polícia -ie ž.
1. (štátne) bezpečnostné orgány: kriminálna, tajná p.; mestská p.; zavolať p-iu
2. policajný úrad: byť predvolaný na p-iu;
policajný príd.: p-é orgány; p-é opatrenia, p-á razia; P. zbor Slovenskej republiky;
policajne prísl.: p-e sa prihlásiť
polícia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
polícia -ie ž. ‹l < g›
1. bezpečnostné orgány verejnej správy štátu, obce: štátna, tajná, dopravná p.; mestská p.;
2. policajný úrad: byť predvedený na p-iu;
3. policajti
polícia orgány vnútornej bezpečnosti v štáte; úrad týchto orgánov: kriminálna polícia, zavolať políciu; byť predvolaný na políciu • bezpečnosť (polícia u nás v minulosti): oznámiť niečo na bezpečnosti • milícia (polícia v niektorých štátoch)
polícia, -ie ž.
1. v kapitalistických krajinách osobitný bezpečnostný aparát, slúžiaci na ochranu záujmov vládnúcej triedy a majúci na starosti verejný poriadok: miestna, mestská p.; kriminálna, tajná p.; hovor. zavolať p-iu, telefonovať pre p-iu; Polícia vykonala domovú prehliadku. (Fr. Kráľ)
2. hovor. policajná budova, policajný úrad: odviesť niekoho na p-iu, udať niekoho na p-ii
polícia ž. štátne bezpečnostné orgány: Policija chráňi vládu (Bánovce n. Bebr.); policajný príd.: poľicajní pes (Hor. Lehota DK); policajní dozor (V. Bielice TOP) F. ma policajni ňuch (Rakovec n. Ond. MCH) - dokáže na mnohé prísť, všeličo vypátrať, odhaliť
polícia ž gr/lat súbor ustálených mravných a spoločenských zvyklostí: politia židowska, kdy se Krystus narodil, wjc se smenssowala a klesla, gako rozssjrowala a rostla (SP 1696); tento swet ukazuge, že ge w sameg čnosti, wssak pod plassčem policie nema kreme zlosti (GV 1755); stida se mnozi wcil mena toho (Ježiš), sudja a misla, že by to bilo proty policii a statečnosty wichwalugice meno Geziss (SJ 1783); (hostiteľ) neprestáwagíc mezitím ho (hosťa) w geho wlastném dome proťi wšég policii nukáťi, abi pil (BU 1795) L. muoczy držet policiu pri hostinach weďa, ale prykas božy čytat a plnit nehleďa (GV 1755) vybrane sa správať