pokusný príd.
1. určený na pokusy (význ. 2), skúšobný: p. pozemok, p-é zvieratá
2. vychádzajúci z pokusov (význ. 2), experimentálny: p-é práce, p-é hospodárenie
● kniž. p. králik kto slúži na overenie niečoho nového;
pokusne prísl.: p. niečo zistiť pokusmi; p. skúmať
pokusný -ná -né príd.
cvičný ktorý je určený na cvičenie • cvičebný: cvičné, cvičebné priestory; cvičný, cvičebný úbor • skúšobný • pokusný: skúšobný, pokusný let
p. aj skúšobný, pokusný
pokusný určený na pokusy al. založený na pokusoch • skúšobný • cvičný: pokusné, skúšobné zvieratá; skúšobné, cvičné parcely; skúšobné pestovanie • experimentálny: experimentálna trieda, vzorka • experimentátorský • pokusnícky (týkajúci sa experimentátorov, pokusníkov): experimentátorské, pokusnícke práce, výsledky • zastar. próbny
skúšobný ktorý je robený, vykonávaný iba na skúšku, na overenie, precvičenie činnosti, vlastností, spôsobilosti, funkcií a pod. • pokusný: skúšobný, pokusný pozemok; byť vybratý do skúšobného, pokusného tímu • cvičný (aj o človeku, ktorý vykonáva skúšku, cvičenie): cvičný let, cvičný pilot • experimentálny (ktorý robí experiment al. ktorý je predmetom experimentu, skúšky): experimentálne postupy, experimentálna trieda • cvičebný (určený na cvičenie, skúšanie): cvičebný priestor • zastar. próbny (Rázus)
1. slúžiaci na pokusy, experimenty, na ktorom al. s ktorým sa robia pokusy, experimenty, skúšobný: p-á stanica, p. ústav; p-é pole, p. pozemok, p-á parcela; p-é vrty; p-á osoba, p-é zvieratá, p. materiál; p. zajac, expr. i o človeku, ktorý slúži na vyskúšanie niečoho nového; škol. p-á škola, trieda majúca za cieľ vyskúšať nové výchovné, učebné a organizačné metódy;
2. založený, spočívajúci na pokusoch, experimentálny: p-é práce, p-é hospodárstvo, p-é pestovanie (ovocia, zeleniny), p. chov, p-á psychológia;
pokusne prísl.: p. skúmať, zistiť niečo;
pokusnosť, -ti ž.