póle; (s) pólom;

(tri) póla; (bez) pól; (k) pólam; (vidím) póla; (o) pólach; (s) pólami;


pól podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) pól; (bez) pólu; (k) pólu; (vidím) pól; (o) póle; (s) pólom;

(dva) póly; (bez) pólov; (k) pólom; (vidím) póly; (o) póloch; (s) pólmi;

Pole_1 Pole Pole_2 Pole Půle Půle Půľe Půľe
pole
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) pole prakticky celé magnetické pole a paralelné kruhové plochy
G (bez) poľa Keď bol doma, hnalo ho voľačo do poľa a do hory, a keď bol v hore, utekal
D (k) poľu tým, že si ľahko prišiel k domu, poľu , úcte medzi ľuďmi. Príde jar,
A (vidím) pole sa, spoločne idú do práce, na pole alebo lúku, spoločne na prechádzky
L (o) poli rozmyslu pobiehali hore ‐ dolu po poli , potkýnali sa, padali a
I (s) poľom zdrojom je čosi s magnetickým poľom , prípadne takéto pole sa nachádza
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma {case_out}
N (tri) polia čo sa postarali obrovské zlaté polia v oblasti. Sláva a úspech Melbourne
G (bez) polí brigádnicky zber kameňa z polí miestneho Pôdohospodárskeho
D (k) poliam Nílu smerom k západným rajským poliam , kde žijú bohovia. Vytrhol som
A (vidím) polia alebo Holanďania onedlho české polia ovládnu. Informuje o tom český
L (o) poliach sa nočná obloha rozodnieva a na poliach sa objavujú škvrny svetla, zobúdzam
{caseletter} - 0
I (s) poľami vojny v roku 1967. Medzi mínovými poľami a inými pozostatkami vojny sa

pól
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) pól
G (bez) pólu
D (k) pólu
A (vidím) pól
L (o) póle
I (s) pólom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) póly
G (bez) pólov
D (k) pólom
A (vidím) póly
L (o) póloch
I (s) pólmi

pólo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) pólo
G (bez) póla
D (k) pólu
A (vidím) pólo
L (o) póle
I (s) pólom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) póla
G (bez) pól
D (k) pólam
A (vidím) póla
L (o) pólach
I (s) pólami

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

332 Čierne Pole MI/KI užhorod.
18631913 Feketemező, 1920 Čierno Pole, Čiernopole, 1927– Čierne Pole
384 Dlhé Pole ZA/ZI trenč.
1773 Hosszu-Mező, Dlhe Pole, 1786 Hoszumeső, Dluhe Pole, 1808 Dlúhá, Hosszúmező, Dlúhé, Dlhé, 1863 Hosszúmező, 18731902 Dlhepole, 19071913 Trencsénhosszúmező, 1920 Dlhépole, Duhopol, 1927– Dlhé Pole
1224 Lešť ZV/BC novohrad. 1950 pričl. o. Turie Pole; 1950 vyčl. z o. Suché Brezovo, Horné Strháre, Senohrad, Veľký Lom.
1773 Lesth, 1786 Lescht, 1808 Lestine, Lesstiné, 18631913 Lest, 1920– Lešť
Turie Pole: 1773, 1786, 1863, 18881902 Turopolya, 1808 Turopolya, Turopolě, 18731882 Turapolya, 19071913 Túrmező, 1920 Turôpole, Turiepole, 19271950 Turie Pole

Pole p. Čierne Pole, Dlhé Pole, Pusté Pole, Španie Pole, Veľké Pole
1929 Pusté Pole SL/PV šariš. 1956 vyčl. z o. Krivany.
1956– Pusté Pole
2347 Španie Pole RS/BC gemer.
1773 Ispanymező, Spanopolo [!], 1786 Ischpánymeső, Sspanyo Pole, 1808 Ispánymező, Sspaňopole, 18631902 Ispánmező, 19071913 Gömörispánmező, 1920 Španie Pole, Španopole, 1927– Španie Pole
2597 Veľké Pole ZC/BC tekov.
1773 Velkapolya, Hoch-Wiesen, Welkapola, 1786 Hochwiesen, Welkapolya, 1808 Velkopolya, Velkapolya, Hochwiesen, Welké Pole, 18631882 Velkapola, 1888 Nagymező, 18921913 Pálosnagymező, 1920 Veľké Pole, 19271948 Veľké Pole, Hochwiesen, 1948– Veľké Pole
2653 Vislanka SL/PV šariš.
1773 Puszta-Mező, Wizranka, 1786 Pusztameső, Wizranka, 1808 Pusztamező, Vizránka, Wyzránka, 18631913 Pusztamező, 1920 Pusté Pole, Vyslanka, 1927– Vislanka

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
V obci ČIERNE POLE (okr. TREBIŠOV) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: DZUROVÁ 12×; DZURO 10×; DANČEJ 8×; KARKOVÁ 7×; KARK 7×; VINCOVÁ 7×; CHROBÁK 6×; SLÁVIKOVÁ 6×; HAMI 5×; SIJKA 5×; DANČEJOVÁ 5×; SLÁVIK 5×; HORGOŠOVÁ 5×; ŠTOFA 5×; CHROBÁKOVÁ 5×; HAMY 4×; HAMIOVÁ 4×; PIVARNÍK 4×; GAĽA 4×; GAĽOVÁ 4×; TKÁČOVÁ 4×; HOJDOVÁ 4×; HRABIKOVÁ 4×; SKIČKA 4×; KUNDRÁKOVÁ 4×; HORGOŠ 4×; HRABIK 3×; LADIKA 3×; TKÁČ 3×; BUK 3×; VINCO 3×; KUŠNÍR 3×; JENČIK 3×; MARUŠKANIČ 3×; PIVARNÍKOVÁ 3×; HOJDA 3×; ŠTOFOVÁ 3×; MILKOVIČ 3×; RJABINČÁK 3×; BUKOVÁ 3×; ČALFOVÁ 3×; KELÉNYOVÁ 2×; NEMJO 2×; TUTKA 2×; ČOPÁK 2×; LOŠKAROVÁ 2×; KOSTREJOVÁ 2×; ČALFA 2×; HORŇAK 2×; HAMYOVÁ 2×; TAKÁČ 2×; FUJDOVÁ 2×; JUHÁSOVÁ 2×; HRABÍK 2×; KEIL 2×; JUHÁS 2×; BEDNÁR 2×; TUTKOVÁ 2×; KAMENICKÁ 2×; FUJDA 2×; NEMJOVÁ 2×; KUNDRÁK 2×; BUTALOVÁ 2×; HORŇÁKOVÁ 2×; SIJKOVÁ 2×; ČOPÁKOVÁ 2×; MOLNÁROVÁ 2×; VARGA 1×; HALBLECHNEROVÁ 1×; SABADOŠOVÁ 1×; MARCIOVÁ 1×; DUDÁŠ 1×; PACHOVÁ 1×; KOPČANSKÝ 1×; KOSTREJ 1×; ŽIARANOVÁ 1×; HENNELOVÁ 1×; FENČÁKOVÁ 1×; SKIČKO 1×; KUŠNÍROVÁ 1×; VACULÍK 1×; BEREŠOVÁ 1×; GREGOCKÝ 1×; VACULIKOVÁ 1×; HUDÁČOK 1×; BUDIŠOVÁ 1×; GREGOCKÁ 1×; MILKOVIČOVÁ 1×; VACULIK 1×; MIHALIČ 1×; LADIKOVÁ 1×; TKAČOVÁ 1×; KUČÁK 1×; HALBLECHNER 1×; JUHÁSZ 1×; BAŇASOVÁ 1×; DEMETRIAN 1×; BÉREŠ 1×; HORŇÁK 1×; MARUŠKANIČOVÁ 1×; PČOLÁROVÁ 1×; PEKÁROVÁ 1×; GREGOCKI 1×; PČOLÁR 1×; LOŠKAR 1×; KELÉNY 1×; HRABÍKOVÁ 1×; ŠTOFFOVÁ 1×; KLIMKOVÁ 1×; DEMČÍKOVÁ 1×; VARGOVÁ 1×; KOPČANSKÁ 1×; IHNATOVÁ 1×; HARŠANI 1×; BOBAĽOVÁ 1×; VINCE 1×; KLIMKO 1×; NAĎ 1×; JENČÍKOVÁ 1×; PIVÁRNIK 1×; SKIČKOVÁ 1×; DEMČIK 1×; HUSOVSKÝ 1×; KEILOVÁ 1×; KUNDRAK 1×; BAŇAS 1×; TAKÁČOVÁ 1×; KUČAKOVÁ 1×, ...
V obci DLHÉ POLE (okr. ŽILINA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: HAŠČÍKOVÁ 35×; HAŠČÍK 30×; KUZMÍK 27×; VEVERIČÍK 22×; ŠTRBÁNIK 22×; VEVERIČÍKOVÁ 22×; KUZMÍKOVÁ 21×; HOLÁNIK 20×; MRNÍKOVÁ 19×; TRHÁČOVÁ 18×; ĎURÁČIK 17×; DUJČÍK 16×; MACEÁŠIKOVÁ 16×; ŠTRBÁNIKOVÁ 16×; TRHÁČ 16×; GAJDOŠÍKOVÁ 15×; DZIRBÍK 15×; DUJČÍKOVÁ 15×; ADAMČÍK 15×; ŠIMULÁKOVÁ 14×; LACÍK 14×; BADURA 14×; BADUROVÁ 13×; GAJDOŠÍK 13×; KRÁLIK 13×; MINÁRIK 13×; MRNÍK 13×; MACEÁŠIK 13×; ADAMČÍKOVÁ 13×; FULJER 13×; ŠIMULÁK 13×; SURÁN 12×; BLAŽEKOVÁ 12×; VEŠČIČÍK 12×; ČAPIČÍKOVÁ 12×; FULJEROVÁ 12×; RYBÁRIK 12×; MIKULÍKOVÁ 12×; HOLÁNIKOVÁ 12×; KUHAJDÍKOVÁ 12×; FORBAKOVÁ 11×; KÚDELČÍK 11×; GRANÁTOVÁ 11×; GRANÁT 11×; VEŠČIČÍKOVÁ 11×; KONDRČÍK 11×; RYBÁRIKOVÁ 11×; MINÁRIKOVÁ 11×; PAČEK 11×; KUBOŠEK 11×; HRUBANÍK 11×; KRÁLIKOVÁ 11×; PUCKALA 10×; BUBLÍKOVÁ 10×; BELÁNIK 10×; PUCKALOVÁ 10×; LACÍKOVÁ 10×; DZIRBÍKOVÁ 10×; FORBAK 10×; JANEŠÍK 10×; KÚDELČÍKOVÁ 9×; ČERVENČÍK 9×; TOMAŠEC 9×; PAVLÍKOVÁ 9×; BLAŽEK 9×; KRCHO 9×; JONEKOVÁ 8×; HRUBANÍKOVÁ 8×; TABAČÍKOVÁ 8×; PSOCÍKOVÁ 8×; LETKOVÁ 8×; ORAVČÍK 8×; BARIČÍK 8×; MIKOLÁŠIKOVÁ 8×; SURÁNOVÁ 8×; MIKULÍK 8×; ŠERÍK 8×; BARNÍKOVÁ 8×; BRODEK 8×; LETKO 8×; MEDVEDÍK 8×; PAČKOVÁ 8×; JANEŠÍKOVÁ 8×; NESLUŠAN 7×; GABRIŠ 7×; KUDELČÍK 7×; TOMAŠCOVÁ 7×; ČERVENČÍKOVÁ 7×; JANČÍ 7×; KRCHOVÁ 7×; PAVLÍK 7×; FUČEK 7×; TRÚCHLA 7×; ĎURÁČIKOVÁ 7×; PISTOVČÁK 7×; KORČEKOVÁ 7×; JANIŠÍKOVÁ 7×; HECÍKOVÁ 7×; FTÁČNIK 7×; ORAVČÍKOVÁ 7×; JANIŠÍK 7×; ŠKORČÍKOVÁ 7×; MIKOLÁŠIK 7×; POLKOVÁ 7×; RAŽDÍK 7×; KONDRČÍKOVÁ 7×; MADAJ 7×; KUHAJDÍK 7×; CHOVANEC 7×; BUBLÍK 7×; ČERNÁK 6×; ŠUŠLÍK 6×; ŠERÍKOVÁ 6×; REJDA 6×; REJDOVÁ 6×; FTÁČNIKOVÁ 6×; TARAČOVÁ 6×; KUBOŠKOVÁ 6×; URBÁNKOVÁ 6×; URBÁNEK 6×; TABAČÍK 6×; RAŽDÍKOVÁ 6×; ČERNÁKOVÁ 6×; KARTÁRIK 6×; MIČURA 6×; HRIVÍK 6×; BELÁNIKOVÁ 6×; KUDELČÍKOVÁ 6×, ...
V obci PUSTÉ POLE (okr. STARÁ ĽUBOVŇA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: PAVLOVSKÁ 15×; ŠULÍK 12×; PAVLOVSKÝ 12×; HUDÁKOVÁ 10×; HUDÁK 10×; RASLAVSKÝ 8×; RASLAVSKÁ 8×; FELTOVIČOVÁ 6×; TIBENSKÝ 6×; ŠULÍKOVÁ 6×; TROŠČÁK 6×; KNAPÍKOVÁ 5×; CHOVANCOVÁ 5×; KNAPÍK 5×; TROŠČÁKOVÁ 4×; CHOVANEC 4×; KOPČÍK 4×; ŠČERBÁKOVÁ 4×; FELTOVIČ 4×; OPINOVÁ 4×; HARČARÍK 4×; KALAKAJOVÁ 4×; GODLOVÁ 4×; DURANKOVÁ 3×; LEŠKO 3×; OPINA 3×; ŠULIKOVÁ 3×; HAVRILA 3×; KUPČÍKOVÁ 3×; KALETOVÁ 3×; NOVYSEDLÁKOVÁ 3×; REŠETÁR 2×; KOPČÍKOVÁ 2×; ANDRAŠČÍK 2×; HODOŠIOVÁ 2×; HARČARIKOVÁ 2×; BOBÁK 2×; NOVYSEDLÁK 2×; BARNÁŠ 2×; REŠETÁROVÁ 2×; MARKULIK 2×; KIŠEĽOVÁ 2×; BARNÁŠOVÁ 2×; ŠČERBÁK 2×; KIŠEĽA 2×; KALAKAJ 2×; PETRÍKOVÁ 2×; DURANKA 2×; PTÁKOVÁ 1×; KOLLÁR 1×; BOBÁKOVÁ 1×; PLAVČAN 1×; KOPČIK 1×; HOVANEC 1×; SCHMIEDOVÁ 1×; KNAPIK 1×; HAVRILOVÁ 1×; KNAPIKOVÁ 1×; GERNÁT 1×; HARČARIK 1×; DZUREŇ 1×; KALETA 1×; HODOŠI 1×; GAĽA 1×; LEŠKOVÁ 1×; PETRIKOVÁ 1×; BARNAŠ 1×; GAĽOVÁ 1×; KOŽÁROVÁ 1×; ŠČERBA 1×; HOVANCOVÁ 1×; VOJTEK 1×; MARKULIKOVÁ 1×; ŠČERBOVÁ 1×; KOŽÁR 1×; TIBENSKÁ 1×; PLAVČANOVÁ 1×; KUPČÍK 1×; GERNÁTOVÁ 1×; PETRÍK 1×; GODLA 1×; MIŠENKOVÁ 1×; ANDRAŠČÍKOVÁ 1×; MIŠENKO
V obci ŠPANIE POLE (okr. RIMAVSKÁ SOBOTA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: BANÍKOVÁ 8×; HORVÁTH 7×; HORVÁTHOVÁ 6×; LÁNI 4×; BIEN 4×; BANÍK 4×; KÁRÁSZ 4×; FIALKA 4×; DARMO 4×; DARMOVÁ 3×; BEŇOVÁ 3×; JAKAB 3×; ZELINOVÁ 3×; RÁŠIOVÁ 2×; KÁRÁSZOVÁ 2×; SALAY 2×; BENČÍKOVÁ 2×; FIALKOVÁ 2×; ORECHOVÁ 2×; KARAS 2×; SZEGEDIOVÁ 2×; BEŇO 2×; BIENOVÁ 2×; MATEJOVÁ 2×; FORGÁČOVÁ 1×; HUDECOVÁ 1×; HUDEC 1×; LÁNIOVÁ 1×; ORECH 1×; LÁZOKOVÁ 1×; VITILA 1×; TAMAŠOVÁ 1×; SZEGEDI 1×; AMBRÚŽ 1×; FÁBRIOVÁ 1×; ŠOLTÍSOVÁ 1×; JAKABOVÁ 1×; LANYIOVÁ 1×; KOTVÁČOVÁ 1×; FARKAŠ 1×; GIERTLIOVÁ 1×; LÁZÓK 1×; SALAYOVÁ 1×; FILOVÁ 1×; ČAKY 1×; ŽIGA 1×; GÁL 1×; CHOTVÁČOVÁ 1×; ŽIGOVÁ 1×; ONDREJKOVIČOVÁ 1×; PAROBEKOVÁ 1×; KARÁSZOVÁ 1×; KRAJEC 1×; AMBRÚŠOVÁ 1×; RUSNÁKOVÁ 1×; KARASOVÁ 1×; MIKLOVÁ 1×; GEŠO 1×; KOTAI 1×; TAMAŠ 1×; LÁNYI 1×; SVATOŠ 1×; TAMÁŠ 1×; MATEJ 1×; ŠOLTISOVÁ 1×; TOKÁROVÁ 1×; TOKÁR 1×; GIERTLI 1×; PAROBEK 1×; DULAIOVÁ 1×; AMBRUŠOVÁ 1×; DOMČEKOVÁ
V obci VEĽKÉ POLE (okr. ŽIAR NAD HRONOM) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: BOHÁČOVÁ 14×; BARBOROVÁ 9×; REPISKÁ 8×; REPISKÝ 8×; DODOK 8×; UNTERFRANC 8×; BARBORA 7×; DEMETEROVÁ 7×; BOHÁČ 7×; MARUŠKA 6×; BARANEC 6×; PAVLOVÁ 6×; SUCHÝ 6×; SUCHÁ 6×; MIKULÁŠKOVÁ 5×; JANESOVÁ 5×; ZÚBEKOVÁ 5×; MARUŠKOVÁ 5×; MAJSNIAR 5×; STOLÁR 5×; DODOKOVÁ 5×; PAVLOV 5×; MAJSNIAROVÁ 5×; ZÚBEK 5×; POVODOVÁ 4×; BARTOŠ 4×; POVODA 4×; GRÉGER 4×; UNTERFRANCOVÁ 4×; TRVALEC 4×; STOLÁROVÁ 4×; KOTRLEC 4×; MACEK 4×; LAZAREK 4×; ČENGEROVÁ 4×; DEBNÁR 4×; JOKALOVÁ 4×; ŠTEFANČOVÁ 3×; ILLÉŠ 3×; JANÁKOVÁ 3×; DŰREŠ 3×; HARINGOVÁ 3×; MAŤAŠOVSKÁ 3×; MATIAŠOVÁ 3×; BOBÁKOVÁ 3×; ŠARKŐZIOVÁ 3×; LAUROVÁ 3×; DEBNÁROVÁ 3×; RAJNOHOVÁ 3×; MATEJOVÁ 3×; MACEKOVÁ 3×; NAĎ 3×; BARTOŠOVÁ 3×; PALATÍNUSOVÁ 2×; JEŽO 2×; PACALAJ 2×; KAŠIAR 2×; URAM 2×; HUDEČEKOVÁ 2×; ZIMERMANOVÁ 2×; BRAXATORIS 2×; DEMETER 2×; NEMČOK 2×; LAZARIKOVÁ 2×; ČENGER 2×; STAŇOVÁ 2×; MATEJOV 2×; JANES 2×; GREGOR 2×; PRAMUKA 2×; KARLOVÁ 2×; RAJNOHA 2×; MAŤAŠOVSKÝ 2×; JELÍNEKOVÁ 2×; TADIAN 2×; BENČA 2×; RUŽIČKA 2×; KRAJČI 2×; ŠTEFANČA 2×; JELÍNEK 2×; BENČOVÁ 2×; DŰRESCHOVÁ 2×; ŠTEFAN 2×; HUDEC 2×; GRÉGEROVÁ 2×; ZLÁMAL 2×; NAĎOVÁ 2×; BAČOVÁ 2×; LAZAREKOVÁ 2×; JOKALA 2×; HAVIAR 2×; HUDEČEK 2×; KIRDAJ 1×; BIELIKOVÁ 1×; VARGA 1×; KVASŇÁKOVÁ 1×; PRIC 1×; DŰREŠOVÁ 1×; PIZÚR 1×; FRIDRICH 1×; JURIŠICOVÁ 1×; BARBARA 1×; RUŽIČKOVÁ 1×; TRNÍK 1×; MAZÚCH 1×; KMEŤ 1×; JANÁK 1×; UHROVIČOVÁ 1×; BEŇOVÁ 1×; KLUKA 1×; FRANCOVÁ 1×; MICHALOVÁ 1×; NOVOSAD 1×; HAMAJ 1×; SZÉPOVÁ 1×; BOBÁK 1×; CISÍK 1×; SIKELA 1×; BEIHOFFNER 1×; ŠTRBOVÁ 1×; PEKÁR 1×; FRANC 1×; PREKOPOVÁ 1×; GREGOROVÁ 1×; SKLENÁR 1×; ŠKRINIAR 1×; BYRKA 1×; PIZÚROVÁ 1×, ...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Urbanonymum KONOPNÉ POLE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
NESVADY
Urbanonymum KRVAVÉ POLE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KEŽMAROK
Urbanonymum MAZORNÍKOVO POLE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
MAZORNÍKOVO (BREZNO)
Urbanonymum MLYNSKÉ POLE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LIMBACH
Urbanonymum NÁHRADNÉ POLE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
HANDLOVÁ
Urbanonymum NIŽNÉ POLE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ČERNOVÁ (RUŽOMBEROK)
Urbanonymum ODROBINOVO POLE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
KRUPINA; MESTO-SEVER (KRUPINA)
Urbanonymum ZLATÉ POLE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
MALÁ IDA

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor