pokradme prísl. (pokrajňe, pokrajme, pokradzme, pokramme) pov, jtrenč, čiast. zempl ukradomky, potajme, nepozorovane, skryte: A už vibehli pokramme ven (Mor. Lieskové NMV); Šecko robili pokrajme, abi ňigdo ňeveďel (Chocholná TRČ); Pokrajňe povedali o žeňe, že je ožratá, lúbí si vipiť (Opatová TRČ); No ta pokradzme prišol i pokradzme pošol (Lastomír MCH)
pokrajme, pokrajne, pokramme p. pokradme
pokradme, pokradmo, pokradmu, pokradne p. pokradome
pokradome, pokradomne [-do-, -de-], pokradme, pokradmo, pokradmu, pokradne prísl potajomky, tajne, kradmo: nikdi nesmeli do Sucheg doliny slobodne choditi, gednem czo pokradme (s. l. 1576 E); zs klasstera paraykoweho wosku pokradme dostaty; od Kermendiho mnohokrate czedulkj nosil Kalinkowe pokradmu (SKALICA 1616; 1617); Kochanowczanye krome pokradme, kdy sobe mohli uhlednut chwylu, pasly aneb drwa rubaly w hornyem Bradle; (hajníci) gestli by z hor pokradomne drywy prodawaly, hrdlem hrati budu (TRENČÍN 1675); ridiťi cyrkew nie tagne, pokradmo (TP 1691); Morawčyczy pokradome na nassu stranu po kupectwy chodyly (H. SÚČA 1720); pokradémne prigalo ucho mé pramene sseptáňá geho (KB 1757); suppilo: pokradémňe berem, kradnem (KS 1763); sublego: pokradně berem (AP 1769); furtim: pokradome (DSL 18. st)