Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

pokračovať nedok.

1. postupovať v začatej činnosti: p. v práci, v rozhovore; p. v tradíciách nadväzovať na ne; p-j! hovor ďalej!

2. robiť pokroky, napredovať: dobre p. v štúdiu

3. postupovať, konať: správne, opatrne p.; p. podľa plánu

4. ťahať sa, tiahnuť sa, rozprestierať sa: naľavo od rieky p-jú nižšie vŕšky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pokračovať ‑uje ‑ujú nedok.

konať 1. spôsobovať, že sa istý zámer spĺňa, zaoberať sa činnosťou • vykonávaťrobiť: koná, vykonáva, robí iba svoju povinnosť; koná, robí bez rozumuuskutočňovaťrealizovať (napĺňať skutkom): čo si zaumienil, začal uskutočňovať, realizovaťarch. činiť: činí dobré skutkypostupovaťpokračovaťpočínať si (pri uvádzaní spôsobu konania istej činnosti): postupovali, počínali si rozvážne, no energicky; postupovali, konali podľa plánu; pokračovať podľa stanovených princípov

2. starať sa o získanie, uskutočnenie niečoho úradným postupom • vybavovať sivykonávať si: vybavuje, koná, vykonáva si paszariaďovať si: všetko si zariaďuje, koná osobne


nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzorpokračovaťnadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otcafraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajachsprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti

2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinoknadchádzaťnadchodiťprichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časyzačínať sanastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jarblížiť sapribližovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večerexpr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhýmexpr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé

3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať


plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slováprebiehaťpokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojnekonať sauskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajúmíňať samíňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikdeísť: čas ide rýchlobežaťletieťutekaťexpr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divýexpr.: vliecť saťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenievychádzaťvychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záverkniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus


počínať si vykonávať nejakú činnosť (s dôrazom na spôsob jej vykonávania) • konaťarch. činiť: vždy si treba počínať, vždy treba konať, činiť tak, aby sa človek nemusel hanbiťsprávať sa: v každej situácii sa správal ako pravý mužpostupovaťpokračovať: musíte opatrne postupovať, pokračovať, aby sa plán nepokazil


pokračovať 1. neprestať v istej činnosti al. po prerušení znovu začať vykonávať istú činnosť • postupovať: práce na novom moste úspešne pokračujú, postupujúnadväzovať: básnik nadväzuje na tvorbu svojho predchodcukonaťrobiť (podľa niečoho): v ďalšom období konali, robili podľa vopred stanovených princípov

2. neprestávať v kladnom vývine • napredovať: úspešne pokračuje, napreduje v štúdiuvyvíjať sa: situácia sa vyvíja podľa plánurobiť pokroky: v angličtine robí veľké pokrokyzdokonaľovať saprehlbovať sa (úspešne pokračovať): žiaci sa zdokonaľujú, prehlbujú v matematike

3. ležať na istom mieste ako pokračovanie niečoho • ťahať satiahnuť sa: na sever od mesta pokračujú, ťahajú sa, tiahnu sa vrchyrozprestierať sarozkladať sa: po nábreží sa rozprestiera, rozkladá nové sídliskovinúť sa (pokračovať po dĺžke): rieka sa vinie na juh


rozprestierať sa 1. byť rozložený na väčšej ploche • rozkladať sa: za dedinou sa rozprestierajú, rozkladajú poliaprestierať sastrieť sastlať sa: po oboch stranách rieky sa strela, stlala nížinaležaťnachádzať sanachodiť sabyťvyskytovať sa: mesto sa nachádza, leží v údolítiahnuť saťahať sarozťahovať sapokračovať (po dĺžke): pozdĺž dediny sa ťahá, pokračuje lesvinúť sa (vlnito) • hadiť sa (kľukato): údolia sa vinú, hadia medzi horamizried.: rozliehať sarozbiehať sa: na severe sa rozlieha, rozbieha pole

2. p. vládnuť 2


vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami • ovíjať saobtáčať saobkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpapopínať sapnúť saťahať sa: po múre sa ťahá, pne viničpren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú (J. Kráľ)

2. nežne sa pritláčať k niekomu • túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túliliprituľovať saprivíňať sa: dieťa sa privíňalo k matkeexpr. tuľkať sahovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručípritískať sapritláčať satlačiť satiskať sa: pritíska sa mu na hruďexpr. pritierať sa (s bočným zámerom)

3. ležať na istom mieste po dĺžke • ťahať satiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolímrozprestierať sarozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchypokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cestahadiť sakľukatiť sakrútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchyohýbať saohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníčekgeol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pokračovať, -uje, -ujú nedok.

1. (v čom i bezpredm.) robiť, konať, vykonávať ďalej započatú činnosť, robiť, konať to isté (obyč. po istom prerušení al. po niekom), neprestať v určitej činnosti: p. v práci, v reči, v rozhovore, p. v ceste, p. v započatom diele; Druhí páni ešte chceli pokračovať v kratochvíli. (Kal.) Vo večeri sa pokračovalo. Prišla ešte polenta, ovocie, čierna káva, koňak. (Jes.) Najhorše je začať a potom pokračovať. (Tal.)

2. ďalej hovoriť, viesť ďalej rozhovor: Ten, čo sa podujal rečniť, pokračuje. (Gab.) Zažmurkal opadlými očami na svojich poslucháčov a pokračoval. (Fr. Kráľ) Pokračoval tupým hlasom. (Urb.) Nedostanúc odpovede, pokračoval zasa celkom ticho. (Kuk.) Otec sa umýva a pokračuje: Nazdávaš sa, že každú chvíľu budeš mať nové šaty? (Al.)

3. vyvíjať sa, postupovať, napredovať, robiť pokroky: Kto je človek čistý, ten sa teší z rozvitia a zo života druhého, bo i tam sa vzmáha a pokračuje ľudstvo. (Štúr); p. vo vedomostiach; Musí s dobou pokračovať, ak chce obstáť. (Stod.) Nemalo konca-kraja napomínanie dekanovo, že deti málo pokračujú v maďarčine. (Taj.) Zhovárali sa o počasí a o tom, ako pokračuje stavba píly. (Zúb.) Opýtal som sa, ako pokračujú Pienimaniho zápisky. (Žáry)

4. tiahnuť sa, rozprestierať sa: ďalej pokračujú Biele Karpaty; Po pravej strane pokračuje dvor, kde cítime maštale. (Smrč.)

5. konať, robiť, počínať si, postupovať: p. samostatne, rozumne, múdro, triezvo, opatrne, hospodárne; p. podľa zákona, podľa predpisov; Jestli tým chcete to povedať, že my nespravodlivo pokračujeme, urážate svojvoľne súd. (Vans.) Vytiahli sa plány a pokračovalo sa podľa nich. (Heč.) Vojenský vyšetrujúci sudca ma i vypočul a kapitán mi tvrdieval, že v mojej veci vraj nemôžu pokračovať (Jes.) nemôžu nič robiť, podnikať.

Morfologický analyzátor

pokračovať nedokonavé sloveso
(ja) pokračujem VKesa+; (ty) pokračuješ VKesb+; (on, ona, ono) pokračuje VKesc+; (my) pokračujeme VKepa+; (vy) pokračujete VKepb+; (oni, ony) pokračujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) pokračoval VLesam+; (ona) pokračovala VLesaf+; (ono) pokračovalo VLesan+; (oni, ony) pokračovali VLepah+;
(ty) pokračuj! VMesb+; (my) pokračujme! VMepa+; (vy) pokračujte! VMepb+;
(nejako) pokračujúc VHe+;
pokračowať_1 pokračowať pokračowať_2 pokračowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

pokračovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor