pokyn -u m.
1. kývnutie, posunok ako znamenie: p. rukou
2. smernica, úprava, direktíva, inštrukcia: čakať na p. nadriadených; plniť p-y
□ dať p. a) pokynúť b) i dať p-y inštruovať
návod postup, ako niečo robiť al. používať • inštrukcia: konať podľa návodu, inštrukcií • pokyn: pridržiavať sa pokynov • poučenie • ponaučenie: priložiť poučenie, ponaučenie • smernica (zásady určujúce istú činnosť): smernice na hospodársku činnosť • direktíva: plniť direktívy • rada: požiadať niekoho o radu • predpis • recept • zastar. recepis (návod na prípravu niečoho): lekársky, kuchársky predpis, recept
p. aj smernica
pokynúť kývnutím dať niekomu znamenie (obyč. hlavou, rukou a pod.) • pokývať • pokývnuť: policajt pokynul, pokýval, pokývol rukou, aby pustil prúd áut • dať pokyn: veliteľ dal pokyn na útok • ukázať • naznačiť (gestom, náznakom upozorniť na niečo): ukázal mu očami, naznačil mu, aby prehovoril • prikývať (privolať kývaním)
pokyn 1. p. znak 4 2. p. smernica
smernica obyč. mn. č. zásady upravujúce, určujúce istú činnosť: smernica vlády pre podnikanie • direktíva: plniť direktívy • inštrukcia: konať podľa inštrukcií • pokyn: čakať na pokyny nadriadených • propozícia: technické propozície • úprava: vyžiadať si úpravu na ďalší týždeň • dispozícia: postupovať podľa dispozícií • návod (poučenie, ako niečo robiť): pridržiavať sa návodu • vodidlo: byť vodidlom pri práci • príkaz (autoritatívne nariadenie na vykonanie niečoho): dostať príkaz • subšt. maršruta: maršruta nebola presne vypracovaná
znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti
2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti
3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)
4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou
5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža
pokyn, -u m.
1. mierny pohyb, posunok na znamenie niečoho, pokynutie (obyč. rukou al. hlavou): Tamtí ani slova, dajú iba pokyn na odchod už zrazu. (Pláv.) Pokynom ruky ich (ošetrovateľky) odstránil. (Jes.) Pokynom hlavy dáva znamenie, že sa predstavenie môže začať. (Zúb.)
2. úprava, ponaučenie, smernica, rada, mierny rozkaz: cenný, praktický, taktický p.; dávať, dať, udeľovať, udeliť p-y, vydať p-y, čakať na p., robiť niečo podľa p-ov niekoho, plniť p-y niekoho; Deva počúva ostatné rady a pokyny. (Kuk.) Dostal som pokyn, aby som sa hlásil. (Bodic.) Všetko striehne na jeho rozkazy a pokyny. (Hor.)
(jeden) pokyn; (bez) pokynu; (k) pokynu; (vidím) pokyn; (hej) pokyn!; (o) pokyne; (s) pokynom;
(tri) pokyny; (bez) pokynov; (k) pokynom; (vidím) pokyny; (hej) pokyny!; (o) pokynoch; (s) pokynmi;