Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pole -a s.

1. obrábaný pozemok, roľa: úrodné p-ia, kukuričné p.; zorať, obsiať p.

2. územie mimo obce, chotár: šíre p.; ísť do p-a

3. miesto dobývania, výskytu: naftové, diamantové p-ia; mínové p. zamínované územie

4. kniž. bojisko: vytiahnuť do p-a; padnúť v p-i

5. ohraničená plocha: p-ia na šachovnici

6. priestor, v kt. pôsobí fyz. účinok: elektromagnetické p.

7. okruh činnosti, pôsobenia, oblasť: pracovať na športovom p-i

● byť, stáť ako hruška v p-i osamotený; kniž.: mať → voľné p.; p. neorané nepreskúmaná oblasť;

poľný príd. k 1, 2, 4: p-é práce, p-é kvety; p-á uniforma;

políčko -a -čok s. zdrob.

Čierne Pole ‑eho ‑ľa s.; Čiernopoľčan ‑a mn. ‑ia m.; Čiernopoľčanka ‑y ‑niek ž.; čiernopoľský

---

Dlhé Pole ‑ého ‑ľa s.; Dlhopoľčan ‑a mn. ‑ia m.; Dlhopoľčanka ‑y ‑niek ž.; dlhopoľský

---

pole ‑ľa ‑í s.; poľný; políčko ‑a ‑čok s.

---

Pusté Pole ‑ého ‑ľa s.; Pustopoľčan ‑a mn. ‑ia m.; Pustopoľčanka ‑y ‑niek ž.; pustopoľský

---

Španie Pole ‑ieho ‑ľa s.; Špaňopoľčan ‑a mn. ‑ia m.; Špaňopoľčanka ‑y ‑niek ž.; špaňopoľský

---

Veľké Pole ‑ého ‑ľa s.; Veľkopoľčan ‑a mn. ‑ia m.; Veľkopoľčanka ‑y ‑niek ž.; veľkopoľský

Kosovo pole Kosového poľa s.

---

pole poľa pl. N polia G polí D poliam L poliach I poľami s.

Čierne Pole -neho Poľa s.

obec na východnom Slovensku v Michalovskom okrese juhovýchodne od Michaloviec;

Čiernopoľčan -na pl. N -nia m.;

Čiernopoľčanka -ky -niek ž.;

čiernopoľský -ká -ké príd.

---

Dlhé Pole Dlhého Poľa s.

obec na strednom Slovensku v Žilinskom okrese severozápadne od Žiliny;

Dlhopoľčan -na pl. N -nia m.;

Dlhopoľčanka -ky -niek ž.;

dlhopoľský -ká -ké príd.

---

Kosovo pole -vého poľa s. ▶ územie v Kosove, dejisko porážky Srbov v r. 1389 a začiatok stáročnej tureckej nadvlády, posvätné územie Srbov: bitka na Kosovom poli

---

na¹ predl.
I. s A 1. ▶ a) vyjadruje smerovanie deja na určité miesto al. na povrch niečoho: prestrieť obrus na stôl; položiť dary na oltár; porozkladať fotografie na poličku; spadnúť na zem; vyjsť na dvor; vystúpiť na vrchol hory; cestovať na Liptov, na Oravu; Po vojne sme sa presťahovali na Slovensko. Mali sme tu rodinu. [J. Heriban] b) vyjadruje zmenu prostredia: vyjsť na slnko, na dážď; ísť na vzduch; dostať sa na svetlo ↗ i fraz.
2. ▶ vyjadruje bližšie al. presné časové určenie al. časový úsek: na jar, na jeseň, na Vianoce; hneď, okamžite na to vzápätí, bezprostredne po uskutočnení nejakého deja; prísť k lekárovi na pol deviatu; dostať voľno na tri dni; odložiť niečo na inokedy; stretneme sa až na budúci rok; na chvíľu sa zamyslieť nad niečím; preobjednať sa na iný termín
3. ▶ vyjadruje spôsob realizácie určitého deja: zamknúť dvere na dva zámky; zaviazať špagát na uzol; jazdiť na zemný plyn; kúpiť si auto na pôžičku, na lízing
4. ▶ vyjadruje mieru vo vzťahu k času a priestoru: na míle vzdialený; zastaviť sa na tri kroky od veliteľa; bude štvrť na jednu; granát vybuchol na dve siahy od nás
5. v spojení až na hovor. ▶ vyjadruje osobu, vec nezapočítanú do nejakej skupiny, množiny; syn. okrem, vyjmúc, s výnimkou: vrátili sa späť, až na jedného; dosiahli dobrý výsledok, až na malé nedostatky; všetky obrazy, až na tento, sa predali
6. ▶ vyjadruje príčinu, dôvod uskutočnenia, konania nejakého deja: zobudiť sa na zvuk budíka; poslúchnuť až na veľké naliehanie rodičov; prikývnuť na znak súhlasu; zastaviť na červenú; ochorieť na tuberkulózu; zomrieť na podchladenie
7. ▶ vyjadruje cieľ, účel nejakého deja: vec na vyhodenie nepotrebná, zbytočná, obyč. stará vec; látka na záplatu, zaplátanie; odskočiť si na toaletu; predložiť doklady na kontrolu; pripravovať si materiály na prednášku; prísť na pohovor; odcestovať na liečenie; čakať na prípoj
8. ▶ vyjadruje zreteľ: obdobie bohaté na významné udalosti; byť úspešný na trhu; vyzerala na svoj vek dobre
9. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách a menách: kandidovať na prezidenta, kandidatúra na prezidenta; klopať na bránu; kričať na deti; myslieť na niekoho; nadávať na dotieravcov; poukázať na následky; pýtať sa niekoho na zdravie; sústrediť sa na hru; alergia na antibiotiká; honba na zlodejov; byť hrdý na svoj pôvod; byť háklivý na hrubé reči
10. súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ vyjadruje prechádzanie deja z predmetu na predmet: prehadzovať sa v posteli z boka na bok; preskakovať zo strechy na strechu; prehadzovať bremeno z pleca na plece
11. súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ vyjadruje kumuláciu určitého deja: kopiť dlžobu na dlžobu; plátať záplatu na záplatu
II. s L 1. ▶ vyjadruje miesto deja, obyč. otvorené priestranstvo al. povrch predmetu: bývať na okraji mesta; ocitnúť sa na výpadovke; tráviť prázdniny na Orave; nachádzať sa na námestí; agentúra sídli na najvyššom poschodí; na hladine jazierka kvitli lekná
2. ▶ vyjadruje bližšie al. presné časové určenie al. časový úsek: na svitaní začalo pršať; na sklonku leta prišli noví nájomníci; na prelome týždňa sa má otepliť; hneď na začiatku výpravy dostal horúčku; na konci tisícročia sa konali veľké oslavy
3. ▶ vyjadruje stav existencie al. rozvoja niečoho: byť na úrovni päťročného dieťaťa; nechať niekoho na pokoji; byť na nízkom stupni vývoja; epidémia eboly je na ústupe
4. ▶ vyjadruje cieľ, účel deja: bodovať na prostných; byť na prázdninách, na školení, na liečení
5. ▶ vyjadruje prostriedok činnosti: hrať šach na počítači; pliesť sveter na tenkých ihliciach; pískať na píšťalke; rozvážať noviny na bicykli; zarábať na hlúposti iných; byť držaný na liekoch
6. ▶ vyjadruje zreteľ: ublížiť niekomu na zdraví; získať na vážnosti
7. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách a podstatných menách: lipnúť na majetku; robiť pokusy na zvieratách; vyvŕšiť sa na niekom; zúčastniť sa na otvorení výstavy; podiel na výsledkoch práce; to záleží na nás
8. ako súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ opakovaním podstatného mena pred i za predložkou vyjadruje hromadenie vecí rovnakého druhu: celý diktát bol chyba na chybe; biedny odev, záplata na záplate
◘ fraz. na blind bez prípravy, bez zabezpečenia istoty, nepoznajúc dostatočne situáciu a nevediac, čo príde, naslepo: len tak na blind niekam cestovať; ísť na blind do zahraničia za prácou; z času na čas občas
▷ na báze ↗ báza; na konto ↗ konto; na poli ↗ pole; na rozdiel od ↗ rozdiel; na skok ↗ skok; na účet ↗ účet; na ujmu ↗ ujma; na úkor ↗ úkor; na vrub ↗ vrub; na základe ↗ základ

---

---

---

pole, -ľa, 7. p. mn. č. -ľami str.

1. pozemok, pôda, ktorá sa pravidelne obrába a osieva poľnohospodárskou plodinou, orná pôda, roľa: úrodné, neúrodné, kamenisté, orné, obrábané p.; úhorom ležiace p-ia; zožaté, obilné, družstevné p-ia; pšeničné, ražné, kukuričné p.; práce na (v) p-i; pokusné p. na ktorom sa robia pokusy s plodinami; p-ia cukrovej repy (Urb.); tabakové p-ia; odorať niekomu kus p-a; zvážať z p-a; Voda mi pole pobrala (Kal.) odplavila zem z role. Z poľa nezvezieš, v humne nenamlátiš. (Taj.)

2. územie okolo dediny al. mesta, chotár: šíre p., ísť, kráčať, brúsiť p-om, vyjsť do p-a; Hľa, už tu koniec dediny, už tu pole. (Kuk.) Pole oživne, dedina celá na nohách (Taj.) začne sa na ňom pracovať. Tu i tu zaznel poľom strieborný smiech. (Vans.) Turčianske trávnice, ktoré počul na poli, už vtedy si zapisoval. (Vlč.)

● byť ako hruška, strom v p-i opustený, osamotený;

3. miesto, pozemok, územie, oblasť, kde sa niečo nachádza al. dobýva (obyč. nerastné bohatstvo): naftové, diamantové, banské p-ia; (geol.) časť zemského povrchu zvláštneho útvaru: krasové, vápencové, snehové p.; voj. mínové p-ia územie, na ktorom sú rozložené míny; bás. zastar. posvätné p. (Taj.), p. mŕtvych (Vaj.) cintorín; archeol.: popolnicové p-ia, urnové p-ia praveké pohrebišťa;

4. miesto, územie, na ktorom sa odohráva boj, front, bojové územie, bojište: ísť do p-a, padnúť v p-i; víťazné p. (Vaj.); frontové p. (Lajč.); vojnové p. (Bunč.); Vďačne lejú vernú krv po osudnom poli. (Chal.) Ležia na zemi mŕtvi hrdinovia, čo po bitke ostanú v poli. (Kuk.)

5. zastar. bitka, vojnové ťaženie: Kráľ neopovážil sa vytrhnúť do poľa proti odbojnému Kubovi. (Záb.) Ustanovil (kráľ), aby sa i teraz čierny pluk v úzadie vojska poľom postavil (Kal.) do bojového postavenia.

6. ohraničená plocha, ohraničená časť nejakého predmetu, diel;

stav. plocha stavby al. jej častí: p. okna, p. dverí, p. stropu, p. plota;

šach. štvorec na šachovnici: biele, čierne, stredné p.; lek.: pľúcne p.; operačné p. časť tela, kde sa vykonáva operácia;

šport. hracia plocha al. jej časť;

7. fyz. časť priestoru, v ktorej pôsobí nejaká sila al. ktorú možno nejako obsiahnuť ap.: elektromagnetické p. priestor okolo vodiča, kde pôsobí elektromagnetizmus; elektrické p. priestor, v ktorom pôsobia elektrické sily; magnetické p. priestor, v ktorom pôsobí príťažlivosť magnetu; zorné p. kruhovite vymedzená časť priestoru, ktorú môžeme obsiahnuť prostým zrakom al. optickým prístrojom, obzor;

pren. rozhľad, šírka: zorné p. literatúry;

8. odbor, oblasť určitej činnosti, pôsobenia, okruh uplatnenia: duchovné p., spoločenské p.; literárne, športové p.; p. vedy a techniky, kultúrne p.; styky na p-i zahraničného obchodu; úzke, široké, vďačné, bohaté p. pôsobnosti; Nemajúc schopnosti pre spoločenský život, ja som si vybral iné pole. (Kuk.) Hlavným poľom činnosti je starostlivosť o rozvoj ľudovej umeleckej tvorivosti. (Heč.);

políčko, -a, -čok str. zdrob. expr. k 1, 6

polco, poľco p. pole

---

pole i poľo s.
1. csl obrábaný pozemok, orná pôda, roľa: Žito misí ostá_tížďe na poľi, abi dobre visklo (Lišov KRU); Mi zme boľi chudobňí, veľa poľa zme ňímaľi (V. Lom MK); S polä zmo uš šitko pozvážäľi (Rat. Suchá RS); Vara je tu planva polo (Ploské REV); Šetko len samí strom, aj lúk také flaki a pola len takí úskí pás pri potoku (Dol. Súča TRČ); Z braton zme s téj stodoli zebrali vóz a išli zme na to naše pole (Smolenice TRN); Buľi zme na poľu kopadz bandurki (Niž. Šebastová PRE); Išče i križi buľi na poľu a už oral bokom kolo križoch (Brezina TRB); Keď buľi žňiva, ta śme i na poľo chodzeľi (Sokoľ KOŠ)
L. dolňuo pole (Záskalie DK) - nižšie položené, úrodnejšie pole; horňuo pole (Záskalie DK) - vyššie položené, menej úrodné pole (využívané najmä na kosenie trávy); farskuo pole (Lipt. Mara LM) - pôda v správe miestnej fary; vimasťenuo poľo (Klenovec RS) - úrodné, dobre pohnojené; burgiňové poľe (Kaľamenová MAR) - pole na ktorom sa pestuje repa; zapírovaťené poľe (Kaľamenová MAR) - pole zarastené burinou
F. ženci do polä, fčelički s polä (Jasenová DK) - v období žatvy sa zmenšuje znáška medu; ešťe krava ňeorala, na poľi sa uš posrala (Krivá DK) - o škode narobenej neodborníkom; na poľe sa mu ňerado (Kociha RS) - je lenivý; chodil polámi a horámi (Bošáca TRČ) - túlal sa; f pokonnom šese bars pusťil do pola (Rybník REV) - rozdivočil sa, začal žiť divokým životom
2. csl územie mimo obce, chotár: Jej oťedz bou̯ v leťe, to sa volau̯ hajči, čo poľe strážiu̯ (Paludza LM); Vihnaľi ofce na poľe (Prosné PB); Ket sa ale kravi išli páscid na pasiénki, tomu sa hovorilo, že idú na pole (Šípkové PIE); Poľo je daľeko od dzedzini (Smižany SNV); Pastir žene kravi na poľo (Spiš. Štvrtok LVO)
3. csl ohraničená plocha: Keď dám tri snopi do kozu̯a, vzniknú tri polä (Zázrivá DK); Od jedneho stĺpa ku druhiemu to je pole (Val. Dubová DK); Na dve polá dali zme seno, na ostatné ďaťeľinu (Bošáca TRČ); Stodole boli polá na boku (Siladice HLO); Do jedneho pola stodoli sa nazvážalo zbožá a sa mlácilo (Modranka TRN); Na každim poľu jeden oblag bul, i na pretku i na zatku, to śe volalo poľo (Rudlov VRN); poľový príd. k 1, 2: Poľova koliska śe brala na poľe (Dl. Lúka BAR); polco, poľco i pôlce s. zdrob. expr. k 1: Aj vi máte dákia polco? (Kameňany REV); Adaj ľen kúščok poľcä majú aj oňi (Rat. Bystré REV); To puoľce, čo zme trocha maľi (V. Lom MK); políčko s. zdrob. expr. k 1: Aj to políčko prodali (Kuchyňa MAL); polisko s. zvel. expr. k 1: Ale má toho poliska, ani ho obrobiď nevládze (Revúca)

---

políčko p. pole

---

polisko p. pole

---

poľo p. pole

---

poľový p. pole

pole [-e, -o] s
1. obrábaná poľnohospodárska pôda, orná pôda: o seti, kterez zustane na poli mimo swuy czas (ŽK 1473); pan Petr panu Balažowi ten duom y ze wssemi polemi oddal (RUŽOMBEROK 1550); pan richtar nassel snopi pssenice, ktere bila na poli pobrala (P. ĽUPČA 1582); obili na polech gest krasne (M. JÁN 1611); co bolo na poli siate, to woda pokazila (ŠARIŠ 1692); potomcy geho kolčowaty neprestawagu, že giž ag hora na pole obracena gest (NITRA 1738); my sme z hory viac živi boli ako s pola, ponevadž je u nas pole velmi malvo a skalnatvo (PRIBYLINA 1781 LP);
x. pren swata Anna gest pole to aneb rola ta, ktera poklad ten (P. Máriu) pod swogim materinskim srdcem skrity mala (MK 18. st)
L. oracie p. oráčina: (komorníctva) zo wssetkjmi gegich užytkj, z uwratyamy, s polom oraczym y z lucžkamy medzj oracžynamy suczymy (BOBROVNÍK 17. st); pre statek z pola oraciho nechavame polovicu na pastvu (V. BOROVÉ 1775 LP); ktery hospodar swoyow wolow do hagnyho pole dobytek požene, ma sstrouffan byt zlatym (ŠTÍTNIK 1610) zahájeného, kde neslobodno pásť; ager compasenus: slobodné pole pasewné, pastwisko slobodné kde možno pásť; rapina: repowé pole repnisko (KS 1763)
F. ruro: na poli, w poli bydljm, sedlácky žiwot wedem (KS 1763) gazdujem; dobre se w tom poli rodi, po kterem hospodar chodi (SiN 1678) o pracovitosti
2. (v trojpoľnom hospodárení) časť, diel obrábanej pôdy: Thomas swobody gemu nayprwe cztyry cztwerti w prostredniem poli prez wsseczko pole za zadnu wodu wedle czesty (P. ĽUPČA 1539); ten wynohrad lezy na treczym poli Ružiene hore (TRNAVA 1569); tretie pole zustava na uhor pro siati ozimny (BOJNICE 1614 U2); swedek wyznawa, že zemy Vynalskich nachazy se (v) wssetkich trich polyach (TURIEC 1690); strany gystich vrekow zemy kopanicznych we troch polyach (BÁNOVCE n. B. 1716); geden každj czelodomnjk ma role na tri pola, w každem pak poli držj geden kus roli dielecz rečenj (SUCHÁ n. P. 1768); w trech polyach derzime role, mi stwertnici, na dwanast gboli (KVAČANY 1772)
L. jarné p. pole, kt. sa v trojpoľnom systéme hospodárenia osialo jarinou: trawnicyam do ozimnieho a yarnieho polya zebi niebilo slobodno na trawu choditj pod pokutow (LIPTOV 1663 E); jarni pole z vetči stranky na pusto jest zanechane pre nedostatok jarneho zboža (ČASTKOV 1732 LP); do yarniho pola muže se wisat yačzmena, owsa, pohanky a semenczu (LIETAVA 1740); ozimné p. pole kt. sa po úhore zoralo a osialo oziminou: pole ozimne kdi požnu (LIPTOV 1663); weliku sskodu w nassom ozimnom poli od chrustou mame (DÚBRAVA 1760); husti kamenecz w ozjmnom poly psseniczu wibil (LIPTOV 1767); úhorné p. pole ponechané v trojpoľnom systéme na úhor: p. instant takowj las, ked do uhorneho pola pripadati bude, anj kosiewat nechce (D. JASENO 1764); zeme do uhorneho pola anebože pod buducu oziminu prisluchagicze pooral (TURIEC 1784)
3. územie okolo dediny, mesta; chotár: tako sloboda gemu (richtárovi) pole lowyty, ptaki, zwerata male y welke (BUDATÍN 1478 SČL); kdo by to Petrowi Swatkowi na oczy namietal a byl by presweczeny w poli gednym a w mestie dwema lidmy, ten ma k prawu polozyti fl 12 (P. ĽUPČA 1557); tymato časy burlivymi, kdy pohan po našiem poli behaval (VESELÉ 1663 LP); pole okolo (Debrecína) rovne a daleke, na kterem mnostwy lychwy pastwu swu ma (KrP 1760); strany našho pola anebo chotara, ktery my mame sami uživat (N. PORUBA 1782 LP)
L. otvorené, rovné, širé, široké p. rovina: v širém poli na Podolí stojí Bělhrad murovaný (HP 1596); poľa ssiroké mnoho tisyc rožnyho statku obsachugu (KrP 1760); na gedno rowné pole sme pripadli, kdežto mnostwi slonuw se zdržáwa; (zviera) ochotnim skokom skrz otewrene pole z oču swateho muže se smizlo (VP 1764); wdowa gest podobna stromu samotnemu w ssirokem poli postawenemu (PUKANEC 18. st); (ísť, odísť, sťahovať sa) prez p. mimo obce, mesta, preč, inde: kdykoly czechmystr prez pole odgity chtel by, swug urad druhemu poručity ma (CA 1579); (tovariš) ktery by se dal v den patečny najiti v krčme, ma byti trestan od cechu, než aby šel prez pole anebo doma robil (CA 1615)
4. pozemok, miesto, kde sa dobýva nerastné bohatstvo: aby mohol w slobodnich poliach hledaty bane železne (BOCA 1678 GB); aby gedna bana pri druhej na blize nebyla stavena než v svem vymeranem poli; o zbytečnem poli medzi banami (MB 1759); z mogich vlasnich medenich poliach a surffach, ktere dedičžne deržim (ŽAKAROVCE 1772 GB)
5. bojové územie, bojisko: (list) gest dan a psan w polu ten cztwrtek po swatem Antony (L. JÁN 1480 SČL); wogacy kdy do pola protj nepritelowi tahnu (RW 1702) idú do boja; za tri achtele piwa, ktere do pola wogakom se dali (ŽILINA 1722)
L. gá to budu o katolickém prowozowati, wy o ewangelitských dokazugte a vhljdame, kde pole obdržj (FP 1744) zvíťazí; castra metari: leženj rozbiti, wogsko klásti, w poli se položiti rozložiť vojenský tábor; conflictum ineo: bitku počati, srazyti se s neprjtelem, polem se potkati začať bitku; copias profligare: bitwu wyhrati, pole obdržeti, neprátele pobiti vyhrať bitku (WU 1750)
6. oblasť pôsobnosti, činnosti, možností:
L. paulo latior patescit campus: wetssy pole se otwjrá (KS 1763) o väčších možnostiach;
x. pren hrissnici nekteri tak gsu zatwrdili, ze na poli zlosti radneg pozustanuti a zahinuti chcegu (MS 1749) v zlobe; -íčko dem expr
1. k 1: od kterehožto polyčka w celem nassem chotary nemame lepssjch kusuw (TRENČÍN 1694); (s) božj pomocj policžko nasse obsjatj (chceme) (LISKOVÁ 1768); pany deputaty conscribowaly u nas polyčko nasse (PODTUREŇ 1772)
2. k 3: Ilčík skočil na pník, s pníka na jedličku, hledel po políčku (ASL 1781)
P. tpn fluvius Polireca (v Turci 1113 CDSl)

---

pole p. podľa

---

pole- p. poľa-

---

políčko p. pole

---

poľo p. pole

Pole_1 Pole_2 Půle Půľe

pole
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	pole	prakticky celé magnetické	pole	a paralelné kruhové plochy	✋
G	(bez)	poľa	Keď bol doma, hnalo ho voľačo do	poľa	a do hory, a keď bol v hore, utekal	✋
D	(k)	poľu	tým, že si ľahko prišiel k domu,	poľu	, úcte medzi ľuďmi. Príde jar,	✋
A	(vidím)	pole	sa, spoločne idú do práce, na	pole	alebo lúku, spoločne na prechádzky	✋
L	(o)	poli	rozmyslu pobiehali hore ‐ dolu po	poli	, potkýnali sa, padali a	✋
I	(s)	poľom	zdrojom je čosi s magnetickým	poľom	, prípadne takéto pole sa nachádza	✋

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma {case_out}

N	(dve)	polia	čo sa postarali obrovské zlaté	polia	v oblasti. Sláva a úspech Melbourne	✋
G	(bez)	polí	brigádnicky zber kameňa z	polí	miestneho Pôdohospodárskeho	✋
D	(k)	poliam	Nílu smerom k západným rajským	poliam	, kde žijú bohovia. Vytrhol som	✋
A	(vidím)	polia	alebo Holanďania onedlho české	polia	ovládnu. Informuje o tom český	✋
L	(o)	poliach	sa nočná obloha rozodnieva a na	poliach	sa objavujú škvrny svetla, zobúdzam	✋
{caseletter}		-		0
I	(s)	poľami	vojny v roku 1967. Medzi mínovými	poľami	a inými pozostatkami vojny sa	✋

---

pól
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	pól
G	(bez)	pólu
D	(k)	pólu
A	(vidím)	pól
L	(o)	póle
I	(s)	pólom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dva)	póly
G	(bez)	pólov
D	(k)	pólom
A	(vidím)	póly
L	(o)	póloch
I	(s)	pólmi

---

pólo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	pólo
G	(bez)	póla
D	(k)	pólu
A	(vidím)	pólo
L	(o)	póle
I	(s)	pólom

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	póla
G	(bez)	pól
D	(k)	pólam
A	(vidím)	póla
L	(o)	pólach
I	(s)	pólami

332 Čierne Pole MI/KI užhorod.
1863–1913 Feketemező, 1920 Čierno Pole, Čiernopole, 1927– Čierne Pole

---

384 Dlhé Pole ZA/ZI trenč.
1773 Hosszu-Mező, Dlhe Pole, 1786 Hoszumeső, Dluhe Pole, 1808 Dlúhá, Hosszúmező, Dlúhé, Dlhé, 1863 Hosszúmező, 1873–1902 Dlhepole, 1907–1913 Trencsénhosszúmező, 1920 Dlhépole, Duhopol, 1927– Dlhé Pole

---

1224 Lešť ZV/BC novohrad. 1950 pričl. o. Turie Pole; 1950 vyčl. z o. Suché Brezovo, Horné Strháre, Senohrad, Veľký Lom.
1773 Lesth, 1786 Lescht, 1808 Lestine, Lesstiné, 1863–1913 Lest, 1920– Lešť
Turie Pole: 1773, 1786, 1863, 1888–1902 Turopolya, 1808 Turopolya, Turopolě, 1873–1882 Turapolya, 1907–1913 Túrmező, 1920 Turôpole, Turiepole, 1927–1950 Turie Pole

---

Pole p. Čierne Pole, Dlhé Pole, Pusté Pole, Španie Pole, Veľké Pole

---

1929 Pusté Pole SL/PV šariš. 1956 vyčl. z o. Krivany.
1956– Pusté Pole

---

2347 Španie Pole RS/BC gemer.
1773 Ispanymező, Spanopolo [!], 1786 Ischpánymeső, Sspanyo Pole, 1808 Ispánymező, Sspaňopole, 1863–1902 Ispánmező, 1907–1913 Gömörispánmező, 1920 Španie Pole, Španopole, 1927– Španie Pole

---

2597 Veľké Pole ZC/BC tekov.
1773 Velkapolya, Hoch-Wiesen, Welkapola, 1786 Hochwiesen, Welkapolya, 1808 Velkopolya, Velkapolya, Hochwiesen, Welké Pole, 1863–1882 Velkapola, 1888 Nagymező, 1892–1913 Pálosnagymező, 1920 Veľké Pole, 1927–1948 Veľké Pole, Hochwiesen, 1948– Veľké Pole

---

2653 Vislanka SL/PV šariš.
1773 Puszta-Mező, Wizranka, 1786 Pusztameső, Wizranka, 1808 Pusztamező, Vizránka, Wyzránka, 1863–1913 Pusztamező, 1920 Pusté Pole, Vyslanka, 1927– Vislanka

V obci ČIERNE POLE (okr. TREBIŠOV) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: DZUROVÁ 12×; DZURO 10×; DANČEJ 8×; KARKOVÁ 7×; KARK 7×; VINCOVÁ 7×; CHROBÁK 6×; SLÁVIKOVÁ 6×; HAMI 5×; SIJKA 5×; DANČEJOVÁ 5×; SLÁVIK 5×; HORGOŠOVÁ 5×; ŠTOFA 5×; CHROBÁKOVÁ 5×; HAMY 4×; HAMIOVÁ 4×; PIVARNÍK 4×; GAĽA 4×; GAĽOVÁ 4×; TKÁČOVÁ 4×; HOJDOVÁ 4×; HRABIKOVÁ 4×; SKIČKA 4×; KUNDRÁKOVÁ 4×; HORGOŠ 4×; HRABIK 3×; LADIKA 3×; TKÁČ 3×; BUK 3×; VINCO 3×; KUŠNÍR 3×; JENČIK 3×; MARUŠKANIČ 3×; PIVARNÍKOVÁ 3×; HOJDA 3×; ŠTOFOVÁ 3×; MILKOVIČ 3×; RJABINČÁK 3×; BUKOVÁ 3×; ČALFOVÁ 3×; KELÉNYOVÁ 2×; NEMJO 2×; TUTKA 2×; ČOPÁK 2×; LOŠKAROVÁ 2×; KOSTREJOVÁ 2×; ČALFA 2×; HORŇAK 2×; HAMYOVÁ 2×; TAKÁČ 2×; FUJDOVÁ 2×; JUHÁSOVÁ 2×; HRABÍK 2×; KEIL 2×; JUHÁS 2×; BEDNÁR 2×; TUTKOVÁ 2×; KAMENICKÁ 2×; FUJDA 2×; NEMJOVÁ 2×; KUNDRÁK 2×; BUTALOVÁ 2×; HORŇÁKOVÁ 2×; SIJKOVÁ 2×; ČOPÁKOVÁ 2×; MOLNÁROVÁ 2×; VARGA 1×; HALBLECHNEROVÁ 1×; SABADOŠOVÁ 1×; MARCIOVÁ 1×; DUDÁŠ 1×; PACHOVÁ 1×; KOPČANSKÝ 1×; KOSTREJ 1×; ŽIARANOVÁ 1×; HENNELOVÁ 1×; FENČÁKOVÁ 1×; SKIČKO 1×; KUŠNÍROVÁ 1×; VACULÍK 1×; BEREŠOVÁ 1×; GREGOCKÝ 1×; VACULIKOVÁ 1×; HUDÁČOK 1×; BUDIŠOVÁ 1×; GREGOCKÁ 1×; MILKOVIČOVÁ 1×; VACULIK 1×; MIHALIČ 1×; LADIKOVÁ 1×; TKAČOVÁ 1×; KUČÁK 1×; HALBLECHNER 1×; JUHÁSZ 1×; BAŇASOVÁ 1×; DEMETRIAN 1×; BÉREŠ 1×; HORŇÁK 1×; MARUŠKANIČOVÁ 1×; PČOLÁROVÁ 1×; PEKÁROVÁ 1×; GREGOCKI 1×; PČOLÁR 1×; LOŠKAR 1×; KELÉNY 1×; HRABÍKOVÁ 1×; ŠTOFFOVÁ 1×; KLIMKOVÁ 1×; DEMČÍKOVÁ 1×; VARGOVÁ 1×; KOPČANSKÁ 1×; IHNATOVÁ 1×; HARŠANI 1×; BOBAĽOVÁ 1×; VINCE 1×; KLIMKO 1×; NAĎ 1×; JENČÍKOVÁ 1×; PIVÁRNIK 1×; SKIČKOVÁ 1×; DEMČIK 1×; HUSOVSKÝ 1×; KEILOVÁ 1×; KUNDRAK 1×; BAŇAS 1×; TAKÁČOVÁ 1×; KUČAKOVÁ 1×, ...

---

V obci DLHÉ POLE (okr. ŽILINA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: HAŠČÍKOVÁ 35×; HAŠČÍK 30×; KUZMÍK 27×; VEVERIČÍK 22×; ŠTRBÁNIK 22×; VEVERIČÍKOVÁ 22×; KUZMÍKOVÁ 21×; HOLÁNIK 20×; MRNÍKOVÁ 19×; TRHÁČOVÁ 18×; ĎURÁČIK 17×; DUJČÍK 16×; MACEÁŠIKOVÁ 16×; ŠTRBÁNIKOVÁ 16×; TRHÁČ 16×; GAJDOŠÍKOVÁ 15×; DZIRBÍK 15×; DUJČÍKOVÁ 15×; ADAMČÍK 15×; ŠIMULÁKOVÁ 14×; LACÍK 14×; BADURA 14×; BADUROVÁ 13×; GAJDOŠÍK 13×; KRÁLIK 13×; MINÁRIK 13×; MRNÍK 13×; MACEÁŠIK 13×; ADAMČÍKOVÁ 13×; FULJER 13×; ŠIMULÁK 13×; SURÁN 12×; BLAŽEKOVÁ 12×; VEŠČIČÍK 12×; ČAPIČÍKOVÁ 12×; FULJEROVÁ 12×; RYBÁRIK 12×; MIKULÍKOVÁ 12×; HOLÁNIKOVÁ 12×; KUHAJDÍKOVÁ 12×; FORBAKOVÁ 11×; KÚDELČÍK 11×; GRANÁTOVÁ 11×; GRANÁT 11×; VEŠČIČÍKOVÁ 11×; KONDRČÍK 11×; RYBÁRIKOVÁ 11×; MINÁRIKOVÁ 11×; PAČEK 11×; KUBOŠEK 11×; HRUBANÍK 11×; KRÁLIKOVÁ 11×; PUCKALA 10×; BUBLÍKOVÁ 10×; BELÁNIK 10×; PUCKALOVÁ 10×; LACÍKOVÁ 10×; DZIRBÍKOVÁ 10×; FORBAK 10×; JANEŠÍK 10×; KÚDELČÍKOVÁ 9×; ČERVENČÍK 9×; TOMAŠEC 9×; PAVLÍKOVÁ 9×; BLAŽEK 9×; KRCHO 9×; JONEKOVÁ 8×; HRUBANÍKOVÁ 8×; TABAČÍKOVÁ 8×; PSOCÍKOVÁ 8×; LETKOVÁ 8×; ORAVČÍK 8×; BARIČÍK 8×; MIKOLÁŠIKOVÁ 8×; SURÁNOVÁ 8×; MIKULÍK 8×; ŠERÍK 8×; BARNÍKOVÁ 8×; BRODEK 8×; LETKO 8×; MEDVEDÍK 8×; PAČKOVÁ 8×; JANEŠÍKOVÁ 8×; NESLUŠAN 7×; GABRIŠ 7×; KUDELČÍK 7×; TOMAŠCOVÁ 7×; ČERVENČÍKOVÁ 7×; JANČÍ 7×; KRCHOVÁ 7×; PAVLÍK 7×; FUČEK 7×; TRÚCHLA 7×; ĎURÁČIKOVÁ 7×; PISTOVČÁK 7×; KORČEKOVÁ 7×; JANIŠÍKOVÁ 7×; HECÍKOVÁ 7×; FTÁČNIK 7×; ORAVČÍKOVÁ 7×; JANIŠÍK 7×; ŠKORČÍKOVÁ 7×; MIKOLÁŠIK 7×; POLKOVÁ 7×; RAŽDÍK 7×; KONDRČÍKOVÁ 7×; MADAJ 7×; KUHAJDÍK 7×; CHOVANEC 7×; BUBLÍK 7×; ČERNÁK 6×; ŠUŠLÍK 6×; ŠERÍKOVÁ 6×; REJDA 6×; REJDOVÁ 6×; FTÁČNIKOVÁ 6×; TARAČOVÁ 6×; KUBOŠKOVÁ 6×; URBÁNKOVÁ 6×; URBÁNEK 6×; TABAČÍK 6×; RAŽDÍKOVÁ 6×; ČERNÁKOVÁ 6×; KARTÁRIK 6×; MIČURA 6×; HRIVÍK 6×; BELÁNIKOVÁ 6×; KUDELČÍKOVÁ 6×, ...

---

V obci PUSTÉ POLE (okr. STARÁ ĽUBOVŇA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: PAVLOVSKÁ 15×; ŠULÍK 12×; PAVLOVSKÝ 12×; HUDÁKOVÁ 10×; HUDÁK 10×; RASLAVSKÝ 8×; RASLAVSKÁ 8×; FELTOVIČOVÁ 6×; TIBENSKÝ 6×; ŠULÍKOVÁ 6×; TROŠČÁK 6×; KNAPÍKOVÁ 5×; CHOVANCOVÁ 5×; KNAPÍK 5×; TROŠČÁKOVÁ 4×; CHOVANEC 4×; KOPČÍK 4×; ŠČERBÁKOVÁ 4×; FELTOVIČ 4×; OPINOVÁ 4×; HARČARÍK 4×; KALAKAJOVÁ 4×; GODLOVÁ 4×; DURANKOVÁ 3×; LEŠKO 3×; OPINA 3×; ŠULIKOVÁ 3×; HAVRILA 3×; KUPČÍKOVÁ 3×; KALETOVÁ 3×; NOVYSEDLÁKOVÁ 3×; REŠETÁR 2×; KOPČÍKOVÁ 2×; ANDRAŠČÍK 2×; HODOŠIOVÁ 2×; HARČARIKOVÁ 2×; BOBÁK 2×; NOVYSEDLÁK 2×; BARNÁŠ 2×; REŠETÁROVÁ 2×; MARKULIK 2×; KIŠEĽOVÁ 2×; BARNÁŠOVÁ 2×; ŠČERBÁK 2×; KIŠEĽA 2×; KALAKAJ 2×; PETRÍKOVÁ 2×; DURANKA 2×; PTÁKOVÁ 1×; KOLLÁR 1×; BOBÁKOVÁ 1×; PLAVČAN 1×; KOPČIK 1×; HOVANEC 1×; SCHMIEDOVÁ 1×; KNAPIK 1×; HAVRILOVÁ 1×; KNAPIKOVÁ 1×; GERNÁT 1×; HARČARIK 1×; DZUREŇ 1×; KALETA 1×; HODOŠI 1×; GAĽA 1×; LEŠKOVÁ 1×; PETRIKOVÁ 1×; BARNAŠ 1×; GAĽOVÁ 1×; KOŽÁROVÁ 1×; ŠČERBA 1×; HOVANCOVÁ 1×; VOJTEK 1×; MARKULIKOVÁ 1×; ŠČERBOVÁ 1×; KOŽÁR 1×; TIBENSKÁ 1×; PLAVČANOVÁ 1×; KUPČÍK 1×; GERNÁTOVÁ 1×; PETRÍK 1×; GODLA 1×; MIŠENKOVÁ 1×; ANDRAŠČÍKOVÁ 1×; MIŠENKO 1×

---

V obci ŠPANIE POLE (okr. RIMAVSKÁ SOBOTA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: BANÍKOVÁ 8×; HORVÁTH 7×; HORVÁTHOVÁ 6×; LÁNI 4×; BIEN 4×; BANÍK 4×; KÁRÁSZ 4×; FIALKA 4×; DARMO 4×; DARMOVÁ 3×; BEŇOVÁ 3×; JAKAB 3×; ZELINOVÁ 3×; RÁŠIOVÁ 2×; KÁRÁSZOVÁ 2×; SALAY 2×; BENČÍKOVÁ 2×; FIALKOVÁ 2×; ORECHOVÁ 2×; KARAS 2×; SZEGEDIOVÁ 2×; BEŇO 2×; BIENOVÁ 2×; MATEJOVÁ 2×; FORGÁČOVÁ 1×; HUDECOVÁ 1×; HUDEC 1×; LÁNIOVÁ 1×; ORECH 1×; LÁZOKOVÁ 1×; VITILA 1×; TAMAŠOVÁ 1×; SZEGEDI 1×; AMBRÚŽ 1×; FÁBRIOVÁ 1×; ŠOLTÍSOVÁ 1×; JAKABOVÁ 1×; LANYIOVÁ 1×; KOTVÁČOVÁ 1×; FARKAŠ 1×; GIERTLIOVÁ 1×; LÁZÓK 1×; SALAYOVÁ 1×; FILOVÁ 1×; ČAKY 1×; ŽIGA 1×; GÁL 1×; CHOTVÁČOVÁ 1×; ŽIGOVÁ 1×; ONDREJKOVIČOVÁ 1×; PAROBEKOVÁ 1×; KARÁSZOVÁ 1×; KRAJEC 1×; AMBRÚŠOVÁ 1×; RUSNÁKOVÁ 1×; KARASOVÁ 1×; MIKLOVÁ 1×; GEŠO 1×; KOTAI 1×; TAMAŠ 1×; LÁNYI 1×; SVATOŠ 1×; TAMÁŠ 1×; MATEJ 1×; ŠOLTISOVÁ 1×; TOKÁROVÁ 1×; TOKÁR 1×; GIERTLI 1×; PAROBEK 1×; DULAIOVÁ 1×; AMBRUŠOVÁ 1×; DOMČEKOVÁ 1×

---

V obci VEĽKÉ POLE (okr. ŽIAR NAD HRONOM) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: BOHÁČOVÁ 14×; BARBOROVÁ 9×; REPISKÁ 8×; REPISKÝ 8×; DODOK 8×; UNTERFRANC 8×; BARBORA 7×; DEMETEROVÁ 7×; BOHÁČ 7×; MARUŠKA 6×; BARANEC 6×; PAVLOVÁ 6×; SUCHÝ 6×; SUCHÁ 6×; MIKULÁŠKOVÁ 5×; JANESOVÁ 5×; ZÚBEKOVÁ 5×; MARUŠKOVÁ 5×; MAJSNIAR 5×; STOLÁR 5×; DODOKOVÁ 5×; PAVLOV 5×; MAJSNIAROVÁ 5×; ZÚBEK 5×; POVODOVÁ 4×; BARTOŠ 4×; POVODA 4×; GRÉGER 4×; UNTERFRANCOVÁ 4×; TRVALEC 4×; STOLÁROVÁ 4×; KOTRLEC 4×; MACEK 4×; LAZAREK 4×; ČENGEROVÁ 4×; DEBNÁR 4×; JOKALOVÁ 4×; ŠTEFANČOVÁ 3×; ILLÉŠ 3×; JANÁKOVÁ 3×; DŰREŠ 3×; HARINGOVÁ 3×; MAŤAŠOVSKÁ 3×; MATIAŠOVÁ 3×; BOBÁKOVÁ 3×; ŠARKŐZIOVÁ 3×; LAUROVÁ 3×; DEBNÁROVÁ 3×; RAJNOHOVÁ 3×; MATEJOVÁ 3×; MACEKOVÁ 3×; NAĎ 3×; BARTOŠOVÁ 3×; PALATÍNUSOVÁ 2×; JEŽO 2×; PACALAJ 2×; KAŠIAR 2×; URAM 2×; HUDEČEKOVÁ 2×; ZIMERMANOVÁ 2×; BRAXATORIS 2×; DEMETER 2×; NEMČOK 2×; LAZARIKOVÁ 2×; ČENGER 2×; STAŇOVÁ 2×; MATEJOV 2×; JANES 2×; GREGOR 2×; PRAMUKA 2×; KARLOVÁ 2×; RAJNOHA 2×; MAŤAŠOVSKÝ 2×; JELÍNEKOVÁ 2×; TADIAN 2×; BENČA 2×; RUŽIČKA 2×; KRAJČI 2×; ŠTEFANČA 2×; JELÍNEK 2×; BENČOVÁ 2×; DŰRESCHOVÁ 2×; ŠTEFAN 2×; HUDEC 2×; GRÉGEROVÁ 2×; ZLÁMAL 2×; NAĎOVÁ 2×; BAČOVÁ 2×; LAZAREKOVÁ 2×; JOKALA 2×; HAVIAR 2×; HUDEČEK 2×; KIRDAJ 1×; BIELIKOVÁ 1×; VARGA 1×; KVASŇÁKOVÁ 1×; PRIC 1×; DŰREŠOVÁ 1×; PIZÚR 1×; FRIDRICH 1×; JURIŠICOVÁ 1×; BARBARA 1×; RUŽIČKOVÁ 1×; TRNÍK 1×; MAZÚCH 1×; KMEŤ 1×; JANÁK 1×; UHROVIČOVÁ 1×; BEŇOVÁ 1×; KLUKA 1×; FRANCOVÁ 1×; MICHALOVÁ 1×; NOVOSAD 1×; HAMAJ 1×; SZÉPOVÁ 1×; BOBÁK 1×; CISÍK 1×; SIKELA 1×; BEIHOFFNER 1×; ŠTRBOVÁ 1×; PEKÁR 1×; FRANC 1×; PREKOPOVÁ 1×; GREGOROVÁ 1×; SKLENÁR 1×; ŠKRINIAR 1×; BYRKA 1×; PIZÚROVÁ 1×, ...

Urbanonymum KONOPNÉ POLE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
NESVADY

---

Urbanonymum KRVAVÉ POLE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KEŽMAROK

---

Urbanonymum MAZORNÍKOVO POLE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
MAZORNÍKOVO (BREZNO)

---

Urbanonymum MLYNSKÉ POLE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LIMBACH

---

Urbanonymum NÁHRADNÉ POLE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
HANDLOVÁ

---

Urbanonymum NIŽNÉ POLE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ČERNOVÁ (RUŽOMBEROK)

---

Urbanonymum ODROBINOVO POLE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
KRUPINA; MESTO-SEVER (KRUPINA)

---

Urbanonymum ZLATÉ POLE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
MALÁ IDA

pole: ^{→speex →vorbis}

ako na póle severnom ≈ comme au pôle nord
a tam, uprostred polí ≈ et là, au milieu des champs
dĺžky, práve na póle ≈ longitude, précisément au pôle
k pólu, nie je ≈ vers le pôle n'est
kruhom a ľadovým poľom ≈ polaire et la banquise
míľ od južného pólu ≈ milles du pôle austral
nie až na pól ≈ pas jusqu'au pôle
preniknúť až k pólu ≈ pénétrer jusqu'au pôle
...

je na severnom póle ≈ je na severním pólu
na severnom póle a ≈ na severním pólu a
póle v auguste roku ≈ pólem v srpnu roku
póle v auguste roku 2007 ≈ pólem v srpnu roku 2007
poliach, kde trilkuje škovránok ≈ polích, kde trylkuje skřivánek
poliach sa mu urodilo ≈ polích se mu urodilo
severnom a južnom póle ≈ severním a jižním pólu
severnom póle a jeho ≈ severním pólu a jeho
...

a ich polia boli ≈ and their fields were
a polia a potom ≈ and fields and then
na Severnom póle môžu ≈ the North Pole can
poliach a v ich ≈ fields and in their
poliach a v jeho ≈ fields, and in his
predseda, pre nás Poliakov ≈ President, for us Poles
severnom póle nie je ≈ North Pole ai n't
zamestnancov, o Poliakov, ktorí ≈ employees, about Poles who
...