pol
I. čísl. neskl.
1. polovica, polovička (pomenovanie meraného predmetu je v 2. p., keď celý výraz má platnosť nominatívu alebo akuzatívu; inak je v tom páde, ktorý vyžaduje väzba): p. chleba, jablka, p. domu, p. dediny, p. mesta, p. sveta, p. cesty; p. hodiny, p. dňa, týždňa, mesiaca; p. roka, p. storočia, p. života; p. kila (mäsa); p. triedy polovica žiakov v triede; Za pol hodiny zjedná pol dolára na hodvábe. (Jes.) Čistota pol života (zdravia). (úsl.); za pol ceny (Tim.); V pol otázke už ochotne odpovedá. (Taj.) Vzal na pol voza suchého raždia. (Hruš.) Prisadol na pol stoličky. (Jes.) Vonku je už do pol kolien snehu. (Bedn.)
● hovor. počúvať, vypočuť niekoho, niečo na pol ucha bez záujmu, nedbalo; odpovedať iba na pol úst (Laz.) ledabolo, nedbalo; odvrknúť niekomu z pol pleca (Jes.) ledabolo, neochotne, nevrlo; ani pol slova! mlč!; Katrena len tak pol okom mihla po nás (Fig.) krátko, rýchlo, letmo.
2. v spojení s radovými číslovkami (ktoré majú nesklonnú mennú podobu druha, treťa, štvrta atď.) vyjadruje počet jednotiek označený radovou číslovkou zmenšený o polovinu jednotky: pol druha = 1 1/2, pol treťa dva a pol; To bolo vedno vyše pol druha metrického centa. (Hruš.) Po pol treťa hodinovej chôdzi ledva som sa vtisol do fary. (Tat.) Od peňazí ešte vše platia pol piata (Taj.) štyri a pol percenta; pri udávaní času: o pol dvanástej, o pol jednej; Okolo pol štvrtej Samko vstal. (Taj.) Kúrime tu obyčajne ráno o pol šiestej. (Sev.)
II. prísl. zried. napolo, napoly, polo: Spí si večným snom devica pol plačúca, pol smejúca. (Horal)
pól, -u 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. bod na povrchu Zeme, ktorým prechádza zemská os, točňa: zemský p.; geogr. severný, južný p.; pren.: Gabica stála vždy na protivnom póle mojich tvrdení (Jégé) mala opačný postoj. My sme ľudia z dvoch spoločenských pólov (Bod.) tried.
2. miesto, na ktorom sa sústreďuje účinok magnetických al. elektrických síl telesa: fyz. magnetický p.;
3. el. tech. koncová svorka elektrického zdroja: kladný, záporný p.;
4. geom. druh základného bodu pri grafickom riešení úloh: p. priamky, kružnice;
pólový príd.: p-á os zemegule; p-é nástavce elektromotorov
tretí, -ia, -ie čísl. rad.
1. majúci v poradí číslo tri, nasledujúci za druhým: t. raz, na t. deň, t-ia trieda, t-ie číslo (časopisu), narodilo sa mu t-ie dieťa, t. stupeň, každé t-ie slovo; hovor. o t-ej údaj času, hodiny; t. sused bývajúci v treťom dome; Richard Tretí, Napoleon Tretí mená panovníkov; Tretia internacionála medzinárodné združenie komunistických strán a organizácií celého sveta (rozpustená r. 1943), Komunistická internacionála; Tretia ríša hitlerovské Nemecko; hosp. t. typ (JRD); t-ia osoba a) práv. ktorá nie je nositeľom daného právneho vzťahu, ktorá nie je účastníkom právneho úkonu (zmluvy); b) gram. ten, o kom sa hovorí, osoba nezúčastnená na rozhovore; gram. t. stupeň superlatív, t. pád datív; mat. t-ia mocnina, odmocnina, umocniť, povýšiť na t-iu; tretieho (marca) tretí deň v mesiaci (marci); po tretie označuje tretí bod. tretí odsek (prednášky, programu); druhý-tretí, tretí-štvrtý druhý alebo tretí, tretí alebo štvrtý; niektorý
● chodiť do t-ieho chotára zháňať niečo v ďalekom okolí; počuť niekoho al. niečo až do tretích susedov ďalej, ako treba; Poženie (hnal by) za grajciar voš na tretiu dedinu (úsl.) o veľkom lakomcovi.
2. iný. ďalší (obyč. v spojení jeden ..., druhý ..., tretí ...): Jedna že má peniaze. druhá troje detí, tretia že pije. (Taj)
● z t-ej ruky nie z prameňa, ale od iného: Preberá svoje múdrosti z tretej a štvrtej ruky. (A. Mat.);
pol treťa zlomkový vyraz dva (dve) a pol: pol treťa tisíca (Bedn.) 2500