Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

pokynúť -ie -ú dok. kniž. dať pokyn (rukou, hlavou): p-l jej, aby si sadla

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pokynúť ‑ie ‑ú ‑ul dok.

kývnuť urobiť pohyb (obyč. časťou tela) na vyjadrenie niečoho • pokývaťpokývnuťzakývaťzried. zakývnuť: kývla, prikývla, zakývala hlavou na pozdravexpr. zakyvkaťmávnuť: ustato mávol rukoupohodiťhodiť (prudko): vzdorne pohodila, hodila hlavou, plecomexpr. šmahnúť: do prázdna šmahol rukouexpr. zalengať (niečím zaveseným) • zatrepaťzamávať: zatrepala, zamávala šatkou na privítanietrocha expr. zakyvotať: vetrík zakyvotal belasými zvončekmiexpr. zašermovať (urobiť pohyb ako pri šermovaní): zašermovať rukamikniž. pokynúť (dať pokyn): pokynul im, aby vstúpiliprikývaťprikývnuť (kývnutím vyjadriť súhlas): na všetko súhlasne kývol, prikývol


pokynúť kývnutím dať niekomu znamenie (obyč. hlavou, rukou a pod.) • pokývaťpokývnuť: policajt pokynul, pokýval, pokývol rukou, aby pustil prúd áutdať pokyn: veliteľ dal pokyn na útokukázaťnaznačiť (gestom, náznakom upozorniť na niečo): ukázal mu očami, naznačil mu, aby prehovorilprikývať (privolať kývaním)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kynúť, -nie, -nú nedok. kniž.

1. (komu, čím) kývať na pozdrav al. na znamenie niečoho: k. rukou, prstom, hlavou, k. niekomu na pozdrav; Vtom kynul mu, aby ho nasledoval. (Škult.) Kynul hlavou naspäť k hati. (Šolt.)

2. (komu i bezpredm.) byť vo výhľade: z toho kynie zisk, zárobok; kynie jej štastie; Možno, že nám kynie blažený život. (Jégé) Jožko pridal sa ta, kde výhody kynuli. (Vans.);

dok. k 1 pokynúť


pokynúť, -nie, -nú dok.

1. (komu, čím i bezpredm.) urobiť mierny pohyb na znamenie niečoho, kývnutím dať niekomu znamenie, pokyn (obyč. rukou, hlavou): p. rukou, hlavou, prstom, zástavkou; Sluha pokynul Kupeckému a on vošiel do izby. (Zúb.) Pokynul Bertíkovi, aby položil debnicu. (Hor.) Po ťahavej piesni pokynie primáš a rozpúta sa melódia rezko. (Ráz.) Pokynul na rozlúčku a šiel. (Fr. Kráľ)

2. (s neurč. i so spoj. aby) dať pokyn, radu, smernicu, rozkaz: Jej otec pokynul vykonať niečo podobného. (Kal.)

Morfologický analyzátor

pokynúť dokonavé sloveso
(ja) pokyniem VKdsa+; (ty) pokynieš VKdsb+; (on, ona, ono) pokynie VKdsc+; (my) pokynieme VKdpa+; (vy) pokyniete VKdpb+; (oni, ony) pokynú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) pokynul VLdsam+; (ona) pokynula VLdsaf+; (ono) pokynulo VLdsan+; (oni, ony) pokynuli VLdpah+;
(ty) pokyň! VMdsb+; (my) pokyňme! VMdpa+; (vy) pokyňte! VMdpb+;
(nejako) pokynúc VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor