pokynutie, -ia str.
1. mierny pohyb, posunok, kývnutie, pokyn (obyč. rukou al. hlavou) na znak niečoho: p. rukou (Tim.); Prostým pokynutím prsta ma vyzval, aby som sa zo svojho miesta odstránil. (Jégé) Na pokynutie mocného decemvira predvedená je trasúca sa dievčina. (Škult.)
2. úprava, nariadenie, rada, smernica, rozkaz, pokyn: Všetky umné pokynutia padnú jej na osoh. (Vlč.) Vypýtali sme sa na ďalšiu cestu i dostali sme dobré pokynutia. (Kuk.) Dávajúc jej rady a pokynutia, zabudla na celý svet. (Kuk.) Dostal i zhora pokynutie štatuovať exemplum. (Vaj.)