pole, -ľa, 7. p. mn. č. -ľami str.
1. pozemok, pôda, ktorá sa pravidelne obrába a osieva poľnohospodárskou plodinou, orná pôda, roľa: úrodné, neúrodné, kamenisté, orné, obrábané p.; úhorom ležiace p-ia; zožaté, obilné, družstevné p-ia; pšeničné, ražné, kukuričné p.; práce na (v) p-i; pokusné p. na ktorom sa robia pokusy s plodinami; p-ia cukrovej repy (Urb.); tabakové p-ia; odorať niekomu kus p-a; zvážať z p-a; Voda mi pole pobrala (Kal.) odplavila zem z role. Z poľa nezvezieš, v humne nenamlátiš. (Taj.)
2. územie okolo dediny al. mesta, chotár: šíre p., ísť, kráčať, brúsiť p-om, vyjsť do p-a; Hľa, už tu koniec dediny, už tu pole. (Kuk.) Pole oživne, dedina celá na nohách (Taj.) začne sa na ňom pracovať. Tu i tu zaznel poľom strieborný smiech. (Vans.) Turčianske trávnice, ktoré počul na poli, už vtedy si zapisoval. (Vlč.)
● byť ako hruška, strom v p-i opustený, osamotený;
3. miesto, pozemok, územie, oblasť, kde sa niečo nachádza al. dobýva (obyč. nerastné bohatstvo): naftové, diamantové, banské p-ia; (geol.) časť zemského povrchu zvláštneho útvaru: krasové, vápencové, snehové p.; voj. mínové p-ia územie, na ktorom sú rozložené míny; bás. zastar. posvätné p. (Taj.), p. mŕtvych (Vaj.) cintorín; archeol.: popolnicové p-ia, urnové p-ia praveké pohrebišťa;
4. miesto, územie, na ktorom sa odohráva boj, front, bojové územie, bojište: ísť do p-a, padnúť v p-i; víťazné p. (Vaj.); frontové p. (Lajč.); vojnové p. (Bunč.); Vďačne lejú vernú krv po osudnom poli. (Chal.) Ležia na zemi mŕtvi hrdinovia, čo po bitke ostanú v poli. (Kuk.)
5. zastar. bitka, vojnové ťaženie: Kráľ neopovážil sa vytrhnúť do poľa proti odbojnému Kubovi. (Záb.) Ustanovil (kráľ), aby sa i teraz čierny pluk v úzadie vojska poľom postavil (Kal.) do bojového postavenia.
6. ohraničená plocha, ohraničená časť nejakého predmetu, diel;
stav. plocha stavby al. jej častí: p. okna, p. dverí, p. stropu, p. plota;
šach. štvorec na šachovnici: biele, čierne, stredné p.; lek.: pľúcne p.; operačné p. časť tela, kde sa vykonáva operácia;
šport. hracia plocha al. jej časť;
7. fyz. časť priestoru, v ktorej pôsobí nejaká sila al. ktorú možno nejako obsiahnuť ap.: elektromagnetické p. priestor okolo vodiča, kde pôsobí elektromagnetizmus; elektrické p. priestor, v ktorom pôsobia elektrické sily; magnetické p. priestor, v ktorom pôsobí príťažlivosť magnetu; zorné p. kruhovite vymedzená časť priestoru, ktorú môžeme obsiahnuť prostým zrakom al. optickým prístrojom, obzor;
pren. rozhľad, šírka: zorné p. literatúry;
8. odbor, oblasť určitej činnosti, pôsobenia, okruh uplatnenia: duchovné p., spoločenské p.; literárne, športové p.; p. vedy a techniky, kultúrne p.; styky na p-i zahraničného obchodu; úzke, široké, vďačné, bohaté p. pôsobnosti; Nemajúc schopnosti pre spoločenský život, ja som si vybral iné pole. (Kuk.) Hlavným poľom činnosti je starostlivosť o rozvoj ľudovej umeleckej tvorivosti. (Heč.);
políčko, -a, -čok str. zdrob. expr. k 1, 6